Michael Jackson

"My fans truly are a part of me, we share something that most people will never experience." MJ


Červen 2014

11. Kapitola

27. června 2014 v 23:40 | Smiley |  The Way You Make Me Feel - poviedka

Vlahý večer sa skrýval pod rúškou tajomstva. Slniečko pomaly zapadalo za obzor, na scénu sa chystal mesiac. S ním možno príde aj niečo viac. Prechádzala som sa (tento krát sama) Neverlandom, vychutnávala nádheru súmraku, prírody...

Sedela som pod altánkom, v ruke kniha. Mala som ju so sebou len tak, na oko, ale pozorovala som okolie. Zrazu som pocítila niečie ruky, ako zakryli moje oči. Pravdaže to nebol nik iný, ako Michael..... "Michael, viem, že si to ty! Prezradila ťa tvoja vôňa už dávno pred tým, ako si mi zakryl oči!"... "Naozaj?"... díval sa na mňa pohľadom lane.... "Prečo si tu tak sama?".... "Je mi tu dobre samej, iba som sa chcel trochu prejsť, uvoľniť si myseľ, rozímať v prírode, len tak!".... "Mohla si mi povedať, išiel by som s tebou!"... "To je od teba milé, ale naozaj som chcela byť chvíľu sama, nič zlé v tom nehľadaj!"... "Tak dobre, ale teraz tu budem s tebou, dobre?!".... "Dobre, buď tu so mnou!"

...

"Mali by sme ísť spať, je celkom dosť veľa hodín!"... napomenula som, keď som v kuchyni zistila, že je práve jedna hodina ráno. Prežili sme krásny deň a večer, Michael je šarmantný, pozorný, milý... sexy... V jeho spoločnosti sa cítim výnimočná, slobodná, sama sebou... Práve sme dojedli chutnú večeru, pri ktorej sme popíjali víno.... "Ak sa nenahneváš, som unavená, pôjdem spať!"... Dodala som s malým zívnutím, keď som sa práve postavila od stola.... "Dobre, môžem ťa aspoň odprevadiť?".... "Samozrejme!"....Kráčali sme mlčky hore schodmi, ruky prepletené, nikomu sa nechcelo opustiť toho druhého!


"Ďakujem za všetko, za dnešok, za tvoju prítomnosť, za krásny deň po tvojom boku, želám ti dobrú noc!"...prihovorila som sa mu v tom tichu pred dverami izby pre hostí.... "Bolo mi cťou, ale ešte nechoď, neopúšťaj ma!".... škomral, prosil, jeho pohľad lámal srdce.... "Môžeš ostať, ale iba v prípade, že mi porozprávaš rozprávku na dobrú noc!".... "Dohodnuté!"... zvolal s nadšením, otvoril dvere izby a hneď za mnou do nej vošiel.

"Počkaj chvíľu, idem sa osprchovať a potom mi môžeš povedať tú rozprávku!".... "Dobre, tak bež, ale rýchlo!"... "Neboj, ja nie som žiadny slimák, aby si čakal hodiny kým dofičím!".... nastal výbuch smiechu, váľali sme sa smiechom po posteli až sa zrazu naše pohľady zasekli na tom druhom. Bol to veľmi zvláštny okamih, netrval dlho, ale medzi nami to vyvolalo pocity vzájomnej túžby.... Po chvíli som sa spamätala... "Idem do tej sprchy, aby si dlho nečakal!".... Odkráčala som do kúpeľne.

Nechala som po sebe stekať vodu, mydlové bublinky poletovali vôkol mňa, cítila som ich vôňu. Zmysly mi opantávala vôňa, akoby som práve cítila Michaelove ruky na mojom tele. Vzrušujúci pocit zalieval celé moje telo. Vysušila som sa, obliekla som si na seba moju obľúbenú nočnú košielku čiernej farby s jemnou čipkou a vrátila sa naspäť do spálne.

Michael ma zvliekal pohľadom, len čo si všimol, čo mám na sebe. Ľahla som si do postele bez toho, aby som mu venovala i najmenšiu pozornosť, prikryla som sa perinou. Michael si prisadol ku mne a jemne, potichúčky spieval melódiu. Bola upokojujúca, veľmi romantická. Prevrátila som sa na bok, tvárou k nemu, zavrela oči a strácala sa v ríši snov.

Ráno som sa zobudila, vedľa mňa Michael ešte sladko spal. Nemala som to srdce budiť ho, vyzeral tak sladko, nevinne. Viečka som privrela, užívala si pocitu uvoľnenosti, bezstarostnosti, premietala som si v hlave včerajšok. Jediné, čo som netušila, že Michael sa práve zobudil. Jeho pery sa spojili s mojimi v rannom, jemnom bozku na prebudenie....

10. Kapitola

27. června 2014 v 15:37 | Smiley |  The Way You Make Me Feel - poviedka
Tak školský rok je už konrečne za nami, za odmenu prinášam ďalší diel poviedky. Nech stze už mali akékoľvek známky, tak odmena je istá!!! Michaeeeeeeééél :*


... "Poďme sa najesť!"... Podal mi Mike ruku a spoločne sme išli do domu na obed. Martha nám naservírovala cestoviny a zeleninu. V pohároch sa nám lesklo červené víno, opojne voňalo. Pripili sme si na zdravie, pustili sa do jedla, bolo skvelé. Martha musí Michaela poriadne rozmaznávať.... "Čo budeme robiť po výbornom obede?"... "To, čo sme chceli robiť pôvodne doobeda, len nám to akosi nevyšlo! Pôjdeme medzi zvieratká, ak chceš?"... "Jasné, že chcem, zbožňujem zvieratká!"...výskla som nadšene... "A máš rada aj hady?".... "Aj tie"...snažila som sa znieť presvedčivo, i keď hady sú jediné zvery, ktoré fakt nemám rada, bojím sa ich.... "Ďakujem"..podala som Marthe tanier, práve som všetko dojedla.... "Bolo to vynikajúce"... dodal Michael a my sme sa už ponáhľali do zoo k zvieratkám.
V Michaelovej mini zoo, ako ju volá on sám, je mnoho zvieratiek. Zoznámil ma s lamou Loui, samozrejme s Bublesom, dokonca mi prezradil, že si ho často nosí aj do domu a býva s ním. Kŕmili sme žirafu, malú srnku. Z diaľky som sa prizerala na obrovského hada Muscles. Naháňal mi strach, ale kvôli Michaelovi som sa prekonala a za jeho neistálej podpory som sa k nemu priblížila, pohladkala...

Nepoznám krajšieho pohľadu ako keď vidíte Michaela starať sa o zvieratká. Bol to nádherný, magický pocit. Michael ja plný lásky a citu, a to nielen, k ľuďom! Podal mi fľaštičku s mliekom pre malú srnku, aby som ju nakŕmila. Sedel v tráve vedľa mňa a pozoroval, ako srnka a ja si navzájom rozumieme.... "Si nádherná"... lichotil mi keď som sa otočila tvárou k nemu... "Ty to vieš so zvieratami lepšie ako ja!".... "Nemaj strach ide ti to skvele, vidím, aj ty máš úprimný a pozitívny vzťah k zvieratám, veľmi si to cením, pretože nie je mnoho žien, takých ako si ty!"... "Ďakujem Michael, vážim si tvojich slov. Môžem si nachvíľu zobrať Bubles a hrať sa s ním?"... "Samozrejme, že môžeš, bude sa tešiť. Je to šibal a rád sa hrá s ľuďmi!".... "Ďakujem a ešte kde sa naše šidlo schováva?".... "Tu je!"...ukázal smerom, kde sa Bubles práve hral s banánom, bože, celý je špinavý!... "Pozri, ľutujem ten banán, keby ho zjedol, ale on ho všade rozhadzuje!"... "To nič nie je, mohlo byť aj horšie!"... smial sa pri pohľade na svojho domáceho miláčika špinavého od banánu.... "Bubles, poď sa zoznámiť s tvojou novou kamarátkou!"... zavolal na neho Michael. Bubles dožužlal svoj banán, celý upatlaný sa k nám rozbehol a škeril sa na nás!... "Bubles, toto je tvoja kamarátka Tatiana, buď na ňu dobrý!"... Bubles vydal akýsi zvuk, veľmi smiešny a uškrnul sa na mňa! Je zlatý. Robil na mňa grimasy a hrali sme si spolu.
Pri zvieratkách sme strávili väčšinu popoludnia, Michael ma ešte chcel previesť Neverlandom, tak dúfam, že to stihneme. Nastúpili sme na vláčik stojaci na malej stanici, pred ktorou sme mohli vidieť obrovské kvetinové hodiny. Bolo to magické! Otvorený vláčik iba s nami dvomi sa pomaly rozbehol a my sme sledovali okolité zázraky krajny Neverland! Prechádzka rozprávkou, tak by som to opísala, skutočnosť tu neexistuje, tak ako zlo. Svet zázrakov a splnených prianí sa nám predstavoval v celej svojej kráse a paráde! Michael sedel vedľa mňa, ukazoval, čo by som si mala zvlášť všimnúť a zapamätať. Držal ma za ruku a rozprával príbehy, ktoré tu zažil, buď so sestrou Janet, alebo s bratmi, alebo s deťmi, ktoré brány majú vždy otvorené! Položila som si hlavu na jeho rameno a užívala spoločných chvíľ v nádhernom prostredí. Hladil ma na ramenách, moje vlasy zahrňoval bozkami.... "Je tu nádherne, ako v rozprávke!".. šepla som... "ďakujem, som rád, že sa ti tu páči!"....


V vzdialej časti Neverlandu sme vystúpili z vláčika, dali sme si menšiu prechádzku. Michael ma vzal za ruku, viedol ma ako lesnú vílu.... "Mám to tu veľmi rád!"... "Je tu nádherne!"... dodala som zhypnotizovaná okolitou prírodou.... "Liezla si niekedy po stromoch?"... "Nikdy, ani ako malá, bojím sa výšok!".... "Ja lozím na stromy veľmi rád! Pozri sa tam, čo keby sme si naň vyliezli, je z neho krásny výhľad, okolie na dlani!"... "Michae, ja sa bojím, nikdy som na stromy nelozila a nemám na to ani vhodnú obuv!"... ukázala som na baleríny na svojich nohách.... "To vôbec nevadí. Ja ti pomôžem. Nemáš sa čoho báť!"....

Stáli sme pod košatým stromom, pozerala som sa do jeho koruny.... "Choď prvá!"... prikázal mi. Opatrne som zdvihla nohu a vyložila na prvý konár. Nebol až tak vysoko, ale musela som sa pridržať, necítila som sa veľmi bezpečne. Snažila som sa liezť vyššie a vyššie. Michael liezol obratne za mnou, občas keď som myslela, že neudržím rovnováhu, pridržal ma. Vyliezla som na konár a protestovala, že už vyššie nejdem! Michael sa posadil do konárov hneď vedľa mňa, ruku prehodil cez moje rameno, cítila som sa v bezpečí...

"Pozri sa na ten výhľad!"... Dodal a ukázal pomedzi listy na okolitú krajinu pod nami.... "Máš pravdu, je tu krásny výhľad!".... "Ešte stále sa bojíš?"... "Nie, už nie, pretože si tu so mnou!".... Objal ma ešte silnejšie, bola som uveznená v jeho náručí, čo pocit bezpečia znásobilo, ale na druhej strane sa objavil strach z niečoho iného, z neho samotného. Bála som sa vlastnej reakcie na neho, na jeho telo....

"Ty sa celá trasieš, je ti zima?".... "Nie, nie je mi zima, ja iba.. som...".... nevedela som sa vykoktať, cítila som sa v rozpakoch! Odhrabol mi z tváre vlasy, vtisol bozk na líce... "Neboj sa, nemáš sa čoho, ja som tu a ochránim ťa, pred všetkým!".... Pred všetkým??? Naozaj??? Môžeš začať, pred tebou samým! Najväčší strach mám z teba! Z tvojich dotykov, prejavov, všetkého! Si ten najdokonalejší človek, akého poznám, chráň ma pred tebou! Rútim sa do priepasti lásky, lásky k tebe, vieš vôbec, ako je to hlboko?

"Ďakujem ti, že si tu, so mnou, že ťa mám!".... naznačila som v pár slovách vďaku a on zajal moje ústa v dlhom vášnivom bozku! Nekonečnom, sladkom, opojnom... Chutil lepšie, ako najsladšia jahoda. Hladil môj chrbát, ja som svoje ruky vplietla do jeho vlasov. Užívali sme si vzájomných chvíľ. Rukami prešiel až na môj zadok, chytil ma zaň, prisunul o niečo bližšie k jeho telu. Lační po bozkoch, po tele toho druhého, oddávali sme vzájomne jeden druhému. Dychy sa zrychlovali, unikali z nás vzrušené vzdychy, dotyky boli čoraz lačnejšie... začínala som cítiť narastajúce vzrušenie v jeho nohaviciach!!!!


Come together

27. června 2014 v 13:10 | Smiley |  Video
Milujem túto pesničku už v pôvodnej verzíí od The Beatles, ale Michael, prečo tam cítim obrovskú dávku erotického náboja??? Strácam rozum, padám, slintám... pomóc!!! :D :*


Really???

27. června 2014 v 12:27 | Smiley |  MJ- Funny Moments
Mike, naozaj ti nepadajú nohavice, či nám to robíš naschvál? Ale, ale, načo biele trenky*??? :****



Cesta do Londýna

25. června 2014 v 21:23 | Smiley |  Poviedka- jednorázová

Bol to deň, bežný ničím výnimočný. Až večer sa malo všetko zmeniť, čakala nás cesta do obrovského, veľmi ľudnatého mesta zvaného Londýn. Ja a môj kamarát Michael sme si balili kufre už pár hodín a tešili sa na nové zážitky. Nesmeli chýbať klobúky, ani biele ponoštičky, ani foťáky....

Stáli sme pred autobusom, kufre v rukách lúčili sme sa s rodinami. Nastúpili sme, našli svoje vyhradené miesta uprostred autobusu, zasadli a čakali, kým to isté spravia všetci ostaní, aby sme mohli vyraziť. Autobus sa pohol, kývali sme našim rodinám a opúšťali na týždeň svoju krajinu.

Míňali sme hranice našej krajiny, mestá.... prekonávali vzdialenosti. Stmievalo sa a nás pomaličky zmáhal spánok. Vytiahla som malý vankúšik, ktorý som mala so sebou, podložila si hlavu a hľadala vhodnú polohu v sedadle na zaspatie. Michael urobil presne to isté. Viečka mi oťaželi, moja myseľ sa vnárala do ríše snov. Opretá hlavou o okienko som snívala svoj sen, kým sa Michaelova hlava sklonila na moje rameno. Spal. Jeho telo sa postupne začalo opierať o to moje, zaplavila ma vlna vzrušenia. Ten horúci, letmý, nežný dotyk vyvolával vo mne dosiaľ nepoznaný pocit, vzrušenie. Otvorila som oči, pozrela sa na stále spiaceho Michaela, spal pokojne, s blaženým výrazom na tvári, pomaličky a pravidelne oddychoval. Vyzeral sladko a nevinne. Vždy bolo medzi nami silné kamarátske puto, ale teraz?...
Silou vôle som potlačila pudy vzrušenej ženy, zavrela oči a užívala si jeho tela potajme, nedávala som žiadne indície pre prípad, že by sa zobudil. Sedel vedľa mňa, jeho noha opretá o moju horkým dotykom privádzala moju myseľ do neznámych vôd rozkoše. Hlavu si položil na moje rameno, pokojne oddychoval. Celý ako bol sediac vedľa mňa, vzrušoval ma tak, ako nikto iný doteraz. Svoju tvár som oprela o okno, aby som aspoň trochu odvrátila myšlienky od neho. Nedarilo sa. Hranice Nemecka už dávno za nami, hlboká noc značiaca pokoj, hviezdy smejúce sa na oblohe, Michaelov pravidelný dych na mojom krku zračili pohodovú noc plnú romantiky


Zastali sme na jednej pumpe, prestávka po troch hodinách jazdy bola nevyhnutná. Zobudilo ho to.... " Dobré ránko Slniečko" ... ospalo zívol, keď autobus zastal.... "Prosím ťa, pusť ma, potrebujem ísť von" ... povedala som šeptom, akoby to bolo niečo zakázané.... " Och, áno, poď, ale skoro sa mi vráť, bude mi tu za tebou smutno!" ... uvoľnil mi priechod do uličky, vymotala som sa von z autobusu a vyhľadala na pumpe wc. Po niekoľkých minúätach som sa k nemu vrátila späť do autobusu! Spal. Sladko a nevinne, rovnako, sako pred pár minútami. Bolo mi to neslušné budiť ho, keď konečne, po tak dlhej dobe dokázal na pár hodín zaspať! Prelizla som cez neho na svoje miesto. Prekračovala som jeho nohy v úzkej uličke, sedela som na jeho stehnách ako som cez neho prechádzala!... "Hmmm" ... ozval sa ľahký sten z jeho úst, kým som ho sediac na ňom snažila sa preliezť! Usadila som sa na svoje miesto, vankúš a svoju hlavu som oprela o okno, ku ktorému som sa aj otočila, aby som zase zabránila rozpačitým stavom, ktoré Michael vedľa mňa vyvolával vo mne. Schúlená v klbko, cítila som jeho horký dych na mojom krku. Dych, pery. Lačné pery, dotýkali sa môjho krku, rozmaznávali, hýčkali ho! Privádzali k stavom rozkoše! Michaelova ruka jemne obopínala môj bok, snažila sa ma otočiť k nemu. Michael zajal moje ústa v prvom vzájomnom bozku. Bol nežný, nesmelý, vášnivý... Naše ústa ochutnávali sa vzájomne, túžbou, žiadosťou, lačnosťou po tom druhom. Oči privreté vzrušením, vychutnávaním okamihu, prvého splynutia! Hladil moje dlhé vlasy, chrbát, ramená... Pery chutili opojne a sladko, ako nektár, jeho dotyky hriali moje telo. Lačne znova ochutnával môj krk a vo mne sa odohrával výbuch vzrušenia, nevídaný a neskutočne silný. Nechty som zaryla do jeho tancom vypracovaného tela. Len vzrušením vzdychol, jeho dych na mojom krku jemne šteklil, začala som vzrušením vlhnúť.


...

Na druhý deň vo večerných hodinách sme dorazili do Londýna. Prešli sme zopár známych pamiatok a až večer sme sa dostali na hotel. Museli sme mať oddelené izby, bývala som na izbe s kamarátkou. Avšak Michael býval vo vedľajšej izbe sám. Svoje telo som uvoľnila pod horúcou sprchou. Kvapôčky vody stekali po mojom tele, pripomínali mi Michaelove dotyky. Telo som zahalila do riflových nohavíc a do trička s poriadne hlbokým výstrihom čiernej farby a s čipkou. Naniesla som jemný parfém, jemné líčenie, vlasy prečesala a potichu sa vytratila z mojej izby.

Zaklopala som na dvere jeho izby. Otvoril s úsmevom na perách... "Ahoj, rád ťa vidím." ... "Aj ja teba, môžem dnu?"... "Samozrejme, poď" ... pokynul aby som ho nasledovala. Posadila som sa na jeho posteľ, mal pustenú telku a svoj pohľad som upriamila jej smerom.... "Vydržíš chvíľu, práve som sa chcel osprchovať, ak ti to nevadí, tak pôjdem do sprchy teraz, potom sa ti budem venovať."... "Dobre choď, zatiaľ si pozriem niečo v telke. Len nebuď dlho, nie že ti tu zaspím" ... zasmial sa nad tou myšlienkou a odišiel do sprchy.
Pozerala som hlavné správy na BBC, ležala v Michaelovej posteli. Stihla som celé správy, šport aj počasie, nudou som skoro naozaj zaspala. V tom sa Michael vrátil do izby. Iba s uterákov okolo pásu. Jeho odhalená hruď a stále mokré vlasy lepiace sa na jeho krk ma privádzali do rozpakov. Prišiel k posteli, vedľa nej kufor. Otvoril ho a snažil sa vybrať na seba oblečenie. Nedalo mi to, musela som na neho čumieť. Na jeho dokonalé telo, postavu, moje zmysly sa oddávali jeho zmyselnej vôni.... "Nepotrebuješ oblečenie, si nádherný!" ... prihovorila som sa mu tichým, vzrušením roztraseným hlasom.... "Prosím, otoč sa nech sa môžem obliecť!"... Nechcela som, ale poslúchla som. Navliekol sa do nohavíc a ľahkého bieleho trička s výstrihom do V. Ľahol si do postele vedľa mňa a takisto pozeral telku

Cítila som zrazu jeho ruku, ako si ma priťahuje bližšie k nemu. Svoju hlavu som sklonila na jeho rameno, chvíľu to bolo fajn, až dokým sme začali pozerať strašidelný film a ja som od strachu otočila svoju hlavu. Svojimi perami som sa dotýkala jeho krku. Vzdychla som vzrušením a obrátila svoju hlavu do predošlej polohy. Všimol si. Pritiahol si ma na seba a šepol mi do ucha... "Zabudla si ma vtedy pobozkať!"... "Kedy?"... "Pred chvíľou, keď si sa ústami dotýkala môjho krku!"... "Tak to by som mala rýchlo napraviť!"... Svoje pery som prisala na jeho krk. Užívala som si každého jeho stenu, pohladenia môjho tela. Pretočil ma pod seba a teraz sa on zmocnil mňa. Bozkával moje pery. Vášnivo s citom, nežne... Prešiel na môj krk, vzdychala som, zatínala som nechty do jeho chrbta... Rukami zašiel pod tričko, vyhrnul ho. Jeho dotyky ma pálili, čoraz viac ma vzrušovali. Nakoniec tričko roztrhol a hodil na zem. Bol ako hladný len loviaci svoju korisť. Zmocnil sa môjho dekoltu, hýčkal ho, bozkával. Ztrhla som mu tričko a vrátila mu nehu v rovnakej miere, ako to on robil mne. Bozkávala som jeho hruď, bruško, postupovala stále nižšie. Chcela som mu rozopnúť nohavice keď ma prevalil pod seba a rozopol pritom podprsenku. Tá sa zvliekla a spadla na zem. Držala som ho za zadok, pevný, vypracovaný, rovnako ako celé jeho telo. Rukou šmátral v mojich nohavičkáš a privodzoval vlnu extáze už teraz. Moje telo vlhlo, triaslo sa vzrušením.

Vnikol do mňa. Nežne opatrne. Jeho pohyby ma privádzali čoraz vyššie a vyššie. Zrýchloval. Vzdychal. Vykrikoval moje meno. Nakoniec sa naše telá roztriasli v práve prežitom orgazme.... "Milujem ťa!" .. ukončil naše prvé milovanie, týmito nádhernými slovami lásky. Zaspali sme v spoločnom objatí nahí a šťastní

9. Kapitola

25. června 2014 v 20:01 | Smiley |  The Way You Make Me Feel - poviedka
Aj keď dnes máme smutný deň, skúsme si ho trochu spestriť a znova si oživiť nášho anjela. Spomienka na MIchaela nie je iba 25.6. je tu stále, nie je deň, kedy by som si na Michaela nespomenula. Je mi ľúto, keď sa stále objavujú "zaručené" správy v médiach. Zvlášť v tento deň. Dnes som o 17:00 pozerala tv noviny a ich spomienku na MJ a chcelo sa mi opäť grcať nad debilitov novinárov. Najskôr hovorili o úspechoch a piesňach a o tom, ako ho fanúšikovia milujú dodnes a zaklincovali to, že jeho život bol zvláštny zvlášť od 90tych rokov vďaka pochybnému správaniu zneužívaniu detí a plastikám. Za takúto pamiatku, prepáčte že to poviem, by som im v telke akurát napľula do trváre! Je to nechutné, ani v tento deň nedokážu povedať pravdu! A EšTE AJ JACKO! Chce sa mi grcať! Kedy to už pochopia, že bol anjel???! A kedy povedia pravdu??!" Plačící

Stop, teraz bude poviedka, tak sdi s ňou zlepšíme náladu




9. Kapitola

Krásne slnečné ráno vzbudilo ma. Cítila som zvláštny pocit v mojom brušku, motýliky tancujúce na pieseň mne tak verne známu. Svoje telo som zahalila do pohodlných nohavíc a tielka červenej farby s výrazným výstrihom. Upravila som svoj zovňajšok, rýchlo narvala do seba raňajky, keď v tom už pred domom stála obrovská limuzína.... "Dobré ráno slečna, volám sa Bill, som vodič Michaela Jackson. Kázal mi vyzdvihnúť vás v túto rannú hodinu, vravel mi, aby som vás odviezol k nemu, na Neverland!" ... " Ďakujem vám pekne, Bill" ... " Môžeme vyraziť, máte všetko?" ... " Myslím, že áno, mám. Môžeme vyraziť!" ...

Cesta trvala viac ako hodinu, ale bola veľmi príjemná. Opustili sme obrovské budovy L.A. a už sme putovali viac menej zelenou malebnou krajinou na miesto, kde si deti plnia všetky sny. Nielen deti, ale aj dospelý a práve teraz si ich chystám splniť ja! Nad Santa Barbara sa na oblohe týčila dúcha, veľká kamarátka tunajšieho slnka hrejúceho nádhernú krajinu navôkol. Snažila som sa, zapamätať si každý okamih, zachytiť ho v mojej hlave, ako fotograf svoje dielo, uchovať v pamäti tak dlho, ako sa dá. Po dlhej púti, mestom, nakoniec sa črtala cesta ukončená obrovskou bránou. Pred bránou socha dieťaťa naznačovala, kam presne mierim. Na miesto detských radostí. Veľkú bránu ochraňoval mohutný strom so zvláštne poskrúcanými konármi. Vrch brány bol doplnený o oblúk a na ňom ozdobným písmom nápis: NEVERLAND. Už len náznakmi bolo za ňu vidieť, čaká ma čarovný svet!

Brána sa pomaly otvorila a limuzína sa pohla vpred miestu snov. Vítala ma všade prítomná príroda, zeleň, kvety... Na jednej strane stál akýsi zvláštny dom, pred ním kvetinové hodiny, zobrazujúce presný čas. Magické miesto. Rajské miesto plné kvetín, stromov, sôch detí, jazierok, parkov.... Limuzína zastala pred obrovským domom. Ten je nádherný, to bola moja prvá myšlienka, len čo som ho uvidela. Presne zapadal k prostrediu, tvorili harmóniu. Keď sa moje nohy dotkli zeme, vtedy som pochopila, že nejde o sen, výplod mojej fantázie a toto miesto skutočne existuje. Vodič za mnou zatvoril a išiel odparkovať vozidlo. Pred dverami mohutného domu stál Michael s nádherným úsmevom.
... "Ahoj Tatiana, rád ťa vidím, vítam ťa tu!"... " Ahoj Michael, tu je tak krásne" ... prišiel ku mne a nežne ma objal. Jeho omamná vôňa opantávala moje zmysly, dotyk jeho rúk na mojom chrbte vyvolával pocit bezpečia, istoty. Jemný bozk dal môjmu lícu a odtiahol sa. "Aká bola cesta? Dúfam, že nie si príliš unavená, pretože dnes toho zažiješ ešte dosť"... dodal s odzbrojujúcim úsmevom... "Cesta bola fajn, už sa na všetko teším, dnes si to určite užijeme!"... Michael otvoril dvere domu, dal mi prednosť a tesne za mnou vošiel dnu tiež.... " Vitaj"... ukázal na halu, v ktorej sme práve stáli. Povodil ma po dome. Mala som možnosť obdivovať nádherné maľby na stenách, množstvo umenia, všade naokolo

V kuchyni na nás čakalo občerstvenie v podobe koláčov a iných sladkých dobrôt.... "Dobrý deň slečna, určite máte hlad, tak som si dovolila pripraviť pár maškŕt. Nech vám chutí" ... "Ďakujem veľmi pekne, nemuseli ste si robiť so mnou starosti" ... " Ale to nie sú žiadne starosti!" .... "Ďakujeme Martha"... poďakoval Michael svojej kuchárke.... "Urobím vám kávu, alebo čaj?" ... "Nie, ďakujem stačí minerálka, ste veľmi milá!" .... " Hneď to bude!" ... O chvíľu sa Martha vrátila s pohárom minerálky pre mňa a s druhým pohárom džúsu pre Michaela.

... "Tak, čo máš so mnou dnes v pláne? Tváriš sa tak tajomne." ... " Nechaj sa prekvapiť, všetko sa ti bude páčiť, uvidíš!" .... " Dobre, ale aspoň niečo naznač, prosím!"... hodila som na neho psie očká... "Nie, nie uvidíš a keď budeš nedočkavá, tak ti budem musieť zaviazať oči!" ... "Ale no, to mi neurobíš, však nie?!"... "To si ešte premyslím!"... "Tak fajn, len aby si ma dobehol! Nemysli si, že si rýchly, pretože mňa nedobehneš!".... Postavila som a bez varovania som vybehla z domu. Ani som poriadne nevedela kam bežím, iba som nechala svoje nohy uháňať. Nádherná príroda rozptylovala moje zmysly, ale utekala som, nakoniec som sa skryla za mohutný, vysoký strom. Prerývaný dych som sa snažila skrotiť, aby ma nenašiel. Posadila som sa na trávu pod stromom, oprela sa o mohutný kmeň, zavrela oči a vychutnávala si vôňu prírody.

Po pár minútach dobehol Michael, rozhliadal sa, kde som. Keď si všimol moju hlavu, pozorujúcu ho spoza stromu, rozbehol sa rovno ku mne. Chcela som znova utekať, ale keď som sa postavila, rovno do mňa narazil a obaja sme spadli na zem. Michael na mne ležal, pozeral sa na mňa lačným pohľadom akoby... A práve vtedy...

Moje viečka sa zavreli, pery pootvorili a tie jeho sa prisali na moje. Jeho ruky sa vplietli do mojich vlasov, hladili ich. Tie moje škrabkali jeho chrbát. Jeho pevné, svalnaté, tancom vypracované telo sa tislo na to moje. Zaplavila ma vlna vzrušenia, moje ruky sa presunuli nižšie, na jeho zadok. Prerývane som dýchala, vzdychala do jeho pier. Odtiahol sa, díval sa na mňa veľkými očami, plnými tužby, vzrušenia... " Neumačkal som ťa? Si v poriadku?"... zrazu sa strachoval... "Nie!"... pritisla som sa k nemu, až som na ňom sedela. Svoje pery som opäť spojila s jeho a predĺžila tento nádherný okamih. Chutil sladko, opojne. Bol nežný, vášnivý...

Anjel Michael

25. června 2014 v 12:02 | Smiley |  Aktuality
Anjel našiel svoje kráľoské nebo, vládne a ochraňuje pozemský život. Našiel si svoj raj, pokoj... Je to tak dávno, čo ťa poslala vyššia sila žiť svoj život pozemský, ale aj tak dávno, čo ti odobrala toto privilégium. Tvoje činy zmenili svet. Tvoj talent, hudba, spev, tanec prinášali a stále prinášajú lásku všetkým ľuďom na svete. Stále! Tvoj je nesmrteľný, žije ďalej, v nás, tvojich fanúšikoch!!! Ty nikdy neumrieš!!! NIkdy!!! Tvoja láska, smiech, dobré, láskavé srdce prežijú ako tvoje nádherné melódie.
Vždy si bol, si a vždy budeš Anjel Michael, chrániaci nás pred všetkým zlým. Tvoj život, aj keď teraz už v nebi, určuje smer životov nás ostatných. Si nám, bratom, priteľom, otcom, niekedy aj tajným milencom. Si všetko! Naše zlatíčko!
Tvoje telo naveky odpočíva, ale tvoj duch prežil! Ty nikdy neumrieš!
Tá najväčšia a najžiarivejšia hviezda tancujúca v mesačnom svite legendárne pohyby, nikdy nevyhasne! Už nikdy, taká nepríde, ty si tá najkrajšia hviezda, akú nebo stvorilo. Nebo je tvojím domovom, kraľuješ v ňom, pozeráš sa na svet a stále naň zosielaš svojho hudobného ducha, pomáhaš nám.
Len prečo ten skorý odchod z nášho sveta? Prečo si tu nezostal dlhšie? Prečo si dovolil, aby ťa zničili? Nezaslúžil si si to! Nech ktokoľvek odíde zo sveta, ale ty nie, TY SI NEMAL!! Tak prečo? Príiš skoro!!!

Šel jsi přiliš brzo

Jako kometa
Brázdící noční oblohou
Odešel tak brzy

Jako duha
Slábnoucí během mrknutí oka
Odešel tak brzy

Zářivý a jiskřivý
A oslnivě jasný
Ten den je zde
Odešel během jedné noci

Jako ztráta slunečního světla
V chladném odpoledni
Odešel tak brzy
Jako hrad
Stavěný na písečné pláži
Odešel tak brzy

Jako nádherná květina
Které se nikdy nemůžeme docela zmocnit
Odešel tak brzy

Narozen k zábavě, k inspiraci, k potěšení
Ten den je zde
Odešel tak brzy

Jako západ slunce
Který umírá s vystupujícím měsícem
Odešel taky brzy
Pryč tak brzy


8. Kapitola

24. června 2014 v 14:42 | Smiley |  The Way You Make Me Feel - poviedka
Po dlhšom čase a pobyte v Londýne, vám zase prinášam ďalšiu časť poviedky. Keďže niektoré čitateľky sú ako hladné žraloky chystám aj jednu jednorázovku. Tá sem dorazí kasždú chvíľu, ale najskôr bude The Way You Make Me Feel Líbající

...

O štyri dni neskôr

"Haló"...ozvala som sa v telefóne, ktorý otravne bzučal počas môjho tréningu.... "Ahoj Tatiana, tu je Michael".... "Ahoj Michael, ako sa máš?".... "Mám sa dobre a ty? Ja len, no, vieš, je mi smutno, nemala čas prísť? Do Neverlandu?" ... "Prepáč, dnes už asi nie, ale zajtra si urobím deň voľna a prídem!" ... "Naozaj, bol by som veľmi rád!" ... "Prídem!" ... "Dobre, o desiatej príde môj vodič pre teba, okej?" ... "Samozrejme, maj sa, zajtra!" ... zložila som.


"Kto ti volal?" ... začal ziapať zase môj otec!... "Volal mi kamarát, zajtra spolu niekam vyrazíme!" ... "Aha, tak kamarát, ty žiadnych nemáš a kamarát, pche, to určite, všetkým ide iba o jedno!" ... "Jemu nie, naozaj sme len priatelia! Či sa ti to páči alebo nie, zajtra spolu niekam pôjdeme, aj tak sa potrebujem prevetrať!" ... "No to nikam nepôjdeš! Žiadni chlapi, rozumela si?" ... "Nezakážeš mi to a teraz ma nechaj, idem do divadla!" ... "Ako sa opovažuješ mi odporovať? Správaš sa ako rozmaznaná fiflena a ja to zakazujem kamkoľvek zajtra ísť!" .... " A mňa nezaujíma tvoj názor, pretože ty nič iné nerobíš celý život, iba ma komanduješ a špehuješ, čo, kde a kedy s kým robím. Dosť! Ja nie som malé dieťa a ani nesvojprávna aby si mi niečo zakazoval a teraz odchádzam, idem na konkurz!" Zavolala som Steviemu, aby ma odviezol do divadla na môj konkurz. Mám z toho všetkého strach. Aj pred konkurzom na natáčanie v Michaelovom klipe som mala menší strach, ale toto je celkom iné. Závisí od toho celá moja budúca kariéra. Stála som pred obrovskou budovou divadla, cítila sa tak maličká bezbranná...

V sále sa nachádzalo plno ľudí, dievčat, žien, mužov, chlapcov. Dav tanečníkov a hercom čakal na svoj jedinečný výstup, predvedenie svojej nacvičenej choreografie. Konkurz na Labutie jazero trval neskutočne dlho trvalo to celý deň. Na rad som sa dostala až v neskorých večerných hodinách. Hudba od Čajkovského rozvučala celú sálu a moje telo sa začalo hýbať v jej melódií. Mala som obrovskú trému, no moje telo sa stále pohybovalo bez toho aby si všímalo roztržitosť mysle. Cítila som každučký pohyb, otočku, výkop, všetko. Presne tak, ako doma aj tu som si predstavovala, že som tou dokonalou, ladnou labuťou. Môj výstup sa skončil, ladne som svoje telo skrčila k poklone baleríny a na špičkách odkráčala späť na svoje miesto. Za mnou nasledovalo ešte pár účastníčok o hlavnú rolu.

...

" Ahoj Sandra, rada ťa počujem. Kde si bola, dlho si sa neozvala!" ... " Ahoj Tat, prepáč, ja, no mala som v poslednej dobe priveľa starostí!".... " Nevadí, hlavne, že sa počujeme!" ... " Aj ja teba rada počujem a počula som aj, že hráš v klipe Michaela Jacksona! Ja ti tak závidím, on je taký krásny, máš obrovské šťastie, dievča! Nedohodíš mi s ním rande?" ... "Myslím, že to určite nehrozí, aby s tebou išiel na rande, ale opýtať sa ho na to môžem, no nečakaj kladnú odpoveď!"... " A prečo nie, však je taký sexy!" ... "To je síce pravda, ale na ženy má málo času, je až príliš vyťažený!" ... "Tak fajn, dobre, ja sa s tým zmierim, ale vieš ako veľmi ho zbožňujem! Najradšej by som ho celého vybozkávala!" ... " Sandra, prosím ťa, upokoj svoju myseľ, nikdy ho nedostaneš, nemyslíš, že máš priveľkú konkurenciu? Vieš koľko dievčat chodí po svete s rovnakými pocitmi ako ty. Žiadna nemá šancu, pretože Michael nestojí o jačiace fanynky, ktoré ho chcú iba kvôli peniazom a sláve!" .. " Ty ho teda riadne obraňuješ, akoby si s ním niečo mala, však je to tak?!" ... "Mýliš sa, sme iba priatelia, veľa sa rozprávame, sme si blízky, ale nič viac!" ... " Len aby, pripadá mi to všetko celkom inak! Ale tak je to vaša vec! Kedy sa konečne uvidíme my dve?" ... " Tak to teda fakt netuším, okrem Michaelovho klipu som sa práve vrátila z konkurzu do Labutieho jazera, iste chápeš, ak tú rolu dostanem, nebudem mať čas absolútne na nič! Vieš predsa veľmi dobre, aké je to pre mňa dôležité!" ... " To iste je, rozumiem ti, no nezabudni aj žiť, nikam nechodíš, mimo práce, žiadna zábava, žiadni chlapi" ... "Keby som len mohla, aj keď už na to zvýši čas, tak jer tu stále môj otec a vieš aký on je, nikam ma nepustí!" ... "Áno, viem aký je a poviem ti jedno, straší mu vo veži! Nájdi si už konečne nejakého chlapa a odsťahuj sa aspoň na opačný koniec zemegule, aby už konečne nemal na teba dosah, chová sa ako žiarlivý osol!"... " A čo mám teraz s ním robiť?! Ako mám proti nemu bojovať? Ani, keby som sa odsťahovala na opačný koniec planéty mi nepomôže, nájde ma všade! Vlečie sa všade za mnou ako duch!" ... " Nájdi mu dáku ženskú, má rovnako úbohý a nudný život ako ty! Ani jeden z vás nemá žiadny sexuálny život, ako to môžete zvládať?! Nájdi sebe chlapa a jeho pošli aspoň do dobrého bordelu, nech si prevetrá mužské pudy! Potrebujete to obaja!" ... "Sandra, ja nie som ty, nemám to svedomie, spávať každú noc s iným!" ... " Viem, ale niekedy by si to mohla skúsiť, úlet z neznámym je niekedy skvelá vec! Choď na nejakú párty, poflirtuj s fešákmi, nejakého zbal! Nebuď zbabelá, potrebuješ to!"... "Sandra, ži si ako chceš, ja sa ti do života nestarám, ale ja nie som žiadna ľahká žena, aby som striedala chlapov ako ponožky! Mne sa to hnusí, je to pod moju úroveň, skús mi dať inú radu ohľadom vzťahov! Samozrejme, pokiaľ mi niekoho konkrétneho nechceš dohodiť?!" ... " Momentálne ti nemám koho dohodiť, ale pokiaľ sa niekto na obzore objaví, pošlem ho hneď za tebou, pretože si načisto beznádejný vzťahový prípad, niekedy mám pocit, akoby moja naj kamoška žila v celibáte!" ... " Tak, to už hádam stačí, Sandra! Niekoho si nájdem, v tej správnej chvíli! Keď bude čas na stretnutie určite ti zavolám, dovtedy sa maj!"


Svoje telo som ponorila do ríše tanca, trénovala už tak známe prvky z Labutieho jazera, znova a znova! Celé hodiny! Večer ma premohla únava. Ľahla som si do svojej mäkkej postele a myseľ už pomaly blúdila v snoch...

Výstraha!!!

21. června 2014 v 13:59 | Smiley |  Aktuality
Viem, že toto je stríánka o Michaelovi, ale mám obrovskú potrebu napísať týchto pár riadkov navyše vzhľadom nato, ako veľmi mám vás rada! Na záver vám to všetkým dostatočne vynahradím videjkom.


Chcela by som všetkých upozorniť a to bez ohľadu na akýchkoľvek návštevníkov, že bodnutie hmyzom môže byť naozaj vážny problém, aj keď nie ste na bodnutie alergický!! Nepodceňujte žiadny hmyz, aj keď vás uštipnutie nebolí, necítite ho! Pred týždňom ma uštiplo niečo, sama neviem čo to bolo, pretože bodnutie som necítila. Pár dní to vyzeralo normálne, mierne opuchnuté a červené, tak ako každý väčší štípanec a nenapadlo by ma, že by som o týždeň musela brať antibiotiká a mať obviazanú ruku! Zdalo sa mi, že je všetko okej, nič mi nebolo, okrem toho obrovského opuchu. Postupne sa mi to však zväčšovalo, až mi to začalo hnisať! Dnes som bola na urgente už druhýkrát a nie naposledy! Verte mi je to veľmi bolestivé, vyberať hnis a dezinfikovať ranu, je to nechutne nepríjemné a ešte ma to zopár krát čaká, preto všetkých prosím, nič nepodceňujte, dbajte aj na najmenšie štípnutia, aby ste nemuseli zažiť ten istý problém ako ja!!! Nechcite to!!

Ak som niekoho málo vystrašila, tak teda na záver si to dovolím, máte dve možnosti: buď si pôjdete pozrieť s Michaelom Thriller alebo Ghosts, tak teda bu bu bu na záver :D


Som späť

20. června 2014 v 23:59 | Smiley |  Aktuality
Tak, konečne som sa vrátila z Londýna :-) Bolo mi nádherne mám plno zážitkov, suvenírov.... Príchod bol trochu kostrbatý, ale teším sa všetkému, čo bolo tento týždeň :-) V priebehu zajtrajška vám jacksonky moje vynahrádzať a doháňať zameškané. Hádam aj dáka poviedka sa pritrafí :-)
Aby som nezabudla v Londýne som navštívila Michaela u Madam Tussaud pozdravila som hp za vám za všetky.... Odkázal, že "I love you more"


Aby som vám nechýbala

15. června 2014 v 13:53 | Smiley |  Aktuality
Tak Simoňka si robí na týždeň dovolenku- od všetkého! :D Aby vám nebolo za mnou smutno, tak vás niečím malým poteším a samozrejme keď sa vrátim všetko sa vám vráti a duplom :D však počkajte muhahaháááá Líbající

Oscar za najsexy muža :*
Pozor!!!
Naše hrdličky si na ďalší diel chvíľu počkajú :D

sexyyy :***

pohladíme hruď chichi

rozopneme....

naše mysle v stave extáze :*

tak a už bežím žienky moje :D Čaute :D :D :*
PS: nezabite ma!!!

Na dobrú noc- ak sa vôbec spať po tomto dá :*

14. června 2014 v 23:54 | Smiley |  Video
pardón, za moje zvrhlé myšlienky, ale čo sa ja ospravedlňujem... muhahahááá, dala by som si poradiť :D aspoň, že noci sú chladné, či niekomu hrozí úpal?? Mne asi hej LíbajícíSmějící se


7. Kapitola

14. června 2014 v 18:14 | Smiley |  The Way You Make Me Feel - poviedka
Trochu kratšie kapitolka, ale robím si náskok, pretože budúci týždeň sa sem veľmi nedostanem. a nemôžem vás nechať napínať... :D zajtra sem skočím možno sem dám nejaké videjko Smějící se sama som zvedavá ako to vydržím, 5 dní bez blogov... och to bude mučenie, no nič odmena sa dostaví keď sa vrátim, muhahahááá

"Dovol mi ťa ešte naposledy objať!" ... Požiadala som Michaela pred dverami mojej šatne... " Nemusí to byť naposledy, uvidíš, my sa ešte veľakrát stretneme!" ... Ubezpečoval ma a objal ma. Preniesla som sa do ríše snov. Jeho teplé, voňavé telo sa spojilo s mojím, prepletení do seba sme tam tak stáli niekoľko minút. Ani jeden z nás nechcel opustiť toho druhého. Ostala by som v jeho náručí večne. ... "Prosím, neodchádzaj, budem tu tak sám!" ... visel na mne psím pohľadom a mne bolo smutno, že som ho musela pustiť.... " Ne si sám, máš kopu ľudí okolo seba!" .... namietla som... "Áno, okolo mňa je vždy veľa ľudí, ale nikto, nie len tak, väčšinou sú ľudia so mnou, pretože niečo odo mňa chcú. Ty si iná, cítim to a preto ťa nechcem stratiť!"....Znovu som ho objala. Ruky som preplietla okolo jeho krku, pozerala sa mu priamo do očí, čítala som z nich smútok, prosbu..... " Nechcela by si raz ma prísť navštíviť? Do Neverlandu? Síce, ešte nie je celkom dokončený, potrebuje zopár úprav k dokonalosti, no už teraz je tam krásne!" .... "A nebude to nikomu vadiť? Predsa máme zakázané vídať sa, pamätáš?" ... "Mne stále, niekto niečo zakazuje, niekedy sa cítim ako v klietke, môžem z nej vyliezť, iba ak mi to dovolia! Je to otravné, skľučujúce, nemám žiadnu slobodu, súkromie, jediné, čo mám je sláva a povinnosti! Veríš mi, že mám nehorázne málo skutočných priateľov?" .... "Je to hrozné, obdivujem ťa, ja by som to asi nezvládla, hoci tiež viem aké to je byť strážená, niekomu na očiach, mať stále niekoho za pätami!"...."Prosím, príď za mnou!".... " Kedy mám prísť? Vieš, mám tréningy na balet, takže trénujem celé hodiny, však to poznáš sám veľmi dobre!" .... "Poznám, už od detstva, ako aj všetko okolo, čo tu je, v inom som nikdy nežil, od mala to bola drina, drina, drina...." ...

... "Prepáč, nehnevaj sa na mňa, ale nezabúdaj, dosiahol si úspechov o ktorých sa mnohým nesníva ani v najdivokejších snoch a viem, aj tento album a aj tie budúce, budú úspešné!" .... "to máš pravdu a som tomu rád, ale prahnem po tak obyčajných veciach, ako je sloboda, priatelia, vlastná rodina. Nie že by som svoju rodinu nemiloval, milujem svojich rodičov, bratov, sestry, ale raz by som chcel mať vlastnú rodinu, byť otcom, dedom... a obávam sa, že týchto darov nie som hoden, je to ťažké!"... "Nemali by sme tu takto verejne stáť, poďme radšej dnu, čo ak nás niekto uvidí, určite nechceš mat trable, kvôli mne!".... otvorila som dvere mojej šatne a spolu s Michael sme vošli dnu. Pokynula som mu smerom k pohovke, aby si sadol.... " Máš pravdu, je to všetko naokolo ťažké, ale vybrali sme si takýto život! Som rada, že nie som tebou a ani by som sa s tebou nevymenila, pretože to máš ďaleko horšie a ťažšie v živote ako ja, ale lásku očakávať nemôžeš, pretože, práve vtedy nepríde. Nedá sa uchopiť, držať. Ja na ňu čakám roky a pozri, stále nič!" .... "ako je to možné? Si krásna a príťažlivá!"...naklonil sa viac ku mne a pozrel sa mi hlboko do očí! Znova som sa v jeho veľkých čokoládkach začala strácať. Jeho pohľad ma privádzal do rozpakov... "Pozri, možno mám svoje krivky, ktoré mi zarábajú peniaze, ale väčšinu chlapov zaujíma iba to, nikomu nejde o moje srdce a to bolí!".... "Rozumiem" .... postavil sa podišiel ku mne a stisol mi ruku... "Nedovolím nikomu, aby ti ublížil, cením si tvoju čistú dušu a úprimnosť!"... "Objím ma!" ...požiadala som ho. Jeho telá náruč ma prijala, strácala som sa v ňej. Je tak hebký, jeho mužná vôňa opantáva moje zmysly, jeho dych mi šteklí ramená... moje srdce tlčie len jedno meno... Michael!
"Prídeš na nakrúcanie môjho ďalšieho klipu Leave Me alone? Veľmi sa na to teším, bude to zábava!".... "Určite, rada prídem, si milý!" .... "To som rád, tak sa uvidíme o dva týždne opäť v mojom klipe, samozrejme, ak by si dovtedy neprišla do Neverlandu!" .... "Dohodneme sa v týždni, teraz ťažko povedať, kedy to bude možné!".... "dobre, máš moje číslo?" ... "Odkiaľ by som ho tak mohla mať, keď si mi ho nedal? Vieš, bežne dostávaš číslo na Michaela Jacksona!" ... Michael sa začal nehorázne smiať, až ma jeho smiechom nakazil... napísal mi svoje číslo na kus papiera, rovno aj podpisom.... " Ďakujem" ... vzala som si papierik, pozrela si číslo, aby som si ho mohla zapísať rovno do mobilu. Vedľa čísla s podpisom bolo nakreslené malé srdiečko s nápisom "I love you" ... "Michael?"...."Prosím"... "Mám si zapísať aj toto?" ... ukázala som na srdiečko na lístočku... "Hmmm... bol by som rád, ale zapíš si to niekde inde!" ....
Cesta domov mi trvalo dlhšie, ako sa zdalo. Smútok zvieral moje srdce, slza si drala cestu po mojej tvári. Naozaj ho ešte uvidím? Ten anjel v tom krásnom tele mi opantal myseľ, svojim zjavom, šarmom, galanciou...
Moje nohy v základnej baletnej figúre sa pohli na pokyn prvých nôt Čajkovského. Rozhýbalo sa celé moje telo, vložilo sa do ríše Labutieho jazera, nepoznalo reálny svet. Len akosi, boli dnes nohy drevené, neohybné. Moja myseľ tancovala stále v Michaelovom náručí, v bezpečí, v raji... Ešte, že mám po ruke staré Michaelovo CD Off The Wall. Vložila som ho do prehrávača odkiaľ prúdil Michaelov hlas v piesni Rock With You. Svoj tréning som nechala viesť hudbou mojej lásky. Tancovala som ako nikdy pred tým. Zrkadlá zobrazovali obraz mladej labute vznášajúcej sa ako perie v oblakoch. Skončila som v nočných hodinách, unavená... Uvoľnila som svoje telo pod sprchou, kvapôčky vody príjemne hriali, telo sa poddávalo blahodárnym účinkom tekutiny. Svoje telo som zahalila uterákom, prešla som do svojej izby natiahla si pyžamo a svojmu telu som dopriala spánok....

The most sexiest man :*

14. června 2014 v 15:34 | Smiley |  Aktuality
Našla som krásny obrázok... a aký pravdivý :D

Dangerous Tour

14. června 2014 v 12:54 | Smiley |  Video
Milujem Dangerous.... som rada, že som našla Live .... a to dievča hehe 44:00 kukajte vystískala nášho Michaela aj za nás... chudák je z nej mimo :D Mike nám spievať zabudne len čo ho ženská hmatne :D .... ale celý koncert je bomba

Earth Song piano

13. června 2014 v 21:05 | Smiley |  Video
Aj vy milujete zvuk klavíra? Ja som na zvuku klavíra prežila svoje ranné detstvo. Do určitého veku som iný nástroj ani nepoznala a láska ku klavíru mi ostala dodnes! Obdivujem ľudí, ktorí vedia hrať na klavír, vyžaduje to kopu snahy a driny. Milujem prepracované melódie v klavírovej podobe, znie to nádherne.... pozrite sa napríklad a Earth song! Neskutočné


I Love You

13. června 2014 v 19:52 | Smiley |  Video
To je nádhera... po dlhej dobe toto vidieť ách aj ja chcem Elizabeth Mrkající


6. Kapitola

12. června 2014 v 18:57 | Smiley |  The Way You Make Me Feel - poviedka
Boha s týmto teplom!!! Už zase človeku treba písať :D no tak máme tu "prekvapivo" ďalší diel... nach.... Smějící se

" Koho bolo to auto, lepšie povedané, ta limuzína?" ... " Koho asi? Moja!" ... "Áno a ja spadol z Jupiteru, vieš komu to hovor!" ... "Nič ťa do toho nie je! Moja vec, kto ma dovezie a kedy ma dovezie, som dospelá a slobodná a robím si čo sa mi zachce!" .... " Nebudeš si robiť, čo sa ti zachce! Presne z tohto dôvodu som tu ja!" ... " Tati, nerob mi tu scény, som naozaj unavená, zajtra skoro vstávam, mám tréning a potom idem natáčať!" ... "Aké scény? Som tvoj otec a mám o teba starosť. Je normálne, keď sa rodič stará o svoje dieťa ale ty to pochopíš, iba keď budeš mať svoje vlastné!" ... "Je fajn, že sa o mňa zaujímaš, ale keď už na to príde, tak väčšinou máš bočné úmysly, navyše nemám päť rokov aby si ma komandoval! Idem spať ak dovolíš, nabudúce príď v skoršiu hodinu! Dobrú noc!" ... Odišla som k sebe do izby a zabuchla za sebou....

Vstala som o štvrtej ráno, dala som si rýchle raňajky a utekala si dať malú rozcvičku. Po dva a pol hodinovom tréningu celá spotená som vliezla do vane. Svoje telo som osviežila vodou. Stekala mojím nahým telom, privrela som viečka a užívala si toho pocitu, mokrej blahodárnej chvíle. Prisnil sa mi sen. Kvapôčky vody boli cítiť, niečimi rukami. Hladili moj chrbát, boky, stehná... cítila som opojnú mužnú vôňu.... zalialo ma teplo a cítila som na sebe sladké pery muža... milenca, mojej lásky.... KOHO?

Vypla som vodu a s otvorením očí stratil sa ten omamný, vzrušujúci pocit. Roztrasenými rukami som sa zahalila do uteráku, osušila a obliekla si moje obľúbené šaty. Ružové s tenkým opaskom, vlasy som si vyčesala do drdolu, ústa prešla červeným rúžom, oči čiernou linkou a ešte stále s hlavou v oblakoch, pri mojom sne, som zavolala Steviemu, aby sa pripravil. V kuchyni rozvoniavala čerstvá káva, Naliala som si trochu do šálky, usrkla si, keď práve do kuchyne vošiel otec... " Tak ranné vtáča už odchádza, kam zase ideš a k čomu tie šaty?" ... "To nie je tvoja starosť!" ... odbila som ho s ľadovým kľudom... "Je to moja starosť! Si moja dcéra a prikazujem ti, aby si mi povedala kam ideš!" ... "Tati, už som ti to povedala včera, idem na natáčanie." ... "Aké natáčanie? No ešte aby moja dcéra hrala v nejakých pofidérnych filmoch! To v žiadnom prípade, nikam nejdeš!" ... "Nie sú to žiadne pofidérne filmy, hrám v klipe jedného speváka, mám primerane zaplatené a baví ma to! Je mi jedno, či s tým súhlasíš, alebo nie!".... Stále som bola pokojná aj keď vo mne vrela zlosť..... "Aha tak v klipe! A to čo tam robíš? Promenáduješ sa? Vystrkuješ zadok a tak?"... " Nevystrkujem zadok! Je to seriózna práca a keď už konečne zavrieš ústa, pôjdem, pretože ak budem kvôli tebe meškať, tak ťa už nikdy nechcem vidieť! Čau!"... Vystrelila som z kuchyne, bolo mi jedno, že som nestihla dopiť kávu, ale mám ho plné zuby! Stevie ma už čakal v mojom aute, pripravený na odchod.... "Kde ste boli? Mali sme štartovať už pred piatimi minútami." ... "Prepáčte, môj otec zase hysterčí, je na nevydržanie! Poďme, aby som zas neprišla neskoro" ... Naštaroval a už sa ďalej na nič nepýtal.

Na miesto som dorazila načas. Michael tam ešte nebol, uľavilo sa mi, mám aspoň pár minút na upokojenie. Rozprávala som sa chvíľu so slečnou z nášho týmu, myslím, že sa volá Natalie. Je celkom milá, alebo až príliš?... "Ahoj, Tatianka, kde je Mike?" ... zaznelo z jej úst, hneď na úvod.... "Prepáč neviem, kde je, ešte som ho dnes nevidela, zrejme tu asi ešte nie je" ... " To je škoda. Chcela som sa s ním porozprávať, je taký chutnučký, na zjedenie." ... Ten jej priškrtený, sladký hlások, mi nepridával na pokoji.... "Chutnučký, na zjedenie? Hovoríš o ňom ako o jedle, je to iba človek a nerob si nádeje, nestojí ani o jednu z nás, má na lepšie ako sme my dve!" ... Dodala som na odzbrojenie, aj keď to čo som práve povedala zabolelo aj mňa. Má na lepšiu? Chcela by som byť TÁ lepšia!... "Ahojte dievčatá"... ozvalo sa za mojím chrbtom.... bol to on... "Ahoj Michael" ... zvolali sme dvojhlasne... "Zborovo... ooo to ma teší, synchronizácia musí byť! Tat, mohol by som sa s tebou potom porozprávať?" .... "Jasné, samozrejme, kedykoľvek!"... " Dobre, príď za mnou o desať minút!" ... "Dobre Michael, ahoj zatiaľ!" ... Odišiel. Natalie ešte rozprávala nevedno o čom ani, bolo mi to celkom jedno.... "Už pôjdem za tým Michaelom, maj sa!" ... Odzdravila som ju a smerovala k Michaelovej šatni....

Zaklopala som. " Vstúpte" ozvalo sa. Otvorila som dvere spoza nich sa usmieval Michael.... "Ahoj, už som tu, chcel si so mnou hovoriť?"... "Ahoj, tat"...pozdravil ma odzbrojujúcim úsmevom na tvári... " Posaď sa sem" poukázal na miesto na pohovke hneď vedľa neho".... "Včera mi bolo s tebou krásne. Ako si sa vyspinkala?" .... "Aj mne bolo včera s tebou príjemne. Ummm... vyspala som sa dobre.".... "To som rád. Ja len, že dnes máme posledný deň natáčania, zajtra a pozajtra, už budú len dolaďovať nejaké detaily a tak, Bol by som rád, aby si tu bola so mnou aj naďalej, bez teba mi je tu totiž smutno" ... Zase tie psie oči... " Ak si to želáš, budem tu. Naozaj ti je bezo mňa smutno?"... "Áno, cítim sa ako osamotený kaktus na púšti. Teplo, nikde žiadna oáza, nikto! Si mojou oázou, chcem byť s tebou!"....."Och, Michael aj ja by som s tebou chcela stále byť, ty si moje usmievavé slniečko" ... pohladila som ho do vláskov, usmial sa.... "Si taká krásna"... Dodal po chvíli a hrýzol si spodnú peru... "Ďakujem"... Moju ruku stiahol zo svojich brčiek, presunul na svoju tvár. Je tak hebká, jeho jemné rysy som cítila pod bruškami svojich prstov, užívala si toho pocitu... vrátila som sa späť k svojmu snu.... Jemne som prešla prstom po jeho perách. Zrazu otvoril ústa a jazykom mi oblízol prst, keď práve...

" Michael, Tatiana? Čo vy tu spolu robíte, každý máte vlastnú šatňu! Tatiana choďte sa ihneď prezliecť a ty Michael, tiež! O päť minút budete obaja na scéne!".... Reval na nás režisér a očividne sa mu nepáčilo, že som s Michaelom, akoby som to mala zakázané.... " Idem ja, stretneme sa tam"... rozlúčila som sa s ním na tých pár minút, bolo mi do plaču... "Ahoj zatiaľ"... Stisol mi ruku, pobozkal ju.... odišla som z jeho šatne. Trvalo mi kým som sa spamätala. Rýchlo som si prezliekla šaty, upravila vlasy a utekala na scénu. Prišli sme obaja naraz. Každý z nás dostal presnú inštruktáž, ako hrať, no nakoniec ma režisér vzal na stranu a povedal.... " V tej poslednej scéne... neopováš sa ho pobozkať! Michael je veľmi hamblivý. Obímeš ho, rozumieš? Ak sa o niečo pokúsiš, máš padáka!" ... "Rozumiem"....zo sklamaným výrazom som sa vrátila k Michaelovi. Mrzelo ma, že sa veci takto majú, ale musím byť profesionálna, tak ako doteraz!....
Všetci sme sa pozbierali a natáčanie mohlo pokračovať. Postavila som sa zo stoličky a ladným krokom som pokračovala tmamou ulicou, Michael za mnou dobehol tanečným krokom. Vybehla som hore schodami k dverám, oprela sa o ne, Michael sa blížil ku mne s tou jeho omamnou vôňou, triasli sa mi trochu kolená, ale bolo dôležité pokračovať. Dasla som si na hnedú pohovku hneď vedľa a Michael zopakoval, presne to čo som urobila. Vstala som, zišla dole schodami a za mnou sa ozvalo z Michaelovým pier.. "Whoo"... Otočila som sa do tmy... počuť iba lusky prstov...

"Dobre, to by sme mali, dajte si pauzu ľudia"... ozvalo sa. Išla som do šatne, napiť sa vody, rozdýchať scény, oddýchnuť si od Michaelovej príťažlivosti.... po chvíli sa dvere mojej šatne otvorili, stál v nich režisér.. "Pamätaj si, čo som ti povedal, nesmieš ho NIKDY pobozkať! V tej posledne scéne, ho iba jemne objím."...Zopakoval mi to čo mi už samozrejme bolo jasné, zabuchol dvere a odišiel. Zazvonil mi telefón..."Haló, prosím?".... "Ahoj Tat, tu Michael, keď už s tebou nemôžem byť a som zamknutý hneď vedľa, tak ti aspoň zavolám. Vraj sa nemôžeme viac už mimo scény stretávať. Mám to príkazom od Roberta (režisér). Nechápem o čo mu ide, ale vôbec sa mi to nepáči. Furt mi tvrdí, že je nesprávne koketovať s dievčatami, stále sa ma pýta, či spolu niečo máme, je ako pomätený!"...z jeho hlasu bolo cítiť smútok, žiaľ... "Prečo nám to chcú zakázať? Predsa sme nič zlé neurobili, ale snáď áno? Nerozumiem tomu! Myslíš, že kvôli tomu sa nebudeme môcť vidieť ani po ostatné dni dokončievania klipu?".... "Myslím, že to presne tak bude. Ja to nechcem, ja chcem byť s tebou, mám ťa rád. Čo ja tu bez teba budem robiť?".... "Michael, Michael, nebuď nešťastný"....snažila som sa ho presvedčiť, no nedokázala som ani seba. Nie je to fér!.... "Pozri, keď nás chcú oddeliť, tak nech, ale nevzdám sa ťa!"...ozvalo sa na druhom konci..... "A čo navrhuješ? Ako im to chceš zatajiť? Nie si neviditeľný, že len tak sa vyparíš!"..... "To je pravda, ale taktiež mám svoj život a keď s niekým chcem byť, tak s ním budem! Nechaj to na mňa, ja niečo vymyslím!".... "Tak, teda dobre, ahoj."....zložila som, pretože už na nás volali. Bolo treba natočiť už len pár scén a potom...

"My lonely days, are gone.." pokračovala pieseň.... Stála som na ulici, pozerala sa priamo pred seba, na jedného chlapíka....nasledoval záber na nich... otočila som sa... v tme bolo počuť treštiacej vody z hydrantu, zmysly mi opantával vetrík...znovu som sa otočila a dívala sa priamo pred seba, Michael prišiel váhavým krokom ku mne, natiahla som ruku k jeho tvári... chvíľu sme sa na seba pozerali, približovali sa naše tváre, jeho omamná vôňa opantala moje zmysly a ja som ho po prvýkrát objala!

New

12. června 2014 v 13:50 | Smiley
Po dlhom uvažovaní, som sa rozhodla založiť si ešte jeden blog... tentokrát bude o mojej najobľúbenejšej speváčke o BEYONCÉ. Ešte tam toho veľa nie je, keďže som ho založila iba dnes, ale verím, že sa vám bude páčiť tak ako mne.
žiadne strachy, tu budem určite častejšie Smějící se
See you soon King and Queen of Pop

Nezabite ma, ľúbim ich oboch... moje zlatíčka... na povzbudenie pridám videjká Usmívající se

Michael, Michael, Michael, Michael... Smějící seSmějící se


Ďalšie moje obrázky MJ

12. června 2014 v 0:57 | Smiley |  Kresby MJ
Pozrite sa ako to dopadne keď sa človek nudí na dejepise

Pekný Mickey Mouse? Smějící se

A keď človek využíva MJ na projekt z angličtiny Smějící se

5. Kapitola

11. června 2014 v 23:44 | Smiley |  The Way You Make Me Feel - poviedka
Tak, dnes ma múza nakopala do riti a a poriadne, dáko som sa rozpísala! To bude asi tým teplom! Pokiaľ, niekto ešte nemá dnes dosť ( však Anna-Marie) tak tu máme ďalši diel!

"Ani dnes so mnou nepôjdeš na tú večeru?" ... Pozeral sa mi priamo do očí tým jeho psím pohľadom.... " Rada pôjdem! Tak rýchlo sa choď prezliecť, nech môžeme čím skôr vyraziť!" .. strkala som ho do dverí jeho šatne. Stiahol ma zo sebou, kopol do dverí, ktoré sa následne zabuchli. Oprel ma o dvere a približoval sa ku mne mlstným pohľadom. Opäť som mala šancu vnímať iba jeho samotného, jeho vôňu, dych, horké, tancom vypracované telo! Jeho ústa sa približovali k tým mojim... " Nie, teraz nie, Michael" ... odstrčila som ho od seba. Niežeby dobrovoľne, ale nechcela som nič unáhliť.
"Idem sa prezliecť, prídem a pôjdeme, dobre?"... "dobre, tak choď, budem ťa čakať" ... vycítila som jeho smútok, ale bude to teraz takto lepšie, už teraz ma veľa ľudí v štábe nemá rado. Bolo mi povedané, že Michael je veľmi hanblivý a že je celkom zbytočné o niečo sa pokúšať. Obliekla som sa do svojho normálneho oblečenia, upravila som si vlasy, make up a na chodbe čakala Michaela. Trvalo mu to o niečo dlhšie ako mne. Po chvíli vyšiel, na sebe čierne nohavice, biele ponožky s mokasínami a jeho hruď zahaľovala červená košeľa. Veľmi mu to pristalo.... "Môžeme?"...spýtal sa opatrne.... "Samozrejme, som hotová!"... "Dobre, Mark, môj vodič, nás odvezie, prosím, dáma prvá"....Otvoril mi dvere a skôr, než by si nás mohol ktokoľvek všimnúť sme nastúpili do Michaelovej limuzíny. Viezli sme sa vyše hodiny, ani som presne ne vedela kam. Zastali sme pred luxusnou reštauráciou, Michael opäť ukázal svoje gentlemanské správanie. Reštaurácia bola veľká, svetlá, nebolo v nej ani tak veľa hostí. Sadli sme si na menej nápadné miesto, tak aby sme neboli veľmi na očiach ostatným. Ani ja a ani Michael nemáme, keď je okolo nás príliš rozruch.


"Dobrý večer. Nech sa páči menu"...boli slová mladého a celkom pekného čašníka podávajúceho nám jedálny lístok. Výber bol naozaj široký. Od kreviet, ustríc, cez rôzne šaláty, mäso... " Vybrali ste si?" prišiel čašník po chvíli... " Áno, ja si dám Grécky šalát" ... "A vy pane?" .. " Prosím, to isté" ... " Čo si dáte na pitie? Víno, šampanské?" ... "Víno, vás poprosím, biele, ďakujeme"....slušne a zdvorilo odpovedal Michael.... " Som rád, že tento krát si moje pozvanie prijala! Aký si mala včerajšok? Prečo si nemohla povečerať so mnou už včera?"... " Mala a mám sa dobre, vďaka za opýtanie. Nemohla som včera prísť, pretože som musela nacvičovať, chystám sa totiž na jeden konkurz, do divadla. Trénovala som dlho do noci a taktiež aj dnes doobeda, preto som aj meškala. Ospravedlňujem sa, celkom som zabudla pri nácviku na čas. Určite vieš aké to je, keď trénuješ, minúty idú rýchlosťou hodiny, hodiny rýchlosťou dní..." ... "Isteže, poznám to, takisto sa mi stáva, že celkom stratím pojem o čase, keď robím niečo, čo ma baví. Napríklad, keď pracujem na novej piesni, nepoznám prestávky ani oddych, kým nemám istotu, že je to dokonalé, jednoducho iné to byť nemôže. Neviem robiť veci polovičate a myslím, tak je to správne. Polovičaté veci vôbec za nič nestoja, radšej nech nie sú potom žiadne!" ... " V tom sme si podobní, ani ja nedokážem choreografiu nacvičiť tak, aby som ju neovládala dokonale. Jednoducho sa to nedá, nedokážem to! Vieš, je to tak oslobudzujúce, keď necháš svoje telo splynúť s hudbou, sú jeden. Zabúdam na všetko okolo seba, nemyslím, iba tancujem."... "Ja to dokonale poznám a cítim to isté, čo ty! Takisto dokážem pretancovať celé a skúšať nové a nové prvky. Vieš, fanúšikovia očakávajú stopercentný výkon a ja ich nemôžem sklamať! Je to niečo viac, ako umenie, je to láska k umeniu!"
Čašník nám priniesol naše šaláty a biele víno. Pripili sme si na zdravie. Naše poháre vydali cvrngot a my sme si z nich odpili..... "My sme ani nespečatili naše tykanie!" ... "To je pravda!"....Nahol sa ku mne a zľahka ma pobozkal. Na pery. Cítila som v brušku tisíce motýlikov a vznášala sa v siedmom nebi. Bozk bol len letmý, ale nezabudnuteľný. Podlomili sa mi kolená.... "Tat, môžem ti tak hovoriť? Čo plánuješ po ukončení nakrúcania? Viem, že je asi skoro pýtať sa, ale už to nebude trvať dlho a bude to za nami a myslím, bola by celkom škoda, keby sme sa už nestretli, mám ťa rád!"...On ma má rád, to je tak krásne počuť!... "Plánujem konkurz na labutie jazero, preto tie tvrdé tréningy a to meškanie a tiež som dostala ponuku do jedného filmu. Samozrejme, radšej by som bola za to divadlo! Omnoho viac by ma to bavilo, človek musí vydať zo seba maximum na javisku, vo filme to môžeš zopakovať aj stokrát a potom vieš, že stopercentnosť nie je dôležitá!".... "Tat, páči sa mi tvoj prístup k umeniu a k práci, ver mi, takých ľudí ako si ty, je naozaj málo!" ... "Ďakujem ti, si milý" ... "No, ja som sa chcel iba opýtať, či by si sa nechcela zúčastniť natáčania môjho ďalšieho klipu?" .... "Ou, rada a ku ktorej piesni to bude?".... "Nasledujúci klip by som chcel natočiť k piesni Leave Me Alone a malo by to byť zhruba o mesiac, myslím. Bol by som veľmi rád, keby si tam bola so mnou, bude to zábava." ... "Michael, pokiaľ nebudem v divadle, alebo na natáčaní filmu, tak určite prídem a veľmi rada!" ... "Tak platí, budem sa na teba tešiť!"....
Ešte dlho sme sa rozprávali, bolo to veľmi príjemné a nenútené. Máme toho veľa spoločného.... "Nemám ťa odviesť domov? Alebo nechceš ísť ku mne?".... "myslím, že pre dnešok bude stačiť len domov, ale určite niekedy veľmi rada uvidím Neverland, určite je to čarovné miesto!" ... "Áno to je, som naň veľmi hrdý, je to taký môj malý raj."... Nastúpili sme do auta a uháňali ku mne domov.... "Tak dobrú noc a sladké sny" ... zaželal mi, pozdravila som ho späť a odomkla som dvere na mojom dome....

4. Kapitola

11. června 2014 v 18:00 | Smiley |  The Way You Make Me Feel - poviedka
Všade je teplo.. vonku, v škole, doma, všade. Dnes som mala také šťastie, že nás pustili kvôli teplu domov skôr....paráda Smějící se... a ako som išla domov, hádajte čo? Uprostred cesty mi začalo hrať Tha Way You Make Me Feel...LíbajícíSmějící seMrkající. Žeby znamenie, že je potrebný ďalší diel? Asi áno a tu ho máme. Tak na schladenie teplých dní prichádza Michael s Tatianou v ďalšom dieli poviedky.
Tento diel venujem Anna-Marie ako najpoctivejšej čitateľke... nech sa ľúbi a plls, nežiarli toľko, ešte len bude načo žiarliť...čoskoro!! LíbajícíSmějící seSmějící seÚžasnýS vyplazeným jazykem
PS: prosím komentujte

"Dokonalé, môžeme to zostrihať. Boli ste perfektní" ... Na dnes natáčanie skončilo. Na jednej strane sa teším, pretože byť tak dlho v rozpakoch mi na sústredení naozaj nepridáva! Na strane druhej by som stále chcela byť s Michaelom. Je neskutočný. Milý, pozorný.... sexy! Prišla som do šatne prezliecť sa. Sadla som si za svoj stolík a pozorovala svoj odraz v zrkadle, keď v tom zrazu sa otvorili dvere a vošiel Michael! ... "Ahoj, prepáč, že ruším, ale nechcela by si ísť so mnou dnes na večeru?" .... " Ouu..., prepáč, ja už dnes niečo mám a nemôžem to zrušiť, je mi to ľúto!" ... " Aha, tak prepáč, že otravujem!" ... povedal smutným hlasom a chystal sa odísť.... " Nechoď preč, naozaj mi je ľúto, nejde to dnes!" ... Stále klopil zrak, ako by sa bál na mňa pozrieť. Naozaj je taký sklamaný? Chudáčik!... Otváral dvere na šatni, ale zastavila som ho! Zrazu sme boli tak blízko. Horko sa rozlievalo celým mojím telom. Cítila som jeho dych, opojnú mužnú vôňu a môj pohľad sa upieral do zeme... Letmým dotykom jeho ruky zdvihol moju hlavu tak, aby sme si videli vzájomne do očí. Ten pohľad akoby trval celú večnosť. Nechcela som aby sa niekedy skončil!

Nakoniec jeho hebké, jemné pery zanechali letmý bozk na mojom líci.... " Si krásna" ...to boli jeho posledné slová, za ktorými sa zatvorili dvere a ja som osamela. Natiahla som si svoje oblečenie, zavolala Steviemu, aby ma odviezol domov. Ešte aj v limuzíne som cítila ten horký dotyk jeho pier na mojom líci. Ten pocit sa mi zarýval pod kožu hlbšie a hlbšie. Bola som zmätená! Prečo? Bol to iba obyčajný bozk na rozlúčku?


Stevie dorazil k môjmu domu, vystúpila som a moje kroky smerovali k mojej izbe, následne do kúpeľne. Dala som si rýchlu sprchu, prezliekla sa do šiat a odišla do môjho tanečného sálu trénovať! Po dokončení klipu idem totiž na konkurz do divadla. Ako baletka musím byť v stopercentnej forme a až tak veľa času nacvičovaním netrávim. Mrzí ma, že som Michaelovo pozvanie odmietla, ale bude to tak lepšie, už teraz ma jeho oči, pohyby, on sám privádzajú na pokraj šialenstva.

S prvými tónmi baletnej melódie sa moje telo dalo do pohybu. Cítila som sa ľahšie ako pierko vznášajúce sa v sviežom letnom vánku. Zrkadlá baletného sálu kopírovali rysy mojich pohybov, otočiek. Cítila som každú sekundu, akoby mala byť posledná, dávala som do toho všetko. Bola som tou nádhernou labuťou, tak jemnou, krehkou a plnou života. Na skladbu od Čajkovského moje telo vytváralo kreácie až do neskorých večerných hodín. Prechádzala som svoju choreografiu znova, znova a znova, musí byť nie stopercentná, ale tisícpercentná. Na záver som svoje telo pozvolna oddala hudbe Johana Sebastiana Bacha. Nie je to najlepší výber pre balet, na relax a uvoľnenie tela to postačí. Baletné pantofle som si vyzula a odkráčala ešte stále tanečným pohybom zo sálu. Únavou som padla do postele a zaspala.

Ráno mi odporne hlasno zazvonil budík a ja som sa rýchlo dala do pucu, následne šla trénovať balet. Nácvik mi trval tak štyri a pol hodiny. Oddávaná hudbou a tancom mi čas plynul až príliš rýchlo. Labutie jazero som precvičila asi dvadsaťkrát, následne telo uvoľnila tento krát Mozartovou Malou nočnou hudbou. A sakra! Celkom som zabudla na čas! O druhej som mala byť na natáčaní! Čo teraz?... Číslo na Michaelovho asistenta ani na nikoho zo štábu nemám! Teraz ma určite vyrazia!... Narýchlo som si prezliekla šaty, zavolala Stevieho a uháňala na nakrúcanie!... "Čo taký zhon slečna?" .... "Stevie, nemáme čas na dlhé obkeci, rýchlo ma zaveste, už teraz veľmi meškám. Ak ma vyrazia, nikdy si to neodpustím, už len kvôli Michaelovi, nechcem ho sklamať!" ... Nikdy som nikam neprišla neskoro, prečo teraz?!... "Spoľahnite, pôjdem najrýchlejšie ako sa dá. Sľubujem"....

"Kde ste tak dlho?" ...ozval sa rev režiséra, ktorý bol na mňa veľmi nahnevaný..... "Prepáčte, mala som baletnú skúšku, ospravedlňujem sa, už sa to nebude opakovať!" ...Môj hlas, bol tichý a neistý. Bála som sa o to, aby mi to nejako neuškodilo v tejto práci.... "Choďte sa ihneď prezliecť a o päť minút vás chcem vidieť na scéne, inak máte padáka!" ... Stále kričal a hnev mu sršal z očí, mala som pocit, akoby ma chcel rovno zabiť na mieste! Rýchlosťou svetla som vpálila do šatne, ztrhla zo seba oblečenie, upravila na sebe čierne šaty, učesala si neposedné vlasy a bežala rýchlo naspäť na pľac!.... Kým som dorazila, stihli natočiť scény s Michaelom, kde nie som a tak som ho ešte dnes ani nevidela! Dívala som sa z obďaleč na nakrúcanie. Ešte pár scén a prídem na radu ja. Trvalo to asi ešte pätnásť minút, kým som mohla nastúpiť. Tak isto ako Michael tiež natáčali moju postavu zblízka. Netrvalo to až tak dlho, ale Michaelov pohľad ma pálil na chrbte...všade.

Následne sme pokračovali tam, kde sme včera skončili. Z tmavej uličky som vyšla späť k Michaelovi a napokon pračovala tmamou nočnou ulicou za jeho prenasledovania. Dobehol ma pri starom pánovi, ktorý sa práve na nás pozerá a Michael tancuje na svoju pieseň. Jeho telo sa zmieta vo veľmi sexy pohyboch a ja len pozerám, to nádherné telo nechutne zahalené do oblečenia.... prekrížil si ruky na hrudi... " I´m in ecstacy.... I´m workin´ nine to five to buy you things to keeps you by my side..." pokračovali sme v ceste k starému autu, pričom ja som kráčala po chodníku a Michael ho obišiel a stúpil na jeho kapotu... "Just promise baby, you´ll love forevermore..." ...zoskočil dole a mierili sme k autu desne vedľa. Oprela som sa o auto a na hrudi skrížila ruky a Michael stále tancoval.... "You really turn me on..." ... nastúpila som do auta a pokúsila sa preliezť na druhú stranu, aby ma Michael nechytil. Do kelu! Zasekla sa mi noha. Môj opätok je uveznený v čalúnení starého auta a mne sa nedá vyliezť von z neho!... "Pokračujte, pokračujte" ... Kričal režisér, keď zrazu som cítila Michaelovu ruku na mojom lýtku ako mi pomáha vyprostiť nohu. Ten dotyk pálil ako obedné slnko a mal v seber elektrizujúci náboj. Asi práve mnou preletelo tristotridsať voltov. Zľakla som sa a vypadla z auta ako hnilá hruška zo stromu. Michael sa zahihňal pomohol mi nenápadne vstať, oprášil mi zadok a ja som pokračovala v chôdzi. Cítila som sa ako v nebi. Stála som s dievčatami na ulici a pozerala sa na blížiaceho sa Michaela.



Smiala som sa na jeho ksichtíkoch a tančekoch. Michael sa pridal k partií chlapov a pokračoval v tanci... "You are the one for me... The way you make me feel..." ... Stále som sa smiala obklopená hlúčikom dievčat. Michael sa rozbehol zrazu za mnou a schoval sa za auto, obehol ho postavil sa predo mňa... " You cnock of off my feet..." ...stála som opretá o auto a rukov ho prizvala bližšie ku mne. Vyložil si nohu na auto tesne vedľa mňa a ja som ho chytila za košeľu a pritiahla na seba. Voňal tak nádherne, ako včera, keď sme sa lúčili. Mala som obrovskú chuť pobozkať ho! Samozrejme nemohla som, nebolo to v popise scény. Pokračovala som ďalej spolu s Michaelom, ten sa zase nachvíľu schovával za auto a špehoval ma, chvíľu sme kráčali, až sme si sadli na dve stoličky vedľa seba...
"Na dnes stačí" ... zaznelo z úst režiséra. Bolo celkom neskoro večer, najvyšší čas ísť domov. S Michaelom sme si to namierili do našich šatní.... "Bola si úžasná" ...pochválil môj herecký výkon Michael... "Ty si bol lepší" ... díval sa do zeme a červenal sa, hrýzol si spodnú peru. Zastali sme pri našich šatniach. Michael ma chytil za ruku... "Ani dnes so mnou nepôjdeš na tú večeru?"

Fan art MJ

11. června 2014 v 13:15 | Smiley |  Kresby MJ
Aktuálne som blúdila po Facebooku a pozrite čo som našla! Naozaj dokonalé... ako inak náš Michael MrkajícíMrkající





Ak chce niekto vidieť ďalšie diela prosím na FB stránka- Hitomi´s

Back to the early ages

9. června 2014 v 21:30 | Smiley |  Video
Tak, najskôr sa všetci utíšime...prosím, chudáčik, ani slovko nemôže povedať, cez ten kričiaci dav Smějící se aj ja by som si zakričala byť tam, nikto by ma nezastavil... chichi... darmo by prosil
Jednoducho, nesmrteľné hity a k nim nesmrteľný Michael! To je tak nádherné počúvať tieto balady, má to svoje osobité čaro <3
yes I want you back...


3. Kapitola

8. června 2014 v 22:50 | Smiley |  The Way You Make Me Feel - poviedka
Tak konečne som sa dostala k písaniu, ani som nemysle, že bude nato teraz čas aj nápad. Ako ma ta múza pekne do zadku nakopala, vďaka ti. Prosím, nezabite ma! snáď sa to niekomu páčiť bude, prajem príjemné čítanie Líbající


Michael prišiel na scénu a mne sa rozbúchalo srdce. Vyzerá naozaj očarujúco. Biele tričko a modrá košeľa mu dokonale ladili k jeho povestným čiernym nohaviciach a čiernym topánkam s bielymi ponožkami. Jednoducho jeho štýl. Vlasy sčesané do copu, sem tam mu ušiel jeden dva priamienky brčkavých vlasov.... "Vyzeráš nádherne" ... Prihovoril sa mi keď prišiel ku mne bližšie a hrýzol si spodnú peru. Začervenala som sa a sklopila zrak.... " Ani ty nie si na zahodenie! Tak čo nás teraz čaká?" ... " Najskôr sme chceli natočiť scénu, kde tancujem s tanečníkmi a ty tam stojíš a pozeráš sa na to! A Aby som nezabudol zoznámim ťa s nimi. Poď so mnou!" ... O pár metrov ďalej stáli akýsi muži, vysokí černosi, vyzerali celkom priateľsky.... "Chlapi, toto je Tatiana, bude hrať to dievča, čo som
vám spomínal!" ... Potriasla som si s nimi rukou na pozdrav a Michael mi ich menovite predstavil. Boli milý.... "Poďme natočíme to! Choreografiu sme už nacvičili!" ...."Samozrejme Michael, vieme ju, môžeme začať!" ... Zahlásil jeden z tým urastených chlapov. Kulisy boli pripravené, vyzeralo to naozaj ako na ulici v noci. Modré osvetlenie dodávalo tomu osobitý, intímni charakter. Hudba začala hrať, linula sa celou scénou a aj tomu, že išlo iba o čisto akustickú časť piesne, bolo v nej cítiť Michaela. Tanečníci s Michaelom uprostred sa pustili do tanca a ja som tam len stála unesená atmosférou. Pozerala som sa na Michaela hypnotizovaná jeho pohybmi, ktoré ma privádzali do šialenstva. Jeho tanec bol neskutočne sexy! Kameraman občas zachytil moju tvár pozerajúcu sa na tancujúcu skupinu chlapov s Michaelom. Práve kvôli kameramanovi som si dávala pozor, aby môj pohľad nevyzeral ako to cítim, ale tak ako to má vyzerať v klipe! Priznávam je to celkom náročné, vzhľadom na Michaela a moje city k nemu. Výnimočne sa táto scéna podarila na prvýkrát a ja som bola za to celkom rada, pretože druhýkrát ho pozorovať a tváriť sa pokojne by už bolo nad moje sily!




" Aký som bol?" ...Spýtal sa ma na môj názor. Naozaj? Ešte sa ma bude aj pýtať, no to snáď nemyslí vážne?! ... " Bol si fantastický! Skvelý!" ... "Ďakujem, snažil som sa!" ... "Snažil si sa veľmi dobre" ...dodala som s úsmevom! Nevedno prečo sa pustil do smiechu a nakazil ma ním, pridala som sa k nemu. Obaja sme sa ani sama neviem čomu smiali!...

Na druhý deň nakrúcanie pokračovalo, v plnom prúde už od rána. Len pri spomienke na včerajšok mi motýliky v brušku poletovali. Ten neskutočne vzrušujúci pocit zalieval celé moje telo. Aké to bude dnes? Stevie sa na mňa pozrel s spätnom zrkadielku... " Dnes ste vyškerená ako mesiačik na hnoji! Zdal sa vám tak krásny sen, alebo je to vďaka Michaelovi?" .... Sakra! To je naozaj až tak vidieť?! ... " Jednoducho mám len dobrú náladu, nič viac!" ... "Ale nehovorte, vidím vám to na tvári, pokiaľ príde téma na vašu novú prácu, ste celkom mimo a to nehovorím o posledných dňoch! Netvrďte, že nie ste zamilovaná až po uši, pretože aj slepý, hluchý aj nemý, by si to všimol!" .... " Dobre, dobre uznávam, trochu áno! Spokojný?" ... "Som spokojný! Nebojte budem mlčať. Ak chcete pokojne si toto "tajomstvo" vezmem zo sebou až do hrobu!" ... "Veľmi vtipné" Dodala som naoko urazene.... "Sme na mieste slečna! Veľa šťastia a pozor na slinky a červeň v tvári" .... " Vďaka, dovidenia" ... Neskutočné, nemôže mi už dať konečne pokoj? Nech si ide doberať niekoho iného! Cestu do šatne konečne poznám, tak nepotrebujem toho drsňáka, aby mi ukázal cestu.

"Ahoj, rád ťa vidím Tat" ... Pozdravil ma Michael tesne pred vstupom do šatne... " Ahoj Michael, aj ja ťa rada vidím. Aká scéna nás čaká dnes?" ... " Choď sa prezliecť a potom ti všetko poviem" ... " Dobre, stretneme sa o päť minút!" ... Otvorila som dvere na svojej šatni a pritom sa dívala na Michaela ako vstupuje do tej svojej, bože to jeho telo! Ten zadok! Sakra! Zase čumím ako slepý na vráta! Skôr akoby si ma Michael mohol všimnúť som za sebou zatvorila a rýchlo sa išla prezliecť. Moje terajšie oblečenie som zhodila zo seba, vybrala som zo skrine tie moje obtiahnuté šaty, potrebné na scénu a začala sa do nich nasúkať, keď...

Keď v tom do mojej šatne vlietol Michael s tým, že mi to trvá dlhšie ako päť minút...." Preboha, ako si sa sem dostal?" Vykríkla som celkom uľaknuto, pretože som mala šaty oblečené len čiastočne... " Ou, prepáč, ja, ja, nechcel som, vystrašiť... ťa..." ... " To nič, no pre budúcnosť, nauč sa klopať! Čo ak by som tu stála, bez tých šiat?! To už by nebol možno taký nevinný pohľad, ako teraz!" ... " Každopádne by to bol veľmi pekný a zaujímavý pohľad..." .. Dodal a pritom si hrýzol spodnú peru.. no toto hádam nie. Všetko len toto nie, zošaliem! ... "Otoč sa, prosím, snáď tu nebudeš na mňa hľadieť v podprsenke a mini sukni, alebo snáď áno?" .... " To nie je zlý nápad, rád sa pozriem, nemáš sa začo hanbiť, si nádherná" ... a opäť to jeho obhrýzanie spodnej pery! ... "Ty lichotník, otoč sa a nečum tak na mňa! Náhodou ti ujde slinka, a čo by potom bolo? Poslintaný na pľac ísť nemôžeš, no nie, ešte si budú myslieť, že máš besnotu, alebo čo!" .... Začala som na nad tou myšlienkou hlasno rehotať. Rehotal sa aj on.... "Hmmm... besnotu, tak tú síce nemám, ale mohol by som mať, ak sa konečne neoblečieš!" .... Otočil sa aby sa na mňa nedíval a ja som sa konečne mohla nerušene obliecť. Ešte chvíľu tu takto pred ním stáť, tak ma porazí! Keby bol on polonahý a prepadla by som ho, bola by som zvedavá ako by on reagoval!


"Michael, Tatiana na scénu prosím!" ... Ozval sa hlas režiséra. Všetci už čakali nato, kedy sa konečne dostavíme.... " Poďme, ... Michael? Neboj sa už som oblečená, už sa môžes celkom slobodne pozerať, volajú nás!" ... " Ehmm... no, poďme!" ... Obidvaja zahľadení radšej do zeme a bez slova kráčame chodbou až k pľacu. Cítim sa zvláštne! Stojíme medzi kulisami vytvárajúcimi pocit nočnej ulice a počúvame inštruktáž k dnes nakrúcanej scéne! "Tak pripravení?" ... "Áno, iste!" zvolali sme dvojhlasne!
Prechádzam tmavou uličkou v tesných čiernych šatách. Vlasy mi lemovali tvár s nezaujatým výrazom. Akísi chlapi na mňa pokrikovali, ale ignorovala som ich. Prechádzala som okolo starého auta. Zrazu sa objavil Michael s vedľajšej ulice, díval sa na mňa tým jeho nádherným pohľadom zatiaľ čo som nevšímajúc okolo neho prešla..... " Hey" ...zakričal a ja som sa otočila s rozpačitým, prekvapeným pohľadom hľadela na neho! Díval sa priamo na mňa, luskal prstami a približoval sa ku mne. Podišiel celkom blízko pozrel sa mi do očí a obišiel ma. Otočili sme sa a stále sa na mňa pozeral....


You knock of off me baby whoo... zakričal a začal tancovať, spustila sa hudba. Prešiel ešte raz okolo mňa a ja som opäť začala kráčať tmavou ulicou... "Chichi" ... ozval sa za mnou prenasleducúji Michael.... " Whoo" ... volal na mňa... " Go on girl" ... stál predo mnou.... smerovala som ku skupinke chlapov a Michael stále za mnou... usmial tým jeho hamblivým úsmevom hrýzol si spodnú peru a v tom sa spustil aj jeho spev... stále ma prenasledoval na každom mojom kroku a ja som sa snažila hrať nezáujem... zastavila som sa pred skupinkou chlapov, Michael sa pridal k nim a robil na mňa grimasy a tancoval... bol naozaj veľmi sexy...dfala som si ruky v bok..... "Just kiss me baby and tell me twice" ... pokračovali slová piesne a Michael tancoval predo mnou svoj sexy tanec.... no vyzeralo to akoby ma chcel... Mala som problém nezízať a pokračovať. Tie je ho pohyby a ksichtíky ma privádzali do rozpakov, len dúfam, že nebude vidieť moju červenú tvár...Prešla som do tmavej uličky a následne sa z nej vrátila...

In The Closet

7. června 2014 v 21:33 | Smiley |  Video
Závidím, nechutne závidím Naomi... mám chúťky <3 júj doktla by som sa aj ja a kľudne by som mu aj to tielko dala dole och... cítite to teplo... sakra to chce ľadový kúpeľ toto hh... LíbajícíLíbajícíLíbající

2. Kapitola

1. června 2014 v 19:07 | Smiley |  The Way You Make Me Feel - poviedka

Cestou domov som mala plnú hlavu mojej novej životnej príležitosti po boku Michaela Jacksona a jeho nového nového klipu k piesni The Way You Make Me Feel. Stevie už takmer dorazil k môjmu domu na okraji L.A. a ja som za celú cestu ešte nič nepovedala. "Tatiana, deje sa niečo, si až príliš zahĺbená do myšlienok? Ani si nepovedala ako sa ti darilo na konkurze!" ... "Darilo sa mi skvele, dostala som tú úlohu, asi ma teraz budeš voziť tam a späť častejšie! Áno, som zamyslená, premýšľam nad tým, čo ma asi čaká, aký bude ten klip a ako mi to pôjde, bojím sa aby som niečo nepokazila!" ... " Nepokazíte slečna, určite budete skvelá!" ... " Ďakujem vám, ste skvelý chlap!" ... Vystúpila som z limuzínu pred mojim domom. Bol síce obrovský ale prázdny. Nič osobné, nič zaujímavé, nič moje. Vyzeral zvonka krásne no nemal ducha. Raz by som chcela vlastniť miesto s dušou a s pocitom domova! Vošla som dnu, dala si malú osviežujúcu sprchu a v kuchyni poprosila moju kuchárku o porciu cestovín so zeleninou a syrom. Svoju porciu som zjedla, poďakovala som a pobrala som do môjho súkromného tanečného sálu, kde som trénovala balet až do neskorých večerných hodín. Ukľudňovalo ma to. Nechala som sa unášať Debbussyho Clair de lune a moje telo sa vznášalo v pohybe. Nacvičila som si novú choreografiu a až nad ránom som sa sklonila ku spánku.



Na druhý deň ráno ma prebudil štebot vtákov a ja som vedela, čo ma dnes čaká. Dnes je prvý deň natáčania nového klipu pre Michaela. Som mierne nervózna, pretože neviem, čo očakávať. Nastúpila som opäť do mojej limuzíny. Veziem sa veľkým mestom s veľkými budovami, pomaly až na druhý koniec L.A. až do Michaelovho štúdia, kde sme mali dohodnuté, že ma tam bude čakať aj ďalšími pokynmi. Tá istá veľká budova ako včera značí, že sme tu správne. Veľká hala ma pohltila a ja som očakávala toho obra ako včera, ktorý by mi ukázal cestu k Michaelovej kancelárií. Nebol tu. Na recepcií som sa nie o veľa staršej ženy spýtala, kde by som ho našla. Najskôr si o mne myslela, že som nejaká fanynka, no vysvetlila som jej kto som a prečo tu som a poradila mi kadiaľ mám ísť. Slušne som zaklopala dvere a keď sa ozvalo "ďalej" vstúpila som.
"Dobrý deň" ... hesla som pri vchádzaní do miestnosti... "Dobrý deň slečna" ...Ozval sa od stola a pritom sa mu rozniesol úsmev na tvári.... " Ako sa máte? Mali ste príjemnú cestu?" ... " Ďakujem, mala a mám sa tiež dobre. Poviete mi, čo bude náplňou mojej práce? Čo presne budem hrať vo vašom klipe? Viete, nech sa viem pripraviť a nech viem, čo očakávať!" .... "Nemajte obavy, nič náročné to nebude, aj tak väčšina klipov je postavená na tom, čo robím ja" ... dodal tak trochu zo žartu.... " To je samozrejmé, že budeš hlavný element celého klipu, to som aj očakávala, ale akú úlohu mám ja?" .... " Tak, teda dobre, všetko ti vysvetlím, celý dej. V celom klipe ide o to ako som hľadal "moje dievča" , samozrejme to dievča hráš ty a budem sa snažiť ťa zaujať. Budem za tebou všade chodiť, budem ťa baliť! Ty sa celý čas budeš tváriť nezaujato a budeš ma odmietať až nakoniec ma budeš chcieť!" ... Och môj bože! Bude sa ma snažiť zbaliť, no to som dostala úlohu, tváriť sa nezaujate, keď ma balí Michael Jackson! Už teraz mám problém udržať svoje myšlienky na uzde a čo bude potom? Pomoc! Kiežby ma nebalil iba v klipe! ...




" Haló, počuješ ma?"... Vytrhol ma zo zamyslenia... " Iste, ja len som si to predstavovala a určite to bude výborný klip, pokiaľ to ja nepokazím!" ... " Určite to nepokazíš, verím ti a navyše nemáš čo pokaziť! Si pekná, máš úchvatnú chôdzu, nemáš sa čoho báť!" .... Nemám sa čoho báť? Skôr koho, nie? Mám peknú chôdzu, no teda! ... " ja ti verím Michael, určite sa Nám to podarí! Už sa veľmi teším!" .... "To som rád! Kulisy aj všetko potrebné je už zariadené. Nechal som ti zariadiť šatňu! Máš tam šaty potrebné na natáčanie a svoje pohodlie!" ... "Veľmi pekne vám ďakujem! Tak kedy sa mám ísť pripraviť a hlavne kde je tá šatňa?" ... " Najskôr prosím to vykanie vynechaj, koniec koncov sa teraz budeme stretávať častejšie a nemám rád takéto formality! Nie si o nič mladšia odo mňa, takže to nie je potrebné! Pripraviť sa môžeš ísť asi o takú polhodinu. Šatňu ti samozrejme ukážem, je hneď vedľa mojej. Nachádza sa tu ešte pár tanečníkov, s ktorými ťa potom ešte zoznámim." ... "Tak teda, ďakujem Ti. Teším sa na spoluprácu a takisto aj tanečníkov, na všetko! Kým pôjdeme do tej šatne ukážeš mi dovtedy ako to tu všetko vyzerá, som tu trochu stratená!" ... "Samozrejme, prečo nie! Poď so mnou" ....Zobral ma zo sebou a poukazoval mi všetko potrebné. Nie každý má za sprievodcu Michaela Jacksona, nie? Užívala som si prehliadky. Ukázal mi asi všetko. Previedol ma od recepcie, až k pľacu, kde bude natáčať. V miestnosti, kde sa všetko bude odohrávať mi všetko dopodrobna vysvetlil, čo ako funguje, a čo sa kde bude hrať. Bolo pozoruhodné vidieť ho v jeho prirodzenom prostredí. Akoby mi ukazoval svoj domov.... Poď sem. Tu bude naša prvá scéna a tu bude druhá a tretia..." ... " a čo tam všetko budem robiť?" ... "To sa dozvieš až keď budeš hrať! Neboj nič ťažké to nebude!" ... Nič ťažké, no to vidím! Hrať nezáujem bude pre mňa teda veľká drina! Hrala som už vo filme, ale s ním je všetko celkom iné! Je milý a pozorný a taký sexy!




Zaviedol ma do šatne, ktorá bola hneď vedľa tej jeho! Čo ak sem príde keď sa budem práve prezliekať? So vzrušujúcim pocitom som vošla do svojej šatne. Bola priestranná a útulná, tak žiarivá! Naproti dverám bolo okno a pod ním stolík. Na stolíku Stálo zrkadlo a plno šminiek. Ďalej vedľa stolíka sa vynímala čierna pohovka, ktorá kontrastovala so svetlou, krémovou stenou. Na pohovke boli položené, moje úhľadne zložené čierne, krátke šaty. Toto si mám obliecť? Nie sú príliš krátke? Nikdy som nemala problém s krátkymi šatami, ale sú vhodné teraz v tejto situácií? Trochu som sa červenala pri pohľade na ne. Boli k nim ešte čierne čižmy na podpätku. Rýchlo som si obliekla šaty, nazula topánky a posadila sa za kozmetický stolík. Vlasy som si prečesala a natočila. Trochu som si zvýraznila oči a pery a úpravy boli hotové! Vyšla som zo šatne a išla na scénu. Prišla som niečo skôr ako Michael, tak som mala malú chvíľku pripraviť sa na to, čo ma čaká.

1. Kapitola

1. června 2014 v 14:50 | Smiley |  The Way You Make Me Feel - poviedka

Iste každý z nás pozná smutný, ľúbostný príbeh Michaela a Tatiany Thumbtzen. Táto prekrásne vyzerajúca dvojica so smutným koncom ma inšpirovala k poopraveniu ich príbehu.


Predslov-

Ahojte priatelia! Volám sa Tatiana a pochádzam Cleawater-u v štáte Florida. Na svet som môj život nemal zmysel. Samozrejme ako malá, ale aj teraz, som veľmi chudá a preto mám často ponuky od modelingových agentúr. Študovala som v New Yorku na Julliarde tanec. Popri štúdiu tanca som sa venovala aj modelingu, dokonca som kedysi fotila v prišla 22. Apríla 1960. Od útleho veku sa venujem baletu. Balet je celý môj život a bez Tokiu. Znie to neuveriteľne a možno sa zdá, akoby som mala už polovicu života za sebou, no ešte stále nemám. To najdôležitejšie o čo sa chcem s vami, čitateľmi, podeliť je moja veľká láska...






1. Kapitola

Súčasnosť- rok 1987

Tak, dnes ma opäť čaká veľký deň. Rôzne kastingy už mám síce za sebou, no cítim to, tento bude iný, prečo, sama neviem. L.A. je obrovské mesto s obrovskými hudobnými hviezdami a práve dnes mám možnosť u jednej zahviezdiť.

Tak, ako vždy, premávka v meste je zhustená a neprehľadná, ja iba blúdim a dúfam, aby som neprišla neskoro, predsa nechcem v takýto deň prísť neskoro. Sama som cestu dokonale nepoznala, ale môj vodič Stevie má informácie presné a ešte nikdy nezablúdil... "Stevie, prosím ťa, pridaj trochu, máme byť na mieste o 11:40, čo je o polhodinu!" Snažila som sa trochu pophnať, pretože som mala obavy a začínala som byť nervózna.... "Hneď to bude slečna, nebojte o chvíľu sme tam" ...ozval sa jeho príjemným upokojujúcim hlasom. Míňali sme ulice a ľudím, až napokon sme zastali a ocitli sa pred akousi veľkou, zvláštnou budovou. Sama neviem k čomu ju prirovnať. Rýchlo som vošla dnu, kým nezačnu sliediť fotografi z novín. Chodba bola svetlá, moderne zariadená, vkusná. Hneď sa nás ujal jeden pán, pravdepodobne z ochranky, vyskoý ako hora, mohutne stavaný s prísnym výrazov vpísaným v tvári.... "Dobrý deň, vy musíte byť určite slečna Thumbtzen, však?" ... "Áno, som, teší ma" ... Podala som mu ruku, no odmietol... "Poďťe za mnou!" ... prikázal.



Doviedol ma ku šatni k ostatným dievčatám hlásajúcim sa na dnešný konkurz... " Tu čakajte, kým vás zavolajú! Dúfam, že viete, čo máte robiť?" ... "8no, samozrejme, dovidenia" ... Nemala som z toho chlapa dobrý pocit, vyžaroval z neho strach! Moja konkurencia, teda dievčatá, sú naozaj pôvabné, úprimne som zvedavá, ktorá z nich to vyhrá, pretože ja si netrúfam zvíťaziť! Nemám nato. Chôdzu po móle zvládam na jednotku, no toto je celkom iné. Mám strach!

"Slečna Thumbtzen prosím na skúšku!" ...ozvalo sa spoza dverí a ja som cítila ako sa mi ešte väčšmi rozbuchalo srdce strachom. Vyschlo mi v krku a rozklepali sa mi kolená. Pomalým a nie až tak ladným krokom, ako zvyčajne som vstúpila do miestnosti. Bol tam..

ON! Samotný Michael Jackson! Vždy som o ňon počula len z televízie alebo rádia, no jeho pohľad bol natoľko podmanivý, akoby mi videl pod kožu. Cítila som sa akoby som bola zrazu nahá. "Vitajte slečna" ...pozdravil ma tichým, trochu plachým hlasom. Dych sa mi zrazu zastavil a zostala som v rozpakoch... "Dobrý deň pán Jackson" úctivo som ho taktiež pozdravila a následne mi dal pokyn aby som niečo ukázala... "Ukážte nám niečo slečna!" .. "4o také by som mala ukázať?" .. dobre som vedela, čo som mala v pláne, no tento konkurz sa celkom mojim plánom vymyká! ... "Skúste treba chôdzu, predstavte si, že ste na móle a máte na sebe nádherné šaty!" .... Vykonala som, ako chcel, prešla som sa z jednej strany miestnosti na druhú a na záver k nemu! Bol to celkom zvláštny pocit, pretožer som vedela, že tie podmanivé, čokoládkovo hnedé oči ma stále sledujú! Celkom ťažko sa v takejto situácií sústredí na to, čo robím. Podišla som nemu, on sa postavil a pobozkal mi ruku. Bola som v ešte väčších rozpakoch, začervenala som v tvári.... "Ste naozaj očarujúca, miesto je vaše! Budem sa tešiť na spoluprácu s vami, slečna! Ak dovolíte, nachvíľu si odskočím niečo si vybaviť o desať minút som tu" ... Dobre, pán Jackson, počkám a ďakujem!" ... "Nie je vôbec začo ďakovať, potešenie je na mojej strane...ó a aby som nezabudol, kým prídem, povedzte ostatným dievčatám, ktoré ešte neboli, že môžu ísť domov, pretože tú správnu som už našiel!" ... "Spoľahnite sa!"



Stále som nemohla uveriť faktu, že mám tú rolu! Dievčatám som samozrejme oznámila, aby išli domov, no spočiatku mi neverili, no napokon šli. Michael sa vrátil presne ako sľúbil.... " Poďte prosím so mnou do kancelárie" ... Potichu som išla za ním, občas som po ňom mrkla očkom tak aby si to nevšimol, až sme sa ocitli s priestrannej kancelári. Ponúkol mi miesto, aby som si sadla a následne sa on usadil oproti mne... "Prosím slečna, tu je pracovná zmluva, pokojne si ju preštudujte, výška vášho honoráru je tu takisto uvedená. Začala som zmluvu čítam a pri šesť miestnej sume sa mi zastavil zrak... "Toľko?" zírala som na papier ako nejaký psychopat a nevedela uveriť tak vysokej sume! ... "Áno toľko, alebo chcete viac? Zdá sa vám to málo? Kľudne pridám, ak treba!" ... "Nie, nie, preboha, už teraz je to veľa peňazí!" ... "Nebuďte skromná, za dobrú prácu, dobrú plácu!" "Máte pravdu, srdečne vám ďakujem, pán Jackson!" ... "Nemáte naozaj začo ďakovať a prosím, žiadny pán Jackson, som Michael" ... Podal mi ruku.. "Tak dobre, ja som Tatiana"... Potriasli sme si rukou a následne ma Michael priateľsky pobozkal na líce. To už naozaj nie! Doteraz ma iba hypnotizovali jeho oči, teraz mi hlavu pletie aj jeho mužná opojná vôňa, ako to ja vydržím?