Michael Jackson

"My fans truly are a part of me, we share something that most people will never experience." MJ


11. Kapitola- Priateľské rande

11. května 2014 v 20:21 | Smiley

Dnes mám rande s Markom. Len nech sa o nič nepokúsi. Nechcem nič viac, ako kamarátstvo! Nachystala som sa, vzala som si jednoduchú blúzu a čierne nohavice, topánky na podpätkoch. Zvonček sa rozdrnčal a išla som mu otvoriť. Mark stál vo dverách a ihneď mi podal ružu. "Ďakujem Mark" ... privoňala som si. Bola naozaj prekrásna. Aj Mark vyzeral krásne. Obklopovala ho zmyselná, mužná vôňa. Pomohol mi obliecť si kabát a išli sme. Vstúpili sme to nádhernej luxusnej reštaurácie, usadili sa k nášmu stolu. Rozhliadala som sa naokolo. Je to tu skutočne nádherné..... " Páči sa ti tu?" .... " Áno, je to tu nádherné" .... Čašník nám doniesol objednané jedlo. Pri červenom víne a chutnej večeri sme sa rozprávali, Mark nešetril chválou na moju adresu. Jedla som chutný šalát a rozhliadla sa po reštaurácii a pri jednom stole som zahliadla dvoch mužov, jeden mi bol celkom neznámi, ale ten druhý. Čierne brčkavé vlasy v copíku, košeľa, čierne nohavice... no nie!! ... To je Michael, čo tu robí? Nesmie ma vidieť a už vôbec nie s Markom!...

" Pán Jackson myslím, že nejaká žena sa na vás pozerá!" ..... " To nič, to je normálne, sám sa čudujem, že tu nie sú davy." ..... chvalabohu...pomyslel si. Nemal rád, keď bolo okolo neho toľko ľudí, vždy ho to privádza do rozpakov!.... " Viete, ale ona doslova na vás zíza, dobre že jej oči nevypadnú. Za vami, tam sedí s nejakým mužom!" Obzrel som sa za seba. Bola to ona! Spoznal by som ju kdekoľvek.... Bela! Hľadel som na ňu, bola stále krásna! Ale prečo je tu s tým chlapom? Čo spolu Majú? Jeho utrápená duša dostala ďalšiu ranu. Jeho milovaná Bela je šťastná s niekým iným. Otočil sa naspäť k pánovi Stephenovi a tváril sa akoby sa nič nestalo, i keď pán Stephen sa ho rovno spýtal.... " Stalo sa niečo?" ..... "Ale nič, len som si na niečo spomenul. Nerobte si starosti, to prejde" .... "Dobre teda. Pozrime sa späť na tie papiere!" .... " Povedzte mi, mám nejakú šancu?" ..... "Nebojte pán Jackson, verím, že áno, predsa ste nič neurobili."...

"Bela, Bela, si v pohode? Je ti niečo?" .... " Prepáč Mark, mala by som ísť domov!" .... " Čože? Nie, prosím, nechoď!" ..... " Nehnevaj sa, ale musím, ahoj!" .... zodvihla som sa od stola, vzala kabát a odišla. Prešla som aj okolo stola, pri ktorom sedel Michael. Mal smutný výraz v tvári a jeho, obvykle veselé oči, boli tie najsmutnejšie na svete. Myslela som, že sa na mieste rozplače. Najradšej by som ho objala a utíšila. Chudák. Bolo mi ho ľúto. Všimol si nás s Markom a to mu určite nepridalo k pozitívnej nálade. Cítila som sa hrozne. Venovala som mu letmý úsmev a odišla.


...

Tak toto bol teda večer. Prišla som domov a mala chuť akurát revať. Prečo som ho musela stretnúť? Vyzula som si topánky, dala si sprchu a bola šťastná, keď ma zmohol milosrdný spánok... Na ďalší deň som v práci nemala chuť vnímať nič naokolo. Mark nám doviezol nové zásoby liečiv. Snažil sa mi ospravedlniť za ten včerajšok, ale ja som nemala síl ho počúvať... "Mark, prepáč, ale ja to už jednoducho nechcem rozoberať! Naozaj sa nič nestalo! Nechajme to tak, ty za to nemôžeš!"...Otočila som sa a snažila sa vybaľovať liečivá. Bolo ich samozrejme treba skontrolovať.... "Bela, ja sa cítim hlúpo, kvôli tomu včerajšku, môžeme si to niekedy vynahradiť?" ... "Prepáč, ale keď to nevyšlo na prvýkrát, nevyjde to ani na druhý! Nehnevaj sa, ale už nie!" ... " Bela"...zdrapil ma za ruku a pritiahol si ma na seba.... "Povedala som nie!"... Vytrhla som sa mu.... "Bela"..."Nie, odíď!"... Odišiel. Konečne! Mark nie je zlý chlap, ale niekedy je tak vtieravý, až mi to vadí. Poukladala som všetky liečivá, tak ako bolo treba, všetko dala na svoje miesto. Ešte som vyradila lieky po dátume spotreby, alebo tesne pred ňou. Keď som to všetko urobila a presunula do prednej časti lekárne, musela som pomáhať našej novej kolegyni Jane. Je absolútne nemožná. Ani neviem, čo tu robí, pretože nič to dievča nevie... okrem pozerania Marka, alebo iných našich kolegov. Rob, náš šéf, ju už niekoľkokrát odmietol a to tu pracuje iba týždeň! Uznávam, je pekná, ale taká hlúpa... "Pusti ma k tomu!"... Dôrazne som ju vyzvala. Pustila ma k výdajnému pultu a musela som v počítači zrovnávať jednotlivé lieky v zozname, ktorý kompletne poprehadzovala, ani nechápem prečo. Však je to uložené tak, aby to bolo prehľadné. Ďalej som musela ľuďom vydať správne lieky, lebo vďaka nej, sa nám ľudia sťažovali, keď nedostali tie správne lieky. Ešte akoby mi nestačilo, mala som vzácnu návštevu...









 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama