Michael Jackson

"My fans truly are a part of me, we share something that most people will never experience." MJ


Červenec 2014

Made in Progress

30. července 2014 v 16:33 | Smiley |  Kresby MJ

Pokračujeme v kreslení.... :) ďalší kreslený MJ vo fáze výroby :D uvidíme, ako to dopadne

This Is It

30. července 2014 v 15:45 | Smiley |  Video
Padlol na mňa kúsok nostalgie a moje podvedomie si zaželalo to, po čom čom sa mu zacnelo. Je nádherné, ale aj veľmi smutné sledovať MJ vo svojich posledných dňoch života. V tom sa do mysle kradne otázka: Prečo? Prečo práve on??? To nádherné a nevinné, anjelské stvorenie, stelesnenie hudby, prečo musel odísť tak skoro?


19. Kapitola

29. července 2014 v 18:04 | Smiley |  The Way You Make Me Feel - poviedka

Stála som pod vysokou budovou, zrejme nejaká firma, nápis mi nebol celkom známy. Po asi piatich minútach čakania zastavilo predo mnou auto bielej farby značky mercedes. Otvoril mi dvere a nastúpila som na miesto spolujazdca a naše pohľady sa znovu stretli, tak, ako pár krát. Jeho zvláštny hĺbavý pohľad skúmal, ale čo chcel preskúmať?

Vzájomne sme sa pozdravili a svoj pohľad som venovala premávke pred nami. Nastalo trápne ticho. Bolo to veľmi divné, pretože vždy, to bolo iné, ukecané, vždy bola téma, o ktorej sa dalo rozprávať, či už s humorom, ale pletky nášho života. Nepoznáme sa síce dlho, ale vzájomné sympatie voči tomu druhému tu boli, akoby odjakživa.


Teraz je to iné. Ticho sedím vedľa pomaly cudzieho človeka a rozmýšľam nadtým, prečo som túto bláznivú ponuku na odvoz, aj na kávu vôbec prijala? Navyše, čo Michael? Ako by na to všetko reagoval?

Ticho vystriedalo tajomno. Stratila som sa v tom, co cítiť, ako ho vnímať. Kŕčvito zvieral volant, akoby mal z niečoho strach a úľavy sa mu dostalo až keď zaparkoval pred budovou divadla, v ktorom sme mali hrať, presnejšie povedané, v ktorom sme mali mať prvú skúšku. Vystúpil a znova mi otvoril dvere, ako pri nastupovaní a opäť ten zvláštny pohľad na mne. Už ma to celkom začalo znervózňovať.

"Dámy majú prednosť"... preukázal svoju galantnosť pri otváraní a vstupovaní do divadla. Na vrátnici nám žena vysvetlila, kde presne ísť a u koho sa hlásiť.

Vyšli sme na poschodie, kde bola konferenčná miestnosť, nejaký ľudia tam už sedeli, len čo sme vstúpili, všetci zbystrili pozornosť na nás. Akoby vošli do miestnosti nejaké známe celebrity, pri tom, my sme jeden aj druhý, úplne obyčajní ľudia. Všetci stíchli, len pohľady boli prejavom pozdravu a priania pekného podvečera. Cítila som zláštny nepokoj vo svojom vnútri, boj...




Mark si všimol môj nepokoj, chytil ma za rameno so slovami... "Upokoj sa, všetko bude fajn! Nemáš sa čoho báť!"..... podobný vnútorný nepokoj, ale aj s istou dávkou vzrušenia som cítila pri konkurze do klipu pre Michaela. Kdeže to všetko teraz je? Kde je môj Michael? Teraz by som potrebovala jeho jedno veľké, vrúcne objatie, milé slová, ktoré vždy vedia pohladiť na duši. Som tu tak sama k tomu Mark, ktorý ma znervózňuje, alebo uvádza do rozpakov?


Zoznámila som sa aj s ďalšími členmi tanečného zboru. Jedna vysoká chudučká černoška, ani nehrala veľmi významnú postavu mi bola celkom sympatická, myslím, že sa volá Alice. Oblečená do zvláštnych fialových šiat napasovaných na telo vyzerala veľmi chudo. Vlasy čierne ako eben, brčkavé, sčesané do neposlušného copu na vrchu hlavy a veľké gaštanové oči. Je to zjav, ktoý sa nedá prehliadnuť. Rozprávala som sa s ňou pár minút, je naozaj milá. Prezradila mi, že je zo Chicaga a do L.A. sa presťahovala iba kvôli tejto životnej príležitosti.


Rozprávala som sa aj s ostatnými dievčatami, niektoré mi prišli v pohode, no niektoré, ako už teraz je jasné budú robiť prieky. Tak, ako všade inde, ani tu inak to nebude, nájdu sa tu ľudia, ktorí mi sadli, sadnú, a tí, ktorým sa budem cielene vyhýbať!

Zvlášt jedna, sedela tak viac okrajovo, no vyžadovala si pozornosť istých chlapov, zjavne tanečníci, alebo herci? Teraz už neviem presne. Vyzerá na ten typ, ktorý si vytipuje svoju korysť a snaži sa ju ulapiť. Vyzívavo oblečená, pery červené, pohyby nacvičené, taktiež úsmev, ktorý nahadzuje je umelý, ako ona celá. Ale nechajme predsudky predsudkami.

Prisadla som si k Alice, pridal sa aj Mark a spoločne sme ticho sledovali príhovor choreografa. Každý dostal presný popis úlohy, ktorú, ako tanečník bude stvárňovať, samozrejme nás predstavil, kto bude, čo hrať. Ja som dostala vyznamenanie a ako postava v hlavnej úlohe, som bola presdstavená prvá a v zápätí za mnou aj Mark. Následne, keď sme my dostali pokymy, dostali aj herci. Dostali scenáre, ako aj ja s Markom, aj keď to najdôležitejšie budeme hrať my dvaja. Moja postava Odette je nádherná, úchvatná.

Mark sa ponúkol, že mňa aj s Alice hodí domov. Ponuku som prijala, ale iba s malou dušičkou a len pretože bolo veľa hodín. Zajtra ma čaká ranné vstávanie, nijak výnimočné, ale zato potrebné.


Auto zastalo pred mojim domom vystúpila som som a spolu so mnou aj Alice, Mark nám zaželal pekný večer a dobrú noc a to už sa auto zvdialovalo a pohltila ho dialka, tma prichádzajúcej noci. Alice som pozvala k sebe, pretože práve v tomto období mala problémy so svojim manželom.


"Tat, vieš, nikdy nemôžem sama niekam ísť, stále má potrebu ma kontrolovať a sledovať! Keby teraz vedel kde som do zaista by ma vo dvoje pretrhol! Upodozrieva ma, že spávam, ani neviem s kým, vôbec to nie je pravda!".... "Verím ti, Alice, ty to zvládneš, len nerozumiem, prečo si s ním, keď sa takto správa! Neuraz sa, ale nie je to normálne, to, čo mi hovoríš, celý večer mám pocit, že si ťa nezaslúži! Nehnevaj sa!"....."Tat, nemáš sa prečo ospravedlňovať, máš pravdu, nezaslúži, ale ja ho opustiť nemôžem! Bolo by to potom ešte horšie, ako je to teraz!"....."Prečo, by to malo byť ešte horšie, ako teraz?"....." S ním je to ťažké, nájde si ma a donúti sa k nemu, pod nátlakom, vrátiť! A okrem toho, rodičia by mi nikdy neodpustili, keby sme sa rozišli! Vždy si prikladali zásluhy na našom zoznámení, na tom, že sa poznáme a že náš vzťah je!".... "Pozri, mne keď umrela mama, otec sa zbláznil, dlho s ním nebola normálna komunikácia a je poznačený naveky a snaží sa ma až príliš mať pod svojou kontrolou! Kým mama žila, môj život bol pokojný, vždy ma zahŕňala láskou a nehou, no otec to nedokáže a bojím sa mu i najmenšiu drobnosť povedať, pretože nadokážem odhadnúť jeho reakciu, sme si cudzí a je mi už aj celkom jedno, čo mi povie, som dospelá a riadim sa vlastnou hlavou a srdcom. Rodičia sú úžasný a určite chcú pre teba len to najlepšie, ale nenechaj sa nimi zastrašiť tým, čo ti povedia, keď sa s ním rozídeš! Ty sa musíš cítim dobre, preto by si mala byť s ním a nie pretože ti ho vybrali rodičia! Ja mám taktiež priateľa a otec nesúhlasí, aby som s ním bola, aj sme mali kvôli tomu výmenu názorov, ale ja som s ním naozaj šťastná a nebudem opúšťať svoje šťastie pretože s ním má môj otec problém, nech si otec niekoho nájde!"..... "Ďakujem Tat, si neskutočná, máš pravdu! Netreba hľadieť na mienku rodičov, keď sa s ním necítim dobre!"....


Loving You

28. července 2014 v 17:57 | Smiley |  Xscape
Našla som nádherné video k piesni Loving You. Nemôžem strhnúť oči, Michael je tam taký sladký.... to je nádhera :* <3

Sladké city :*

21. července 2014 v 10:51 | Smiley |  Poézia pre Kráľa
Ten človek, najmilší,
môjmu srdcu najblišší,
tančí životnú pieseň,
akoby to bol iba sen.

Zvonivý smiech a radosť Tvojich očí,
všetko sa so mnou točí,
keď muž v nohaviciach zlatých,
do rozpakov uvádza ostatných!

Láskavé činy z hlbky Tvojho srdca,
myslím na tajného milenca.
po nociach čarovných,
láskou naplnených.

Rajská záhrada, domovom Tvojim je,
miesto, kde všetko na vôkol čaruje.
srdce TVoje je kúzlo,
čo zaženie všetko zlo.


Poézia pre Michaela

21. července 2014 v 10:12 | Smiley |  Poézia pre Kráľa
Tvoj vrúcny pohľad na mojej tvári,
cítim sa ako v raji.
Tvoj krok tanečný,
mesiacom je sprevádzaný.

Tvoj láskavý smiech,
a zuby biele ako sneh,
pohladia dušu moju,
pretože pre lásku tvoju,
lásku k Tebe živým v sebe i v nás,
prosím, vráť sa k nám zas!

Kašli na mienku neprajných,
volaj k sebe tých pravých.
vždy sme pri Tebe stáli,
vždy sme Ťa radi mali.

Brčkavé kadere,
Kde sa to v Tebe berie?
Láska milosť,
smútok i radosť,
nikdy toho nebudem mať dosť!

Nádej vraj umiera posledná,
veď je to chvíľa posvätná,
keď Ty, Kráľ našich srdcí,
znie tvoj tón srdcervúci.

Teraz tvoja duša,
snaží sa pokúša,
dať nám lásku od Teba,
poslanú poslom z neba!


18. Kapitola

20. července 2014 v 15:22 | Smiley |  The Way You Make Me Feel - poviedka



"Dobrý deň, slečna!"...ozval sa za mnou známy mužský hlas neznámeho fešáka, na ktorého som akurát spomínala...."Dobrý deň!"...odvetila som prívetivo, usmiala sa. Až teraz som si uvedomila, že je vlastne Michaelovi tak trochu podobný. Vysoká postava, brčkavé tmavé vlasy, tmavohnedé, veľké oči. Ale predsa, Michael to nebol. Mal síce veľmi podobnú iskru v oku, ale typické črty tváre, gestá.. nie bol jednoducho iný a zvláštny!

"Znovu sa tu stretávame! Pamätáte si? Bol to presne tento istý obchod! Žeby náhoda?!".... "Ťažko povedať, či je to len náhoda. Je to môj obľúbený obchod, chodím sem veľmi často!"... "Hmmm... to sme asi dvaja! A čo vás sem privádza túto, ešte rannú hodinu?"... " Snažím sa vybrať si niečo pekné na seba, potešiť sa, len tak!"... "Ahá, takže vy sa idete, len tak, potešiť novými baletnými črievičkami?".... "No, áno, som baletka, tak je to pre mňa celkom normálne a prirodzené a navyše, tie staré sú už aj tak v použitom, zničenom stave. Naviac dostala som vysnenú rolu a to musím aspoň takouto malou drobnosťou osláviť!"... "Tak, to vám potom gratulujem! Ste naozaj šikovná! A, ak sa smiem opýtať, akú rolu ste dostali? Pretože ja som tiež práve vyhral jeden konkurz!".... " Vážne? Tak, tiež vám gratulujem! No, ja som vyhrala konkurz na Odette v Labuťom Jazere a vy?"..."Fíha, tak to vám gratulujem ešte raz a budem sa tešiť na vzájomnú spoluprácu, pretože ja som dostal rolu Princ Siegfried, takže sa budeme stretávať asi veľmi často!"..."To je pravda! Prepáčte mi takú hlúpu otázky, ale teraz, keď už sme takmer golegovia, ako sa voláte? Ešte ste mi to neprezradili!"... "Ouh, prepáčte, čo som to za gentlemana, ani sa nepredstavím, volám sa Mark Williams, veľmi ma teší, a vaše meno je...?".... "Volám sa Tatiana Thumbzten!"...potriasli sme si rokov a on sa mi veľmi zvláštne zahľadel do očí. Neviem, čo chcel v nich vyčítať, akoby ma skúmal, pozoroval ma, akoby mi chcel vidieť až do duše!



Uhla som pohľadom, potrebovala som si uvedomiť, čo sa práve stalo. Jeho pohľad vo mne vyvolal zvláštny pocit nepokoja, ale prečo...????

Nepôjdeme spoločne osláviť naše zoznámenie a úspech, ktorí nás oboch určite vo svete divadla čaká?"....Navrhol mi po chvíli odmlky a ja som vďačne prijala. Spoločne sme kráčali ulicami L.A. studený vánok nám vial vlasy, smiech sa rozliehal poloprázdnymi ulicami. Našli sme si nenápadnú, ani nie tak drahú kaviareň. Sadli sme do rohu, aby sme neboli príliš nápadní. Objednali sme si obaja kávu a rozprávali sa o tom, čo nás bude v najbližšej dobe čakať. Bolo to veľmi milé posedenie, Mark je veľmi príjemný a vtipný spoločník. Dokáže rozprávať pútavo a zaujímavo. Ani sme nepostrehli, že tam sedíme zhruba dve a pol hodiny a stále usrkávame z jednej a tej istej šálky. Vedela som, že Michael má dnes aj vo všeobecnosti mnoho práce, rovnako ako ja a nevidím nič zlé na tom, posedieť si len tak s priateľom vo voľnom čase. Mnoho ho nebudem mať v dohľadnej dobe. Dohodli sme sa kde sa počká ma a že na prvú skúšku prídeme do divadla spoločne. Aj tak nás všetkých čaká zoznamovanie a vraj sa dnes až toľko tancovať nebude. Súhlasila som s jeho návrhom. Rozlúčili sme sa a každý sa do podvečerných hodín venoval svojim veciam a povinnostiam


17. Kapitola

20. července 2014 v 14:21 | Smiley |  The Way You Make Me Feel - poviedka
Tak, žienky a máme tu ďalšiu kapitolku k poviedke. Som rada, že po tomto týždni som v stave napísať aj niečo slušné. Aničke sa ospravedlňujem, zlatá sa tu nevyskytuje, no na začiatku si môžeš zaspomínať na predošlé diely. Príbeh sa nám teraz trochu posunie aj keď tento diel nie je taký dôležitý nadväzuje na ten ďalší aj keď niektorých moc nepoteší! Príjemné čítanie. :)


Ráno som skoro vstala, potichúčky, aby som nezobudila anjelsky spiaceho Michaela. Bolo naozaj skoro, ani nebolo poriadne svetlo na obzore. Svoje telo som osviežila vlažnou sprchou, myšlienky ešte ticho driemali vo sne, podľa ktorého som najlepšia primabalerína tancujúca v Labuťom jazere.


Natiahla som na seba svoj obľúbený úbor a moje kroky smerovali do tanečného sálu, v ktorom som si dala ľahkú, trojhodinovú rozcvičku. Telo sa hmýrilo vo zvuku melódie a nebolo veru jednoduché rozcvičiť ho, ponaťahovať. Bolo akési ztuhnuté aj napriek prebdenej noci plnej vášne. Zrkadlá naznačovali všetky chyby a umocňovali ich. Cítila som sa hrozne. Nevládala som, ale prečo???


Po troch hodinách tanca ma samozrejme pochytil hlad a tak som zavítala do kuchyne. Ach bože! Vracali sa mi myšlienky na včerajší večer, všetko, polícia, Michael...

Sakra, tu je bodrel, pomyslela som si, keď som si to namierila ku kuchynskej linke špinavej od syrovej aj mäsovej omáčky od zhorených lasagne. Teraz, už spomienky boli ta, tam.. Späť, realita sa vracia a s ňou aj kopa neporiadku a upratovania. Prv než som sa pustila do prípravy raňajok, musela som dať všetko do pucu a to netrvalo zase tak krátko. Teraz som si aj tak trošku ponadávala, pretože som nemala najmenšiu chuť, ani čas na upratovanie! Umyla som taniere, poháre, príbor.. všetko, následne celú kuchynskú linku.. až nakoniec podlahu. Všetko mi to trvalo viac ako hodinu a pol. Celá zúfalá, znechutená a znova upotená, zrelá na druhú sprchu, otvorila som chladničku a na moje prekvapenie som nenašla nič, až na biely jogurt a jablko. Nie som zvyknutá jesť veľa vzhľadom nato, že si nemôžem dovoliť pribrať ani gram. Nikdy som netrpela anorexiou, ani ničím podobným, ale kariéra baletky prináša aj isté obmedzenia a medzi ne patrí aj zdravá strava bohatá na zeleninu, ovocie a iné nízkotučné produkty.




Raňajky som úspešne zjedla, zapila pohárom vody a znovu vyhľadala sprchu. Tentokrát som sa už nevrátila do mojej izby, aby som náhodou Michaela nezobudila. V dome sú ešte ďalšie dve kúpeľne, hneď jedna malebná sa krčí pár krokov od kuchyne. Veľmi často je nevyhľadávam, ale teraz sa mi to hodí. Znovu som sa osprchovala, v uteráku, prešla kúsok do môjho druhého šatníka, obliekla si červené, po kolená dlhé šaty, k tomu lodičky. Vlasy som si vyčesala do drdolu.

Vyšla som von z domu, keď akurát zo schránky vypadol doporučený list na ktorý som dlho čakala. Mal mi prezradiť osud mojej budúcej kariéry baletky a tak s veľkou nedočkavosťou som otvorila obálku, ešte stále stála pred dverami a čítala jej obsah:


Milá slečna Thumbzten,

Dovolujeme si Vám poďakovať a pogratulovať, ste oficiálne prijatá to baletného súboru pre muzikál Labutie Jazero. Srdečne Vám blehoželáme k vašej novej role Odette. Tešíme sa na spolúprácu s Vami. Prvá skúška Vás čaká dnes o 18:00 v divadle.

Prajeme pekný deň


Nevedela som, čo na to povedať, či mám plakať, skákať radosťou. Nevedela som nič, okrem toho, že sa mi práve splnil životný sen. Sen byť slávnou Odettou a tancovať na melódie 4ajkovského. Všetko, čo ma doteraz postretlo, neznamenalo nič, v porovnaní s tým, čo ma čaká teraz. Je to ten najkrajší, najneobyčajnejší pocit, aký si len viete predstaviť.

Zavolala som Steviemu túto radostnú novinu, bol to prvý človek, ktorý mi pogratuloval a poprial veľa šťastia. Zaviezol ma do divadla (samozrejme do iného), na tanečnú skúšku, ktorú som nakoniec odmietla, ako aj celé predstavenie. Iste chápete, Labutie Jazero, je dostatočne veľký dôvod na zrušenie iných ponúk. Jednoducho sa chcem plne koncentrovať na túto životnú príležitosť, aby som, ako vždy, bola perfektná. Chcem trénovať dlho a tvrdo. Som ochotná podriadiť tomu všetko, úplne všetko. Všetok môj čas venujem len a len tomu. Nikto a nič ma nezastaví! Po vzájomnej dohode s režisérom a s ostatnými kolegami, hercami a tanečníkmi som s čistým svedomím odchádzala z divadla. Samozrejme, neodchádzam odtiaľ určite posledný krát. Dohodli sme sa na spolupráci v inom predstavení, ktoré je ešte len v pláne a nácvik bude dávno potom, ako skončí Labutie Jazero.


Blúdila som mestom, potrebovala som túto výnimočnú príležitosť osláviť. Vítali ma ešte poloprázdne butiky, pretože ručičky hodín ešte ukazovali celkom skorý čas. Minule, keď, som tu bola naposledy, stretla som toho fešáka. Spomienka na neho mi pripomenula, že teraz nebudem mať čas ani na Michaela. Je to smutný fakt, ale jednoducho, to bude musieť akceptovať. Inú možnosť, ani nemá!


Táák, ideme si nakresliť Michaela :)

19. července 2014 v 22:25 | Smiley |  Kresby MJ
Žienky, ja som taký debil, takýý debil, že to nie je možné! Zuby, zuby, zuby! To bude môj doživotný postrach! A tie Michaelove, obzvlášť. To nie je fér, ja neviem kresliť zuby! Ani uši! :(

Na druhej strane, unikát, ukážem vám môjho MJ, krok za krokom! Ako na to??? Ľahko! :)


1. najskôr, si vyberieme VHODNÝ obrázok. Toto je taikisto kresba, čo tieež nie je najlepšie, ale dá sa to, keď sa chce.



2. Prekresliť detailne ceruzkou, najlepší výber 3B. Nezabudnúť na správne proporcie!!! :D


3. Tieňovanie/šfravovanie. Na takéto mini formáty je najlepšia ceruzka, odporúčam B-čka... buď 3B, ako na prekleslenie, alebo aj iné od 1B-8B.. čím vyššie číslo tým lepšie/mäkkšie. ale pre túto kresbu som spravila výnimku, potvrdzujúcu pravidlo, že ceruzky sú naj a tieňovala pastelkou- čierna PROGRESSO. Ja osobne začínam vždy od očí, potom nos, líca, čelo a vlasy, ústa si nechávam posledné, ale poradie je na koždom z nás, ako je komu dobre :)


4. pokračujeme :DDD


5. koniec :DDDDDD

Michael, odpusť mi tie zuby :( :DDD

Smooth Criminal trochu inak

19. července 2014 v 14:07 | Smiley |  Video

Summer in England

19. července 2014 v 13:39 | Smiley |  MJ- citáty a výroky

I truly love you all very, very much. I can't wait to see you all in summer, I love England, you will always be in my heart forever, and ever, I'm going to sleep now, cause I have an early flight back to America. I adore you all. I love you.
Naozaj vás všetkým ľúbim. Nemôžem sa dočkať, ako vás všetkých v lete uvidím, milujem Anglicko, vždy budete v mojomsrdci, naveky. teraz idem spať, lebo mám skorý let späť do Ameriky. Všetkých vás zbožňujem. Milujem vás.
MJ

Niééé :D

19. července 2014 v 13:30 | Smiley |  MJ- Funny Moments


čaute Fans!
dnes večer budem šoférovať!

Fans- Utekajtéééé :DDD

MJ & Paris

19. července 2014 v 13:25 | Smiley |  Aktuality
Otec, ktorý vychovával aj miloval....

Keď Michael v roku 2005 navštívil Londýn, Paris v hotely videla veľkú kopu balónov a chcela jeden. Zamestnanci hotela sa hneď rozbehli hľadať nožnice, aby jej jeden odstrihli. Michael ich však zastavil... a povedal Paris: "Prepáč Paris, ale nemôžeš ho dostať, tie balóny tu nie sú pre nás, ale pre charitu. Mám ťa rád, ale to, že si moja dcéra neznamená, že dostaneš všetko, čo chceš." Paris sa rozplakala a zamestnanci jej ten balón chceli dať, no Michael povedal: "Je to moje dieťa a ja som jej povedal nie, musí to pochopiť."

Ain´t No Sunshine

18. července 2014 v 23:26 | Smiley |  Video

Xscape- letáčik k Deluxe verzí CD

17. července 2014 v 21:23 | Smiley |  Xscape
Žienky, neviem, ako kto je na tom s angličtinou, ale pre potešenie tých menej zdatnejších, niečo pre vás mám. Samozrejme Xscape (deluxe version), okrem CD-čiek obsahuje aj plagát, ale aj minibrožúrku so zaujímavosťami o CD. Pre moje i vaše potešenie ju preložím. Nie som žiadny úžasný prekladateľ, ale za pokus to stojí! Tak teda nech sa páči
PS: rozdelím to asi na niekoľko častí

1. časť- Michael Jackson- Xscape


Keď prichádzate k jeho hudbe, Michael Jackson nikdy nebol z tých, ktorý hrali konzervatívne. Každý nový album bol čancou prekvapiť ľudí: predstavením nového zvuku, novej produkcie, novej spolupráce. "Vždy som chcel robiť hudbu, ktorá inšpiruje alebo ovplyvňuje ďalšie generácie", povedal Jackson v poslednom veľkom rozhovore v roku 2007."Čo chceš, pretvor do reality" (You want what you create to live- ťažko dať tomu v slovenčine zmyselnú vetu, aj keď v angličtine sa to dá pochopiť)

Je to predvídavý duch Epic Records, ktorý ich spája s The Estate of MichaeL Jackson (Pozostalosť MJ), ktorý ich prišiel spojiť dokopy a spoločne vydať nový album predtým nevydaných piesní Kráľa Popu, oprávnene Xscape. Na projekt dozerala hudobná legenda a terajší predseda Epic Recods a CEO L.A. Ried v spolupráci so svetovými producentmi, vrátane renomovaných štúdiových veteránov ako sú Timbland, Rodney jerkins, John McClain a Stargate, a gól bol trúfalý/drzý, ale priamočiary: vziať pár najlepších Jacksonových najviac dokončených a nevydaných piesní a upraviť ich, aby boli cítiť novotou, ako nové, ako čerstvé, akoby by bol hudobník stále s nami.

Jackson mal návyk poprehrávaťúprerobiť (Over-recording) pre albumy: častokrát myslené, že vynikajúca pieseň bola vyhodená dosla na podlahu (oftentimes this meant outstanding songs were left on the cutting floor) napr. Wanna be startin´ somethin´ napríklad bola pôvodne nahraná počas éry Off The Wall, ale uschovaná pre album Thriler,. They Don´t Care About Us a Earth Song boli pôvodne nahrané počas obdobia Dangerous, ale uschované pre HIStory. Pre Jacksona to boli rôzne dôvody pre odtránenie piesní z konečného tracklistu. Niekedy stále chcel si nechať piseň pre seba ("Speak to him"- hovoriť mu- divne sa to prekladá) a vyskúšať iné elementy, niekedy ešte miloval pieseň takú, aká bola, necítil, že to funguje s uloženým matriálom na albume a niekedy to bola práve praktická obava, čo by mohlo byť "fit" na nahrávke alebo na CD. Tracklist rozhodnutie bolo vždy ťažké pre Jacksona, akokoľvek, pravideľne vracal pisne do neskoších projektov, niekedy našiel "domov" pre nich o desať rokov neskôr, ako boli pôvodne napísané a nahraté.S týmto procesom Jackson´s Estate (Pozostalosť MJ) začala zhromaždovať široký obnos materálu, koncom roku 2012, pozeraním silného materiálu, ktorý Michael po sebe zanechal. Dlhá práca s Sony A&R mužom, John Doelp, oni eventuálne zužovali dva tucty nahrávok, ktoré preklenuli počas dvoch dekád Jacksonovej kariéry. Po predbežnom vyťahovaní, L.A. Reid počúval materiál, často kvitla cesta kvality, ktorú počul. Pre XSCAPE, Reid, bol rozhodnutý použiť piesne, ktoré vyzerali najviac kompletne a ktoré obsahovali Jacksonove vokály. Boli to iba praktické rozhodnutia. Kým Jackson čakal do úplného konca vytvárania piesne, položil vokály, a kompletné vokály L.A. Reid-ovi, ktorý Jackson musel milovať tieto špecifické piesne.


Ak, by steniečomu nerozumeli aj tak, napíšte do komentu, pretože sa mi to veľmi ťažko prekladá. nie je jednoduché niektoré vety pochopiť, nejde ani tak o slovnú zásobu, ako o druhý význam a obraznosť. Snažím sa, napísať to dostatočne zrozumiteľne. :)

Gold Pants and Mikegams

17. července 2014 v 20:45 | Smiley



Zase, tie hriešne myšlienky???!! Alééé :D

MJ- vtipné momenty

17. července 2014 v 20:41 | Smiley |  MJ- Funny Moments
Aj vy sa tak smejete ako MJ?

Michael sings to his Mum

17. července 2014 v 20:14 | Smiley |  Video
To je nádhera :))

16. Kapitola

14. července 2014 v 23:49 | Smiley |  The Way You Make Me Feel - poviedka
Panebože, zase sa mi to zvrhlo! To ie je fér! A to som chcela byť aspoň dva diely dramatická, ale kde že sa to dá pri nich dvoch Líbající


16.Kapitola
Oddávala som sa mu telom aj dušou. Keď zrazu..?
Keď zrazu sa otvorili dvere a po uši ozbrojení policajti vtrhli dnu. Ani sa neopýtali, či by mohli vstúpiť dnu.... Zľakli sme sa, Michaela trhlo, vzdialili sme sa od seba, hoci vzrušenie v jeho nohaviciach si všimol aj jeden z policajtov... "Vy ste Michael Jackson!"..vyhŕkol a ostatných desať policajtov prehľadávajúcich môj dom, stáli pred nami v pozore...."Áno, som, deje sa niečo?"..spýtal sa s ľadovým kľudom, aj keď v jeho očiach sa zračili obavy... "Čo tu robíte?"... "Som tu s priateľkou, ako vidíte".. mierne sa červenal, jeho pohľad smeroal k zemi a hrýzol si spodnú peru... "Nemali by ste tu byť!"..."Myslím, že ani vy nie!"...odpovedal na oko drzo... "Máme povolenie!" mával s kusom papiera pred nami.... "Snáď by som mohla vedieť, čo sa tu deje?"...Pustila som sa do reči s policajtom.
"Vy budete slečna Thumbtzen!"..."Áno, som, čo si prajete?"..snažila som sa byť milá.... "Chceli sa vás spýtať pár otázok o tom, čo sa tu stalo!"...Dodal prísne policajt....Opísala so mu celú situáciu, ako sa to všetko stalo, policajti si obzreli kuchyňu, ke sa tento incident odohral, spísali zápisnicu, nejaké poznámky a sľúbili, že sa ešte ozvú, no nepovedali ani jedinou vetou, čo bude s mojim otcom.
"Čo to malo znamenať?"..."Ja neviem!"..odpovedala som po pravde.... "Idem niečo uvariť, určite si hladný!"...snažila som sa odhľahčiť situáciu. Presunuli sme sa o kuchyne, Michael si sadol za bar na vysokú stoličku a ja som tancovala medzi sporákom, ním, a linkou. Pripravovala som nám chutné lasagne. Vôňa bešamelu sa rozplývala celou kuchyňou. Michael stál odrazu za mnou, jeho mužné telo zozadu opreté o to moje. Namočil prst do bešamelu.... "Nebuď ako dieťa, choď si sadnúť!"...Prikázala som mu, no neposlúchal.... "Ale ja som hladný!"...díval sa na mňa jeho typickým psím pohľadom...."Sadni si! Inak nič nebude!"..."Aléé!"...Vzal lyžičku namočil do syrovej omáčky a pofrckal ma ňou!..."Tak, to už stačilo, Michael !"...Ukázala som prstom na stoličku, na ktorej predtým sedel. Namiesto toho, aby poslúchol, pritisol svoje telo ešte viac k tomu môjmu a môj krk zahaľoval bozkami, hryzkal ma.... "N...ni..nie"zlyhával mi hlas pod jeho dominanciou.... "Varí sa nám večera! Nechceš tu byť o hlade?"..."Ja som hladný iným spôsobom!"...vzrušeným hlasom šepkal do môjho ucha, pritlačil ma ku kuchynskej linke, vyložil ma na ňu. Jeho ruky vyzliekali moje tričko, jeho ústa si ma kúsok po kúsku brali... ústa, krk, prsia. Moje vzrušené telo sa triaslo pod jeho vášnivými dotykmi, bozkami... Ocitla som v jeho zajatí celkom nahá, bezbranná. Vnikol do mňa náruživo, jeho pravideľné pohyby ma privádzali na vrchol rozkoše. Kuchynská linka sa otriasala pod našim milovaním a s prichádzajúcim vyvrcholením mi práve zhorela celá večera.

"Milujem ťa!"...bolo vzájomné poďakovanie po našom milovaní, aj keď za cenu zhorených lasagne. Stále som sedela náha na kuchynskej linke, udýchaná, spotená, spokojná. Michael mi dal pusu na čelo a zmocnil sa vlády nad prípravou večere. Žiadne ďalšie lasagne sa nekonali, no sladká vôňa palaciniek zmyselne opantávala moju myseľ a chuťové poháriky.
Michael ma vyhnal preč z kuchyne, vraj pre prekvapenie a s prikázaním, obliecť si na seba niečo sexy. Hrabala som sa v skrini s oblečením, dlho mi trvalo nájsť, to, čo som práve potrebovala. Moja fialová nočná košieľka so sexy nohavičkami viac odhaľovali, ako zahaľovali a to sa práve teraz hodilo. Nádherná čipka ozdobovala môj dekolt i zadoček!
Vrátila som sa do kuchyne, zastala vo dverách, keď som uvidela tú nádheru. Sladá vôňa, sviečky, Michael iba v boxerkách s blaženým výrazom na tvári, na stole kvety, hrala jemná zmyselná, pomalá hudba. Oprela som sa o dvere v dráždivej póze začala som pomaly oddávať svoje telo v rytme pomalej melódie! Zvodný pohľad, pomalé pohyby bokov, moje ruky osahávali miesta, ktorých sa predtým dotýkal on. Díval sa na mňa pohľadom nenasytného samca plného neuspokojených hormónov a jeho mužstvo dávalo na známosť chtíč a vzrušenie z práve predvádzaného erotického tanca!
Vzájomné kŕmenie sa palacinkami, sladká príchuť bozkov, dotykov, vzdychov... Sedela som na jeho lone, Vzrušenie pociťovala intenzívnejšie s každou chvíľou. Oblízla som si pery a prisala sa na jeho krk. Vzdychal moje meno. Krúživým pohybom panvy v jeho lone dráždila som ho ešte viac!
Palacinky sme zjedli, taniere nechali tak. Michael ma vzal do náručia a odniesol do mojej izby, kde sme sa znovu oddávali jeden druhému celú noc .

15. Kapitola

14. července 2014 v 11:29 | Smiley |  The Way You Make Me Feel - poviedka

Výsluchy môjho otca ma už unavovali a nemala som žiadnu chuť počúvať jeho ani nikoho. V týchto chvíľach mi najviac chýba mama, pretože jeho prílišnú ostražitosť a starostlivosť vedela ukočírovať. Dnes to už nejde a jediné, čo sa dá, je ticho znášať jeho excesy.

Vrátila sm sa domov z nákupov, otec sedel v kuchyni, všade porozhadzované riady, samozrejme špinavé, dlážka o nič čistejšia tiež nebola, otec naliaty v liehu. Jeho nepríčetný výraz neveštil nič dobré.... "Čo tu chceš?"...odvrkol na mňa a takmer ma zabil pohľadom... "Otec, prepáč, ale ja na rozdiel od teba som tu doma!"..."Ty a doma? Pche! Otec je hlava rodiny a tak to tu bude, budeš ma poslúchať!"... "Poprvé, je to moôj dom, ja ho platím, starám sa oň, zadruhé si tu len preto, lebo mi na tebe záleží, nie pretože si môj tec a pokiaľ sa ti niečo nepáči môžeš pokojne odísť, nikto ťa tu násilím držať nebude a ja už vôbec nie!"... "Mňa nikto nebude
vyhadzovať!"...pohrozil mi a na líci mi pristála poriadne boľavá facka!..."Tak toto si prehnal otec!"..kričala som už celkom vytočená na svôjho otca. Rovno mi strelil druhú facku. "Vypadni!"....Kričala som na neho, až ma boleli hlasivky.... "Nikam nejdem!"..ziapal tiež, držal ma v zajatí, nechcel ma pustiť!..." Zavolám políciu!"..vyhrážala som sa mu! Dostala som ešte jeden úder do brucha.

Polícia odviedla môjho otca, osamela som. Konečne mám kľud. Nie je mi jedno, čo sa práve stalo, ale už to bolo všetko evyhnutné. Je mi ho ľúto, pretože odkedy umrela mama, život sa s ním neaznal. No na druhej strane, ventilovať si všetkú zlosť na mne nie je celkom fér.

Dívala som sa na seba v zrkadle, stopercentne budem mať po dnešku pár modrím, čo ma neteší vzhľadom na fakt, že ako balerína, by som mala vyzerať, ako zo škatuľky. Svoju tvár som osviežila vodou, zmyla posledné obavy z otca.

V uchyni som všetko poumývala, poukladala, vyčistila. Bol tam strašný bordel! Smrad z alkoholu som musela odstrániť vetraním. Dlho som sa vyhýbala tréningu a ešte nebolo tak veľa hodín a tak moje kroky smerovali k tanečnému sálu a moje telo sa oddávalo hudbe a tancu.


Ríša hudby a tanca ma pohltila do svojich vôd, moje telo celkm zabudlo na bolesť, myseľ vnímala tóny a rytmy, nič viac. Každý pohyb som prežívala ako na pódiu, zdokonaľovala, uvoľnila sa, nevnímala nič iné. Mnoho hodín strávených tanečnom sále I pripadalo ako malá chvíľka. Keď v tom I zazvonil telefón. Na druhej strane sa ozval známy Michaelov hlas..."Ahoj, Tat, si v poriadku?"..."Vrámci svojich možností som, prečo sa pýtaš!!"...jeho hlas znel naliehavo a úzkostlivo...."Prepáč, ja len, počul som, čo sa stalo medzi tebou a otcom, vraj sa o tom teraz intenzíne píše!"..."Naozaj?"..."Naozaj, vieš, ja noviny nečítam a ani im nedôverujem, len mi vravela Marha! Mám o teba starosť a radšej sa na to spýtam teba!"... "Mali sme menší konflik medzi sebou, no a schytala som pár faciek a jeden úder do brucha, inak som OK. Otcaodviezla polícia a kedy sa vráti a či sa vôbec domov vráti, to netuším!"..."O môj bože, veľmi ťa to bolí?".."Ešte trochu áno, ale zahojí sa to rýchlo, nerob si starosti!"..."Nemám prísť? Chcem, aby si bola v bezpečí a navyše mi veľmi chýbaš, cítim sa tu zase tak sám, keď tu nie si!"..."To, či prídeš je na tebe, aj mne chýbaš, len ja ťa nechcem otravovať!"..."Aké otravovanie, prídem za tebou veľmi rád a aj hneď!"..."Tak dobre teda, keď tak naliehaš! Za koľko tu asi zhruba budeš? Nech sa viem zariadiť!".."Čo potrebuješ zariaďovať?"..."Nič, len by sa mi hodilo trochu tu upratať, však vieš! Navyše, práve trénujem!"..."Jáj, dobre, mne aj tak cesta netrvá tak krátko, tak máš čas, ja sa poponáhľam. Očakávaj ma zhruba tak za dve hodiny!".."Dobre a ďakujem, tak sa maj!".."Ahoj!"...zložil.


"Ahoj, ta rád ť znovu vidím!"..."Aj ja teba!"...Na privítanie dostal vášnivý bozk. Opäť som ochtnávala jeho sladké pery, ústa... Jeho zmyselná vôňa sa mi znovu zarývala do mozgu, do každej bunky môjho tela. Oprel ma o stenu, nohou zavrel vchodové dvere. Vášnivo si ma bral. Bol ako neukojený, nespútaný lev. Vyložil si moju nohu na jeho bok, chytil ma za zadok, vášnivo bozkával na krku. Vzdychala som pri každom pohladení, bozku. Oddávala som sa mu telom aj dušou. Keď zrazu..?

14. Kapitola

12. července 2014 v 23:40 | Smiley |  The Way You Make Me Feel - poviedka

Večer nás vítal západom slnka. Prsty prepletené, sedeli sme v altánku, usrkávali bylinkový čaj. Pozorovali sme okolitú prírodu ukladajúcu sa k nočnému pokoju. Svoju hlavu som položila na Michaelove rameno, vnímala jeho zmyselnú vôňu, nechala sa zohrievať jeho telom, poskytnutou náručou.

Michael mi do uška spieval jemnú, ľúbostnú melódiu. Oči som privrela a nechala sa unášať okamihom.

Všetko, po čom som túžila a priala si spoznať, nájsť sa zhmotnilo v jedinom človeku, v ňom, v Michaelovi! Pripadalo mi to ako sen, prelud, výplod mojej fantázie, akoby tieto okamihy, nemali byť nikdy skutočné Je tu so mnou! Melódia vychádzajúca z jeho pier utíchla, zmenila sa v bozky pokrývajúce moju tvár.

Jeho nežné dotyky pier ma hýčkali, naplňovali neskutočným šťastím, pretože moje srdce zažívalo ten najkrajší pocit, lásku.


"Milujem ťa!".. moja odpoveď na jeho prejavy lásky bola jednoznačná a žiadúca v tejto chvíli. Hľadela som mu do zblízka očí, jeho nádherné čokoládky žiarili tisícami hviezd, hľadeli do tých mojich, pohľadom hladili moju dušu. Viečka som privrela, pery spojila s jeho a znova so šťastím si vychutnávala pocit vzájomného bozku.



...

Rozlúčila som sa s týmto rozprávkovo krásnym miestom, s jeho ešte krajším majiteľom, ktorého cit ku mne a ten môj k nemu sa premenil v dlho očakávanú lásku. Bozk na rozlúčku a uslzené oči nás oboch, akoby sme sa lúčili naveky, aj keď...

Limuzína opustila opustila bránu, ešte letmý pohľad späť, slzičky gúľajúce sa po mojej tvári. Krajina mesta Santa Barbara putovala za oknami, ani som ju cez slzy nevnímala. Už len dlhá cesta do L.A.

Trvala pocitovo dlšie, akoby som si priala. Bola to celá večnosť, kým som dvere svojho domu otvorila. Stál nv nich môj otec, ktorý, ako vždy, začal kričať, vyčítať, vyzvedať! Povedať, že som bola u Michaela Jacksona a dokonca povedať o našom zblížení, by sa rovnalo smrti... "Aj tebe pekný deň Tati, ale mám naponáhlo! Prišla som si len pre veci, pretože utekám ku kamarátke!"... "Nevolá sa tá tvoja kamarátka náhodou Michael Jackson?".... "Nie, nevolá sa Michael Jackson a vôbec, čo máš proti nemu? A odkiaľ si prišiel na báchorku, že by som mala byť s ním?".... "Netvár sa ako neviniatko! Sú vás plné noviny!"... "Vážne a čo také !úžasné" si sa v tých novinách dozvedel?"... "To už ťa nemusí trápiť, ja viem všetko, čo potrebujem! Ale nemysli si, že budeš jeho milenka dlho! Nikto si ťa nebude kupovať a už vôbec nie, nejaký Jackson! Zakazujem ti, stráviť s ním čo i len jedinú minútu! Teraz, kto je tá kamarátka?"... "Volá sa Sandra a poznáme sa už dlhé roky. 4i sa ti to páči, alebo nie, ideme na nákupy! Nevideli sme sa celú večnosť, máme si vešľa , čo povedať! Teraz ma pusť dnu, nemienim vo svojom dome stáť hodinu na prahu!"... drgla som do otca, aby sa mi uhol, namierila si to do svojej izby, odela sa do iných šiat. Bol teplý, letný deň, tak bolo na čase prevetrať nejaké kraťasy, tielko vínovej farby...

!Sandra, ahoj, tu Tat. Pamätáš, chceli sme sa dohodnúť na tom, kedy pôjdeme na tie nákupy?"... "Milé, že voláš, ale prepáč, práve som s Mattom, trávime aspoň to minimálne spoločné voľno na Kube!"... "Aha, tak to nebudem rušiť. Tak pôjdeme, keď sa vrátiš, užite si to!"...

...

Túlala som sa obrovským nákupným domom, blúdila z obchodu do obchodu. Videla som mnoho krásnych kúskov oblečenia, aj peňazí som malôa dosť, len mi niečo chýbalo, alebo niekto? Cítila som sa v obchodoch plných ľudí, celkom sama! Ani ma to nebavilo, blúdiť tu hore, dole!

"Au"..."Prepáčte!".. stála som pri stojane s tričkami a blúzkami, keď do mňa vrazil vysokýštíhly, mladý chlap... "Nechcel som do vás naraziť! Neublížil som vám?"... "Nie, nebojte som v pohode!"... "Tak dobre, ale aspoň ako ospravedlnenie, prijímite moju ponuku, pozývam vás na kávu"..."Ste veľmi milý, ale dnes určite nie! Mám ešte povinnosti!"..."To je škoda, ste očarujúca, milá, mladá dáma!"..."to je od vás veľmi milé!"..."Tak, kedy sa uvidíme?"...."Prepáčte, neviem, pretože v poslednej dobe mám toho mnoho, ale určite sa ešte uvidíme!"..."tak, dobre, tešilo ma!"...."Aj mňa, rada som vás spoznala, určite sa stretnem, dovidenia!"..podali sme si ruky a pokračovala som v "nákupnej horúčke"...


Báseň sa stvorila

8. července 2014 v 0:15 | Smiley |  Poézia pre Kráľa
Najkrajší prejav lásky, je tvoja hudba,
najsladšie noty, tvoje ústa.
Pohladenie na duší,
tvoje oči.

Tvoja tvár žiari vo svetle hviezd,
krajšej bytosti niet.
Nohy kračajúc mesiacom,
telo zvýjajúc tancom.

Nosíš v srdci ten sen,
čo sníva sa mi deň, čo deň.
O rúchu zlatom,
čo nosil si koncertom.

Až napokon sila tvojej duše,
do tej mojej píše,
slová muža, umelca,
blízkeho môjho srdca!


Boh Hudby

7. července 2014 v 23:19 | Smiley |  Video
Kde to starovekí Gréci potratili rozum, keď bohom hudby nazvali Apolóna? Ja poznám iba jedného boha hudby a jeho meno je Michael Jackson! A že starovekí gréci boli múdri?! Pche! Toto im nevyšlo.





13. Kapitola

7. července 2014 v 18:50 | Smiley |  The Way You Make Me Feel - poviedka

Prejavmi lásky zahrňoval ma ešte dlho po tomto kúzelnom ráne. Michael je veľmi nežný a pozorný... strávili sme spolu ešte celý tento deň. Prechádzali sme nádhernou krajinou Neverlandu, objavovali jeho zákutia, rozímali sme spoločne na tráve plný krásnych spomienok na dnešné ráno, to, čo sa medzi nami práve stalo, uvažovali nadtým, ako to bude všetko ďalej, ako to ovplyvní naše životy.

Stáli sme pod veľkým, košatým stromom s poskrúcanými konármi, vôkol nás spev vtáčikov umocňoval pocit prírody, prítomnej všade, kde sme sa pohli.... Michael nečakane začal šplhať a už zo samého vrchu stromu na mňa kričí,aby som vyliezla tiež, za ním... Bol ako malé dieťa, ktoré sa chce hrať. Nikdy som na strom neliezla, ani ako malá. Moje obavy som jednoducho musela prekonať, pretože Michael sa mi z vrchu posmieval a uťahoval si zo mňa!

Či som chcela, alebo nie, vyliezla som na strom až k nemu... "Myslel si si, že som až taká zbabelá? Podcenil si ma!" ... vidíte to, podceňuje ma Michael Jackson, to som dopadla! Musím mu to vrátiť! Sadla som si vedľa neho a začala ho štekliť na bruchu. Viete si predstaviť, aké to je keď vás niekto šteklí nechtíkmi... hehe...ešte horšie! .... "Nerob...pro.. prosím.." ... kňúral, smial sa, snažil sa uniknúť spod mojich štekliacich drápov!.... "Tat, prosím, nemuč ma.. no táák, už dóósť"... škomral, ale nebolo mu to nič platné!..... "Nazval si ma zbabelcom, tak ti to musím vrátiť... mňa tu nikdo zbabelcom nazývať nebude, ani žiadny Jackson..! Stále som ho mučila, stále viac a viac!.... "Už budem dobrý, prosím, no ták, Tat, už dóósť! Snáď nechceš, aby som spadol zo stromu!"

"Počkaj až ťa chytím!".... začal ma naháňať hneď ako som zliezla zo stromu. Utekala som, čo mi len sily stačili, kľučkovala pomedzi stromy, rastliny....


"Mám ťa, už mi neutečieš!".... chytil ma a hodil ma do najbliššieho bazéna.... Celá mokrá, ešte oblečená, som skončila v ľadovej vode. Vrátila som mu to! Cákala som na neho vodu a celého ho pofŕkala. Kým ešte otočený stál, chytro som vyliezla z vody a zo zadu ho objala, celá mokrá a studená!... "Ty jedna... bosorka!".... "Tak si ma chyť".... rozbehla som sa a skočila do vody.... "Tak poď sem, zbabelec, zbabelec!"... vrátila som mu úder a pritom si zvliekla podprsenku z pod trička, hodila ju po ňom!...." Tak, toto je vydieranie! Budem ťa musieť udať! Haló, polícia, pomoóóc!"....rehotal sa na plné pľúca!..... "Tak ty chceš políciu, však ty počkaj!".... hodila som po ňom ďalší kus oblečenia.... priamy zásah!.... to má miesto vodnej bitky, ktoré tak rád hrá, ako mi často rozpráva a vychvaľuje sa, že vždy vyhrá, ako ho nikdy nikto netrafí, aký je suchý!

"Poď sem"....vábila som ho a snažila sa odplávať, čo najviac od kraja bazéna!.... "Ja ti to nedarujem, vylez, užaj!"....kričal aj keď v pozadí jeho hlasu znelo šibalstvo, smiech..... "Nikam nejdem, musíte si ma chytiť! Pan policajt, tak kde ste, tu máte zločinca, tu sóm!"....vykrikovala som po ňom....

.... "Tak, slečna nebezpečná, neprajte si ma!".... skôr ako som stihla postrehnúť, skočil do vody, vynoril sa tesne za mnou! Jeho ústa sa prisali na môj krk, nežne, ale vášnivo!... "Michael"...vzdychla som jeho meno, jeho paže sa ovinuli okolo mňa.

Naše pery sa spojili v bode plnom vášne, odovzdanosti jeden druhému. Hladila som mu vlasy, hrala sa s nimi, hladila ho na chrbte, nižšie, až k zadku. Stonala som rozkošou... Snažila som sa mu vyzliecť košeľu... vyhodila som ju na okraj bazéna. Jeho ruky sa dostali pod moje tričko, už nejakú chvíľu bez podprsenky. Hladil moje prsia, hral sa s nimi, hýčkal ich! Odovzdávala som sa mu znova, telom aj dušou! Cítila som jeho vzrušené mužstvo na mojom tele a vzrušovalo ma to ešte viac! Bral si ma náruživo, živočíšne, každý bozk, každé pohladenie ma privádzali do extáze vzrušenia! Obkročmo som na ňom sedela na svojom ženstve čoraz intenzívnješie cítila jeho vzrušené mužstvo! Tričko som nemala síl mu vyzliecť, iba som ho roztrhla! Vynorilo sa na hladinu a my sme sa drázdili vzájomne, uživali si telo toho druhého..!

Vnikol do môjho lona a prstami drázdil moje ženstvo, až som mala pocit na omdletie! Hral sa so mnou, užíval si, čo to so mnou robí, ako ma neskutočne vzrušuje!.... Vyslobodila som ho z nohavíc i z boxeriek! Vnikol do mňa živočíšnou silou, prirážal, privádzal ma svojimi pohybmi vo mne na najvyšší vrchol vzrušenia!...

12. Kapitola

7. července 2014 v 17:26 | Smiley |  The Way You Make Me Feel - poviedka
Tak detičky, kačičky, žienky moje máme tu prázdninky, voľno, leto... a spolu s letom máme ďalšiu kapitolku, poriadne horúcu ako naše počasie :D
PS: túto časť venujem Anna-Marie,, pls nezabi ma, ale splním ti tvoj sníček :D :P


12. Kapitola
"Dobré ráno, zlatíčko moje."..... "Aj tebe, krásne, dobré ráno, Michael".... "Ako si sa vyspinkala?"..... "Spala som ako bábo, po tvojej nádhernej uspávanke!".... "Pre nádhernú ženu po mojom boku, nádhernú uspávanku!".... "Tak, to by som nádhernému mužovi mala vrátiť nádherným prebudením! Len, čo ti mám vymyslieť, keď už si sa zobudil?".... "Tak ja sa budem tváriť, že spím a ty môžeš vymyslieť to potešenie!"...prevrátil sa na druhý bok a predstieral spánok. Potichu som sa vyparila z postele, išla do kuchyne pripraviť fajné raňajky ( vlastnoručne!)... vrátila sa s táckou a lievancami s lekvárom k tomu sladké kakao, priplychtila sa späť do izby, kde sme spolu spinkali, položila tácku so sladkými raňajkami na nočný stolík a ešte sladším bozkom prebudila (akože) spiaceho Michaela z ríšé snov!.... Jemný bozk na čelo, noštek, až napokon na ústa! Sladký opojný, vášnivý..... nebral konca..., "Dobré ráno, miláčik, pozri sa, čo tu pre teba mám!" Vzala som tácku s lievancami a nechala mu k ich vôni privoňať!..... "Dobré ránko, srdiečko moje!"... otvoril očká s úsmevom na perách, pozrel sa na mňa pohľadom, že by sa aj tá čokoláda na lievancoch roztopila!....


Vzala som do ruky vidličku a začala ho kŕmiť lievancami. Bol ako malé dieťa, ktoré práve dostalo najlepšiu sladkosť! Jeho šibalský úsmev hovoril za všetko. .. " Aj ja som hladná!".... usmiala som som sa na neho a nabrala som si jeden kúsok, vložila si ho do úst.... "Aj ja som hladný!".....pozeral sa na mňa pohľadom smutného šteňata. Naše ústa sa spojili a my sme si vychutnávali spoločne sladký kúsok lievancov v našich ústach. Michael si ma pritiahol na seba aj s tanierom lievancov, ktorý práve spadol na postel a ušpinil ju!.... "Načo by som mal jesť lievance, keď tu mám ešte sladšiu pochúťku!"....ležala som na Michaelovi stále bozkávajúc, hladil moje vlasy, chrbát.... až prešiel na môj zadok....

"Michael, pozri sa na tie lievance a tá posteľ! To už nikdy nevyperieš!"..... vyplašene som hľadela na posteľ zatiaľ ako Michael škrabkal môj chrbát!.... "Nemaj obavy, tie obliečky to prežijú, ale čo bude so mnou?!".... pozrel sa na mňa pohľadom, akoby ma práve ním vyzliekol. Zatriasla som sa vzrušením, hľadeli sme si do očí, strácala som sa v nich, v tých nádherných čokoládkach, ktoré vedia človeka pohladiť na duši, uviesť do rozpakov, ale aj..... zamilovať sa.... do nich.... do neho samotného!

Naše pery sa pomaly približovali, až na spojili vo vášnivom bozku, ktorý nebral konca!....túžba jeden po druhom nás spalovala už dlho, ale teraz....? Jeho dotyky prebúdzali vo mne pocity túžby, žiadosti, po ňom.... Prevalil ma pod seba, moja nočná košieľka zakrývala iba najnutnejšie, čo zakryť mala a Michael presunul svoje bozky na môj odlahelený krk..... ramená.....dekolt! Vzdychala som pri každom pohladení...bozku... Nič krajšie som nikdy nezažila!..... Bol tak, nežný, no vášnivý....


Oddávala som sa mu, iná možnosť ani neexistovala! Moju košieľku roztrhal trasúcimi rukami, zatiaľ, čo som ja bozkávala jeho krk. Tričko z pyžama letelo vzduchom, ani neviem, kam som ho zahodila.... Bozkami zahrňoval moje prsia, laskal ich, hýčkal... stonala som, chvela sa vzrušením.... pokračoval dole po mojom brušku, nižšie a nižšie.....

Nohavičky mi stiahol odhodil rovnako ako ja jeho vrch z pyžama... jeho nohavice sa zosunuli...ležal na mne nahý, vzrušený...pripravený odovzdať sa mi.... a aj ja jemu...! Vnikol do mňa, samým vzrušením som vykríkla jeho meno.... jeho pravidelné, náruživé pohyby vo mne vyvoláli záplavu vzrušenia...myslela som, že vybuchnem...! Bol mrštný a živočišny gepard, ale aj jemný, zmyselný..... jeho tanečné kreácie v našom milostnom tanci ma priviedli na absolútny vrchol rozkoše, až som vykríkla znovu jeho meno, tentokrát, zastreným, udýchaným hlasom....

"Milujem ťa!"....vyhŕkol, keď sa aj on dostal do výšim spoločnej extáze vzrušenia!.... "Čo si povedal? Počula som správne?"..... "Milujem ťa!"....zopakoval ešte raz, zastreným hlasom a mne sa oči plnili slzami!.... "Milujem ťa!....zopakoval, akoby sa mu už pokazil gramofón!.... Zasypal moju tvár bozkami a opakolal tie dve zázračné slová, znovu a zmovu!..... "Aj ja teba, už od prvej chvíle, kedy sme sa videli na kástingu, keď som ťa prvýkrát videla!".... "Si tá najkrajšia tanečnica, žena pod slnkom! Milujem ťa!"...