Michael Jackson

"My fans truly are a part of me, we share something that most people will never experience." MJ


Leden 2014

8.Kapitola-Pokazená romanca

30. ledna 2014 v 22:23 | smileylovejackson
Keď sa náhle otvorili dvere a vošiel nejaký chlap. Pravdepodobne z ochranky...."Ehm, ehm"... zakašľal, pretože sme boli stále zaneprázdnení..."Ja, no, chcel som len toľko Michael, limuzína je už pripravená, tvoj šofér tu vytrubuje už desať minút!"...."Noo..."....trochu sa červenal a hrýzol peru...."Noo, prepáč, ja, zdržal som sa."...."No to vidím a vyzerá to, že ťa to dosť príjemne zdržiava. Keby som neprišiel, bohvie, či by si tu neprespal. Áno máš nádhernú slečnu po svojom boku, no nemyslím si, že toto je naozaj to správne miesto na vaše aktivity!"....."To máš pravdu, Wayne, pôjdeme do hotela! Len aby nás nikto neotravoval, kým sa tam dostaneme, nerád by som Belle narobil starosti."....."Aha, tak Bella, no veľmi ma teší Bella, ja som Wayne, Michaelov bodyguard"....."Aj mňa teší, pán Wayne".....Usmiala som sa na neho, bol celkom milý a našťastie nerobil humbuk kvôli nám. Bola som za to rada....."Limuzína na vás čaká, ak teda pôjdete, nie že by som vás chcel vyháňať, ale bolo by na čase, aj tak to tu už všetci zabalili"....."Dobre, dobre, pôjdeme, daj mi minútu, nech sa oblečiem a môžeme ísť".....Bolo mi ľuto, že sa opäť musel zahaliť. Pohľad na jeho obnaženú hruď .....och, bude musieť počkať! Trochu sme sa upravili a neochotne sa presunuli k limuzíne. Wayne si našťastie sadol dopredu k vodičovi a my sme mali súkromie. Snažili sme sa ovládať, aj keď to bolo ťažké. Sedeli sme zamuchlaní do seba a len zúfalo čakali kedy sa zavrieme v Michaelovej izbe.
Konečne. Dvere za nami sa zatvorili a osameli sme. Opäť sme oddávali spoločným bozkom... Michael ma hladil na chrbte až nakoniec skĺzol na môj zadoček. Zrychloval sa mi dych, aj túžba... Užívala som si Michaelovo telo, tak ako on to moje. Stále oblečení sme padli na posteľ a pokračovali tam, kde sme boli vyrušení...až napokon som nemohla. Hambím sa, nemám žiadne skúsenosti a navyše...."Ja..ja nemôžem Michael!".....Pozrel sa na mňa neveriacim pohľadom akoby som žartovala...."Akoto, že nemôžeš?"......"Prepáč, nejde to!"....Chcela som sa posadiť a postaviť sa, keď ma zadržal a čakal na vysvetlenie. Uhýbala som mu pohľadom, ako to len šlo...."Deje sa niečo? Pokazil som niečo? Neublížil som ti?"....."Nie s tebou to nemá vôbec nič spoločné!"....."Tak potom?"......"Mám byť naozaj úprimná....trochu sa za to hambím"....."To je vporiadku, hovor!"....."Ja...mám len strach, či je to správne, či z toho nebude malér a hlavne ja...."...hambila som sa mu priznať...."Bella, ničoho sa neboj, všetko je tak ako má a navyše ja ťa mám rád, milujem ťa!"....."Čo si to povedal?"....."Milujem ťa!"......Hladela som na neho s otvorenými ústami, div mi nevypadli z pántov. Bolo mi do plaču a ani neviem prečo. Štastím? Alebo kvoli mojej neskúsenosti? Zaslúžim si ho vôbec? Čo bude niekto ako on robiť s niekým ako som ja?....
"Kam ideš, o tomto čase?....."Idem domov, prepáč! Maj sa!"......"Kam? Zbláznila si sa? Vonku to nie je bezpečné! A navyše, prečo chceš ísť domov?"...."Michael, ja nepatrím do tvojho sveta a neviem,či bysom do neho vedela patriť!"......"O čom to hovoríš? Vôbec ti nerozumiem. Čo sa s tebou stalo? Si čudná! Nespoznávam ťa!"....."Prepáč, mám ťa veľmi rada, viac ako si myslíš, ale ja som len obyčajné dievča, ktoré ti nemá čo dať! Nikdy ma žiadny chlap nechcel a možno ma to teraz desí! Strácam nad sebou kontrolu a mám povinnosti a nechcem aby si ty trpel kvôli mne!"....."Ja a trpieť...kvôli tebe? Nerozumiem! A to, že o teba nijaký chlap nejavil nikdy záujem, tak to mi príde zvláštne, asi sú chlapi slepí, keď nevidia tvoju krásu!".....Díval sa na mňa so smutnými očami, bolo mi ho trochu ľuto, že som mu prekazila, možno niečo načo sa veľmi tešil, no môj strach, tak ako vždy,všetko pokazil.
Odišla som. Nemohol ma zastaviť. Ponevierala som sa tmavými new yorkskými ulicami z ktorých číhal strach. Prešla som približne päť blokov, keď som zahliadla dvoch chlapíkov v kapucniach. Dúfala som, že mi dajú pokoj a nebudú si ma vôbec všímať. Mýlila som sa. Nemohli sa zdržať komentárov na moju adresu. Vôbec by som to neriešila, keby ma nezačali prenasledovať.
Zatiahli ma do úzkej uličky a posledné, čo si pamätám je ako som sa ocitla na zemi a pohľady tých chlapov.....

7.Kapitola- Live

10. ledna 2014 v 21:19 | smileylovejackson

Konečne sa mi podarilo napísať dlhšiu kapitolu a aj pridať do nej obrázky. Dúfam, že sa bude páčiť
:-) Smileylovejackson
Vybuchli rakety a Michael bol na pódiu. To ako sa tam dostal, nechcel prezradiť ani mne. Samozrejme aj mne chcel nechať nejaké vzrúšo a prekvapenie. Nevedela som ani len to, aký je program a čo všetko odspieva. Stál na pôdiu a dav šalel. Všetci boli ako vo vytržení a čakali,čo ich idol, ich král popu spraví. Koncert odštartoval piesňou JAM a Michael bol doslova ako uragán. Raz tam, raz tu, zase inde.... Nevedela som kam sa skôr pozerať, alebo na ktorú časť jeho tela? Nuž, kto by sa nepozrel na tie zlaté body...
Zaspieval snáď všetko to čo milujem a aj bonus. Pri Billie Jean som absolútne nechápala. On má naozaj nohy a telo z gumy? Alebo je toto skutočne možné? Čumela som a žasla nadtým, s akou ľadnosťou tancuje. Bol to neopísateľný zážitok. Mohla som na ňom oči nechať. .
Citila som sa ako Alenka v ríši divou a pri niektorých jeho pohyboch som cítila motýliky v brušku. Mala som pocit, že ešte raz a vyleziem na to pódium a rovno sa na neho vrhnem. Ach, kde sa to vo mne berie? Kde sa vomne vzalo zrazu toľko túžby? Asi nie som celkom kompletná. Bolo to kúzelné, nepísateľné. Michael je skutočne jedinečný a nikto iný nie je a ani nebude taký ako je on! Cítila som jeho energiu, mágiu, talent, lásku.... nič krajšie som nikdy v živote nezažila.
Bolo mi veľmi ľúto, že už všetko skončilo. Bolo síce veľa hodín, no ja som bola nabudená množstvom energie. Pokojne by som mohla bežať maratón a ani by ma to neunavilo. Odišla som do zákulisia a snažila sa nájsť Michaelovu šatňu. Keď som ju po nekonečnom blúdení našla, bola zamknutá. Čo teraz? Zaklopala som. Ale nič. "Michael si tam?"....." Tu som, prepáč ale mal by som sa najskôr obliecť.".....hihňal sa, až sa pustil do smiechu. Stála som pred dverami jeho šatne a čakala kedy budem môcť vojsť dnu.
Keď ma konečne po piatich minútach pustil, uľabilo sa mi. Niektorí ľudia, ktorí prešli okolo sa na mňa dívali, akoby som plánovala Michaela uniesť. Ikeď nebol by to zlý nápad, uniesť ho odtiaľto a mať ho len pre seba. Hmmm...
Jeho nádherná, mužná vôňa sa niesla celou miestnosťou a opájala moje zmysly....."Ahoj Michael, som rada, že už si oblečený"....Zavtipkovala som a všimla si ako si obhrýza spodnú peru. Pozeral sa na mňa mlstným pohľadom tak, až som radšej v rozpakoch sklopila zrak....."Ahoj Bella, sj ťa rád vidím"....."Aj ja ťa rada vidím. Bol si neskutočný. Nikdy som nič lepšie nevidela. Bol si nespútaný živel a bol si neskutočne sexy!"....."Och, ďakujem, snažil som sa. Ono to ide celkom samo, spontánne, od srdca. Robím to rád, aj keď je to vyčerpávajúce"......"Vidím, že to čo robíš, robíš rád a vkladáš do toho svoje srdce. Je úžasné, cítiť tvoju energiu a lásku, má to sboje čaro a..."....Nedokončila som vetu, pretože Michael zamestnal moje ústa inou rečou, rečou našich jazykov... užívali sme túto radostnú chvíľu nášho splynutia perí. Cítila som hru motýlikou v mojom brušku a Michaelove ruky na mojom páse. Hladil moje boky, chrbát, zadoček... Svoje plné pery presunul na môj krk a ja som stonala. Táto túžba medzi nami tu už raz bola- pred koncertom! Ale teraz je oveľa silnejšia. Vhcela som ho zbaviť trička, keď...

Uvítanie na blogu

6. ledna 2014 v 23:49 | smileylovejackson
Neviem ako poriadne začať. Snáď pri tom, ako som sa tu ocitla a prečo. Totiž, moja kamarátka (tiež mi s týmto tu aj pomáha) ma nahovorila na písanie poviedok. Mali byť len pre ňu, len si priala aby to bolo verejné. A tak tu teda máme spoločný blog a ja som autor poviedok. Na úvod som k poviedkam nič nenapísala, pretože som si to nechala všetko na samostatný príspevok. Dúfam, že ktokoľvek kto zablúdi na tento blog nájde aspoň nejakú maličkosť, ktorá sa mu zapáči. Budem veľmi vďačná za komentáre a názory na to ako to tu vylepšiť, názor na poviedku a iné veci, ktoré prídu časom. :)


S láskou Smiley :-)

6.Kapitola-Michael na scénu

6. ledna 2014 v 23:36 | smileylovejackson

Otočila som sa tvárou k nemu a hľadela mu do očí....."Koľko je hodín? Nebudú ťa zháňať?".....Zasmial sa....."Nerob si starosti, ešte mám polhodinu kým vystúpim na pódium"...."To by sa mal chystať"...."Áno mal, len si prosím jeden bozk na povzbudenie!".....naklonila som sa k nemu a jemne sa dotkla jeho úst. Najskôr to bolo len letmo, nevinne. No potom, prešiel jazykom po mojich perách a to už som mala v brušku motýliky. Bozk prehľbil a jazykom zablúdil do mojich úst. Chutil sladko a opojne. Ruky som vplietla do Michaelových vlasov a sedela na jeho lone, kým Michael sedel na stoličke. Bol nežný, ale vášnivý a nebral konca. Zrýchloval sa mi dych a ešte o chvíľu dlhšie, tak by som ho nikam na javisko nepustila....."Ách, prosím, prestaň, čaká ťa koncert a keď teraz nepôjdeš, tak ťa potom nikam nepustím!"....."Vážne ma nikam nepustíš? To si budem musieť dávať na teba pozor!"....."To teda budeš musieť! Keď budeš dobrý, tak ťa po koncerte naozaj nikam nepustím!"....."Nato sa budem tešiť!".....Zasmial sa a hrýzol si peru....
"Michaelna scénu!"....Ozvalo sa v diaľke a to bol ten čas, kedy sa naše cesty na tento večer zatiaľ rozišli. Síce,nie tak ďaleko, pretože som mala možnosť ho pozorovať pri tom čo robí najradšej- vystupuje. Nestihol sa so mnou ani rozlúčiť, mal veľmi naponáhlo, a tak som išla zaujať svoje miesto presne tak ako mi bolo kázané. Nie,nesedela som medzi bežnými smrtelníkmi, sedela som voVIP sekcí rovnako ako jeho rodina a najbliší priatelia. Cítika som sa výnimočne a neobyčajne. Pred pár mesiacmi pre mňa celkom naznáma známa osobnosť, a dnes môj priateľ, ktorému sedím na koncerte ako hosť. Ľudia už jačali, kričali a tešili sa. Plno fanyniek vyzeralo ako tesne pred omdlením, čo by bola celkom škoda vzhľadom na to, že byť tu a nevidieť koncert je priam na porazenie. Myslím si, že i ja to nebudem mať celkom jednoduché, pretože aj ja som tá zamilovaná fanynka, norozdiel medzi nimi a mnou je, ja ho poznám osobne a mám možnosť byť s ním, no aspoň tento týždeň, kým je v New York-u.

5.Kapitola- Dangerous tour

6. ledna 2014 v 23:33 | smileylovejackson
Môj koncertný deň je tu. pisledné dni mi utiekli ako voda, ani som sa nestačila diviť. Na dnes som si v oráci zvala voľno, aj tak to dnes vyzerá, neočakáva sa nával ľudí. Doobedie som si nechala na leňošenie v posteli, konečne po veľmi dlhej dobe. Poobedie som venovala prípravám. Predvčerom som bola nakupovať, presne kvôli tejto príležitosti. Nakoniec som zvolila červené šaty s miernym výstrihom do V , ktomu čierne lodičky a doplnky. Dopriala som si kúpeľ, vlnité svetlohnedé vlasy som upravila do výraznej čiernej spony, ešte par úprav a bola som hotová. Limuzína stála ped domom presne o siedmej a skôr ako si niekto niečo všimne som do nej nastúpila. Nikdy som sa v nej predtým neviezla. Bola obrovsķá a luxusná. Pohľad som uprela na Michaela, ktorý ma s úsmevom pozdravil. Odzdravila som ho späť a prisadla si. Nádherne mužne voňal, až ma to uvádzalo do rozpakov......"Neboj sa ma, orisadni si blišie."....pokojne zabudol, že si vykáme, alebo už nie? Neviem....."Och, dobre, prisadnem".....Aby bolo jasné, s Michaelom sme sa v priebehu týždňa párkrát stretli sú z nás celkom blízky priatelia. A tykáme si. Skoro som na to zabudla. Je to čerstvé. Sedela som tesne vedľa neho a cítila teplo jeho tela. Prehodil si ruku okolo sedadla a mňa a boli sme celkom blízko seba. Rozprávali sme sa celú cestu. Dopravili sme sa až na Madison Square Garden, kde sa mal koncert konať. Rýchlo sme prešli dovnútra, tak aby nás nikto nevidel, vzhľadom na to, že fanúšikovia už von čakajú na koncert. Začiatok bol plánovaný na pol deviatu a tak mal Michael hodinu a pol na to, aby všetko stihol. Mal skvelý tým. Takmer všetko bolo zariadné, hudobná skúška prebehla včera, viem to, pretože som vtedy volala Michaelovi a nemohol so mnou hovoriť. Sedela somv Michaelovej šatni, aby som nemusela trčať v tej veľkej tlačenke vonku a mala som tak možnosť nahliadnuť do jeho osobných priestorov. Vskutku zaujímavý pohľad. Videla som všetky kostými a všetko oblečenie na dnes večer a ľudia sa majú na čo tešit. Hlavne tie zlaté body vyzerajú vzrušujúco. Och joj vidieť ho v tom, no neviem, neviem, či to nejaká bláznivá fanynka prežije. Budem mať problém. Prišiel do šatne....."Ahoj Michael, všetko je ako má?"....robila som si o neho starosti....."Áno, všetko je dokonalé, presne ako som chcel, no už len obliecť sa musím"....Trochu zčervenal, keď videl môj mlstný pohľad...."Och, prepáč, mám odísť?"...."nie nemusím, stačí, keď sa otočíš a nebudeš sa pozerať, trochu sa hambím"....hryzol si spodnú peru a myslela som, že sa neovládnem. Otočila som sa aj Michael, aby som ho nevidela, no keď si myslel, že sa nepozerám, kúsok som sa pootočila a mala som priamy výhľad na jeho zadok. Videla som ho v boxerkách. Poviem vám, to bol pohľad pre bohov. Nakoniec som sa otočila naspäť, aby si ničoho nevšimol....."Už môžeš, ozvalo sa za mojím chrbtom a cítila som Michaelov dych na mojom krkou. Zrýchlil sa mi tep a musela som sa veľmi ovládať aby som to zvládla...."pristane ti to. Fanynky budú šalieť!"..."Áno? Aj ty budeš?".....Zase si hrýzol spodnú peru a ja som bola zase v rozpakoch....."No...ja už šaliem! Vyzeráš na zjedenie!"....."Naozaj?"....Olízol si pery a díval sa na mňa mrštným pohľadom......"Áno, zjedla by som ťa!".....Ďalej som ho provokovala. Stále stál za mnou, no spravil niečo, čo by som nečakala! Začal ma bozkávať na krku. Jeho horúci jazyk sa so mnou maznal na krku.....

4.Kapitola- Nemocnica a stretnutie s ním

6. ledna 2014 v 23:32 | smileylovejackson
Podal mi ruku a pomohol mi vstať. Stále som mala problém s čímkoľvek, booa som ako ovalená. Jeho vôňa a úsmev ma omámili a myslela som si, že som sa práve sfetovala. "Ďakujem, za pomoc"......"Nepotrebujete s niečím pomôct, vyzerá to nie veľmi ľahko"..."No, tak teda dobre, vďaka" zval mi ťažkú tašku, prehodil si ju cez plece a ešte s úsmevom dodal..." Ku komu to nesiete?"....." k pani doktorke Johnssonovej, viete kde by som ju našla?"....."Viem, kde je poďte, odprevadím vás tam"....Stále sa na mňa usmieval a spoločne sme kráčali až na koniec chodby až ku ambulanci doktorky Johnssonovej. Nemám ju rada a ani ona mňa, dalo by sa povedať,že sme ryvalky. Ale to je iný, nepríjemný príbeh. Michael mi otvoril galantne dvere od ambulancie, vošla som prvá a ohlásila som sa, že som doniesla lieky ako si želali. Snažila som sa zachovať všetku slušnosť, ikeď pohľad na Johnssonovú mi zmrazil úsmev na tvári aj keď vedľa mňa stál Michael. Zdržala som sa co najkratšie ako sa dalo. dvere zaambulanciou sa zavreli a Michael si všimol moje rozpaky, ktoré trvali odkedy sme vošli dovnútra. Aspoň, že z nás neurobila milencov, tá suka. Bola som rada za to, že nepovedala žiadne slovo okrem ďakujem dovi a dobrý deň. Krby to prebehlo inak, neviem ako by to skončilo a čo by si o mne mohol Michael myslieť. Z môjho rozmýšľania ma vytrhol až Michaelov vľúdny hlas....." Nepotrebujete ešte niekam odprevadiť?"...."Nie ďakujem, ste milý, ale už to asi zvládnem sama. Koniec koncov ani ma nepoznáte."....."Och pardón, som ja ale nezdvorilí, ja som Michael, teší ma a vy ste?".....Aj mňa teší, ja som Isabell".... "Krásne meno. Dúfam, že prídete na môj koncert."...."Jemi ľúto, nemám lístok, i keď by som veľmi rada išla"....Zosmutnela som nad tou myšlienkou o čo asinprichádzam, no Michael ma prekvapil...."Och, to nevadí, že nemáte, nech sa páči VIP lístok, alebo mám vám dať dva?"....."Nie, ďakujem, jeden mi stačí, neviem s kým by som išla, lebo nemám s kým"...."To nevadí, môžete ísť so mnou ak vámto nevadí?"....."Ale ja vás nechcem otravovať, určite budete mať veľa poviností, ja vám budem len zavadzať"....."Nebojte, nebudete, nech sa páči, tu je moje číslo, kedykoľvek môžete zavolať, uvítam trochu spoločnosti"....."Och ďakujem, ste veľkorysý, určite sa ozvem"...."Budem rád a na koncert, pre vás príde moja limuzína presne v sedem hodin"...."Tak teda dohodnuté, budem sa veľmi tešiť"......"Aj ja"....."Ďakujem za všetko, tak ja pôjdem, musím ísť do práce"....."Dovidenia Isabell,nech sa vám darí"....."Ďakujem, aj vám nech sa darí, nech vás nepošliapu davy"....."Áno, iste dám si pozor"....Ochádzala som, hoci sa mi nechcelo, no v duši som bola veľmi,možno až príliž šťastná. Srdce mi dunelo v hrudi. Posledný krát som sa otočila aby som zahliadla tie nádherné čokoládkové oči a žiarivý úsmev, ktorý donúti sa usmiať aj mňa. Zamávala som mu na rozlúčku a zmyzla vo výťahu...

3.Kapitola- Fanynka

6. ledna 2014 v 23:24 | smileylovejackson

O mesiac neskôr. Bola som už celkom pekný blázon do Michaela,dokonca uz som si kúpila pár albumov, aby som ho mohla neustále počúvať. Miestami to so mnou bolo na mevydržanie, tvrdila moja priateľkaa kolegyňa Miriam. Bolo mi celkom jedno, čo si kto myslí, počúvam si to, čo ja chcem a kedy chcem. Už som si zistila kedy príde na Michael pred koncertom, ktorý má byť už o mesiac. Bohužiaľ, na koncert sa už nedostanem, lístky sú uz beznadejne vypredané dávmo, no rada by som ho aspoň zahliadnuť pred hotelom. Podľa informácii by mal byť ubytovaný v hoteli Plaza, čo by bolo celkom skvelé pretože okolo chodím celkom často. Jeho príchod odhadujú, týždeň pred koncertom,čo je skvelé, vačšia šanca ho zahliadnuť. I tak si myslím, že to bude celkom nemožné aj keď tu bude tak dlho. Tešila som sa na to ako malé dieťa.
Týždne ubiehali rýchlosťou svetla a moje nadšenie stúpalo. Konca mám aj tričko s Michaelom a plno ďalších fanušikovských vecí. Nastal deň D a prišiel k nám do New York-u. Doletel súkromným lietadlom a z letiska ho viezli limuzínou do hotela. To bol teda sprievod. Toľko čiernych áut za sebou človek málokedy vidí. Bola som práve opäť vybavovať a zariaďovať nejaké veci, takže cesta okolo hotela Plaza bola nutná a tak samozrejme aj nenechať si ujsť Michaelov príchod. Okolo hotela stáli netrpezlivo čakali davy fanúšikov, no Michaela vidno nebolo. Vôbec. Toľké sklamanie. Pravdepodobne prišiel vzadným vchodom, pretože asi hodinu potom ako mal prísť nám všetkým zamával z okna izby a pislal vzdušné bozky. Uvítací ceremoniál sa skončil a davy sa rozišli,no i tak bolo dnes neuveriteľne husto. Doslova sa nedalo ani dýchať. Utekala som zo všetkým potrebným naspäť do lekárne a pokračovala v práci. Snažila som sa nemyslieť nato, že som videla Michaela, ale nešlo to. Jeho " I Love You" bolo srdečné. Celý deň mi to znelo ako zvonkohra. Ani večer som sa toho nemohla zbaviť, ani vo sne.
Dnes máme celkom rušno a naponáhlo, a ešte ku všetkému šťastiu ma poslali do nemicnice odniesť lieky na onkológiu, vraj im došli všetky zásoby v nemocničnej lekárni. Celkom nechápem ako sa také niečo môže stať, no všetko je možné. Aspoň som mala možnosť vypadnúť z toho dnešného ruchu. Prezliekla som si svoj pracovný odev a pobrala sa do nemocnice. Mala som plné auto liekov pre detičky na onkológií. Keď už som ustála hustú, nekonečnú premávku som konečne dorazila na miesto určenia. Chvíľu som blúdila po nemocnici, kam s tými liekmi mám ísť, no poslali ma priamo na onkológiu. No vraj si mám dávať pozor, vraj majú vzácnu návštevu. Tak fajn, idem. Zásoby liekov som mala zabalené v niekoľkých taškách a boli celkom ťažké. Vytrepala som sa z výťahu a kráčala chodbou. Myslím, že som išla celkom blízko dverí, nevedela som veľmi, ktoré sú tie správne. Nakoniec som sa aj tak ocitla na zemi keď niekto jedny otvoril. Tresla som do tých dverí, až to zabolelo. Au. "Prepáčte, nechcel som, ste vporiadku?" Ozval sa mi tak povedomí hlas, nie to nie je on, som blázon. "Áno, som vporiadku, len som išla príliš blízko." Radšej som sa nepozrela jeho smerom, lebo ak by to naozaj bol Michael Jackson, mala by som fakt pocit, ze som blázon. "Nestalo sa vám nič?" Robil si o mňa starosti, kľakol si vedľa mňa a zbieral porosypané škatuľky s liekmi, ktoré som niesla. V ten okamih som mala príležitosť pohliadnuť mu priamo do očí a mohla som sa v nich roztopiť. Neskutočné. Také nádherné, čokoládky som ešte u nikoho nevidela. Rozbúchalo sa mi srdce a ostala som pred ním sedieť na tej chladnej podlahe, akoby som na nej práve zamrzla.

2.Kapitola-Koncert neznámeho umelca

6. ledna 2014 v 23:10 | smileylovejackson
Moja zvedavosť bláznila nad menom z plagátu a tak som otvorila ranné noviny. Popri káve som študovala informácie o ňom. Okrem už známych škandálov som našla aj dátum udalosti. Koncert mal byť o dva mesiace. Chvalabohu, aspoň mám možnosť pripraviť sa na všetok cirkus okolo. prečítala som si aj niečo o jeho osobe, no nebolo to nič lichotivé. Nebudem menovať, pretože sa to neoplatí. Nie som fanúšik, ale že by som bulváru toto uverila, tiež povedať nemôžem. Zatvorila som noviny a chystala sa do práce. Zapla som si rádio, kým sa oblečiem a umyjem.... Hrala melodická pieseň a jej text bol veľmi zaujímavý a pravdivý....upútal moju pozornosť i hlas speváka, ktorý dodal celkovému dojmu pozitívny význam. Pieseň bola melodická, jemná, ale mala aj svoje kúzlo. Doslova ma fascinovala. Znela mi v ušiach i dlho potom ako skončila. Keby som len vedela, kto to spieva. pieseň ma prenasledovala ešte pár dní a kadiaľ som chodila, tadiaľ som si ju spievala. Bolo komické ma sledovať, pretože som ani poriadne nepoznala slová. Tri, štyri slová a dlhé falosné humkanie. Ľudia v práci sa po mne dívali, či som kompletná. Raz v správach dávali nejaké "úžasné" info o Michaelovi a neboli to celkom lichotivé správy na jeho adresu. Nebudem to menovať, lebo mi to za to nestojí, aby som také, na prvý pohľad hlúposti vôbec komentovala. Len ma zaráža, kto to všetko dokáže povymýšľať. Neviem nič o Michaelovi Jacksonovi, ani len najznámejšie piesne nepoznám, ale moje srdce mi vraví, že tie oči z billboardu nedokážu narobiť také nechutnosti ako sa vraví v médiach.
Pobehovala som po meste a vybavovala pár záležitostí pre moju lekáreň a opäť narazila na billboard s MJ a zhodou okolností konečne aj na nejakú jeho pesničku. Hurá poznám Billie Jean. Tomu vravím bomba, nevedela som čo so sebou keby som mohla tancovať uprostred ulice, tak to urobím. Bola som nabudená pozitívnou energiou a rýchlo všetko vybavila, vrátila sa do lekárne, kde ma čakala tá istá rutina. Bolo mi celkom jedno, ako to dnes pomaly ubiehalo, pretože pri tom ako som si pospevovala dookola: Billie Jean is not my lover, she is just girl who claims I am the one, but the kid is not my son.

1. Kapitola- Isabel

6. ledna 2014 v 22:55 | smileylovejackson

Nebolo dňa, kedy som netúžila po šťastnom živote po boku niekoho, kto stojí zato. Moje meno je Isabel a žijem dlhé roky v New Yorku. Po svete chodím dvadsaťosem rokov a nie všetky zážitky života boli šťastné. Mama mi umrela, keď som mala desať a tak žijem len s otcom. Bohužiaľ, stále. Jeho prísna výchova ma naučila rešpektu a pracovitosti... Mojim zamestaním sa prednedávnom stala lekáreň. Venujem jej všetok môj, či už profesionálny, alebo súkromný život.
Uponahlaný New Yorský život mi nedáva možnosť zastaviť sa ani na minútu. Veľké budovy, mnoho áut, plno ľudí, človek nemá možnosť obzrieť sa a všimnúť si, čo sa kde deje.
Dnes pri bežnej prechádzke všetkým tým zhonom, som mrknutím oka zahliadla bilbord. Nevenovala by som mu žiadnu pozornosť, keby na ňom nebolo meno Michael Jackson. Vždy som si myslela, že je to len obyčajný bulvárny šašo, a aj teraz si to myslím, ale niečo na tom plagáte ma upútalo ešte viac ako jeho meno. Koncert. V New Yorku sú bežnou záležitosťou, až na ešte väčšiu plnku ako obvykle.
Hodila som to za hlavu a rozhodla sa riešiť dôležitejšie veci. Vybavila som si, čo som potrebovala a vrátila sa naspäť k svojej lekárni. Mnoho pacientov čakalo na moje služby. Bol celkom zhon, keď som sa vrátila, ale moje myšlienky stále poletovali nad plagátom. Klamala by som, kebyže poviem, že len slovo koncert ma zaujalo....