Michael Jackson

"My fans truly are a part of me, we share something that most people will never experience." MJ


8.Kapitola-Pokazená romanca

30. ledna 2014 v 22:23 | smileylovejackson
Keď sa náhle otvorili dvere a vošiel nejaký chlap. Pravdepodobne z ochranky...."Ehm, ehm"... zakašľal, pretože sme boli stále zaneprázdnení..."Ja, no, chcel som len toľko Michael, limuzína je už pripravená, tvoj šofér tu vytrubuje už desať minút!"...."Noo..."....trochu sa červenal a hrýzol peru...."Noo, prepáč, ja, zdržal som sa."...."No to vidím a vyzerá to, že ťa to dosť príjemne zdržiava. Keby som neprišiel, bohvie, či by si tu neprespal. Áno máš nádhernú slečnu po svojom boku, no nemyslím si, že toto je naozaj to správne miesto na vaše aktivity!"....."To máš pravdu, Wayne, pôjdeme do hotela! Len aby nás nikto neotravoval, kým sa tam dostaneme, nerád by som Belle narobil starosti."....."Aha, tak Bella, no veľmi ma teší Bella, ja som Wayne, Michaelov bodyguard"....."Aj mňa teší, pán Wayne".....Usmiala som sa na neho, bol celkom milý a našťastie nerobil humbuk kvôli nám. Bola som za to rada....."Limuzína na vás čaká, ak teda pôjdete, nie že by som vás chcel vyháňať, ale bolo by na čase, aj tak to tu už všetci zabalili"....."Dobre, dobre, pôjdeme, daj mi minútu, nech sa oblečiem a môžeme ísť".....Bolo mi ľuto, že sa opäť musel zahaliť. Pohľad na jeho obnaženú hruď .....och, bude musieť počkať! Trochu sme sa upravili a neochotne sa presunuli k limuzíne. Wayne si našťastie sadol dopredu k vodičovi a my sme mali súkromie. Snažili sme sa ovládať, aj keď to bolo ťažké. Sedeli sme zamuchlaní do seba a len zúfalo čakali kedy sa zavrieme v Michaelovej izbe.
Konečne. Dvere za nami sa zatvorili a osameli sme. Opäť sme oddávali spoločným bozkom... Michael ma hladil na chrbte až nakoniec skĺzol na môj zadoček. Zrychloval sa mi dych, aj túžba... Užívala som si Michaelovo telo, tak ako on to moje. Stále oblečení sme padli na posteľ a pokračovali tam, kde sme boli vyrušení...až napokon som nemohla. Hambím sa, nemám žiadne skúsenosti a navyše...."Ja..ja nemôžem Michael!".....Pozrel sa na mňa neveriacim pohľadom akoby som žartovala...."Akoto, že nemôžeš?"......"Prepáč, nejde to!"....Chcela som sa posadiť a postaviť sa, keď ma zadržal a čakal na vysvetlenie. Uhýbala som mu pohľadom, ako to len šlo...."Deje sa niečo? Pokazil som niečo? Neublížil som ti?"....."Nie s tebou to nemá vôbec nič spoločné!"....."Tak potom?"......"Mám byť naozaj úprimná....trochu sa za to hambím"....."To je vporiadku, hovor!"....."Ja...mám len strach, či je to správne, či z toho nebude malér a hlavne ja...."...hambila som sa mu priznať...."Bella, ničoho sa neboj, všetko je tak ako má a navyše ja ťa mám rád, milujem ťa!"....."Čo si to povedal?"....."Milujem ťa!"......Hladela som na neho s otvorenými ústami, div mi nevypadli z pántov. Bolo mi do plaču a ani neviem prečo. Štastím? Alebo kvoli mojej neskúsenosti? Zaslúžim si ho vôbec? Čo bude niekto ako on robiť s niekým ako som ja?....
"Kam ideš, o tomto čase?....."Idem domov, prepáč! Maj sa!"......"Kam? Zbláznila si sa? Vonku to nie je bezpečné! A navyše, prečo chceš ísť domov?"...."Michael, ja nepatrím do tvojho sveta a neviem,či bysom do neho vedela patriť!"......"O čom to hovoríš? Vôbec ti nerozumiem. Čo sa s tebou stalo? Si čudná! Nespoznávam ťa!"....."Prepáč, mám ťa veľmi rada, viac ako si myslíš, ale ja som len obyčajné dievča, ktoré ti nemá čo dať! Nikdy ma žiadny chlap nechcel a možno ma to teraz desí! Strácam nad sebou kontrolu a mám povinnosti a nechcem aby si ty trpel kvôli mne!"....."Ja a trpieť...kvôli tebe? Nerozumiem! A to, že o teba nijaký chlap nejavil nikdy záujem, tak to mi príde zvláštne, asi sú chlapi slepí, keď nevidia tvoju krásu!".....Díval sa na mňa so smutnými očami, bolo mi ho trochu ľuto, že som mu prekazila, možno niečo načo sa veľmi tešil, no môj strach, tak ako vždy,všetko pokazil.
Odišla som. Nemohol ma zastaviť. Ponevierala som sa tmavými new yorkskými ulicami z ktorých číhal strach. Prešla som približne päť blokov, keď som zahliadla dvoch chlapíkov v kapucniach. Dúfala som, že mi dajú pokoj a nebudú si ma vôbec všímať. Mýlila som sa. Nemohli sa zdržať komentárov na moju adresu. Vôbec by som to neriešila, keby ma nezačali prenasledovať.
Zatiahli ma do úzkej uličky a posledné, čo si pamätám je ako som sa ocitla na zemi a pohľady tých chlapov.....
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama