Michael Jackson

"My fans truly are a part of me, we share something that most people will never experience." MJ


Září 2014

Tajný chtíč milencov

30. září 2014 v 9:15 | Smiley |  Verše Lásky


Dňom i nocou po Tebe túžim,
sladké vzdychy v sebe tíšim,
chuť Tvojich pier na jazyku mám,
sníčky krásne o Tebe zdám.

Rozkoš smiem cítiť,
k perám tvojim sa blížiť,
s pokušením diabolským,
písať o tanci lásky s ním,
len tíško dýchať,
telo božské vnímať!

Oddanosť či pokušenie,
vzájomné to zvádzanie,
dvoch milujúcich bytostí,
a spocitom priveľkej radosti!

Chcem Ťa cítiť v agonií,
tak, ako nik iný,
slasťou sa zvýjať,
v opojení lásky,
tej zmyselnej krásky,
ktorá nás učí milovať!

A s ranným slnkom,
chtíč ustáva,
dostáva sa nám únava,
a v spánku hlbokom,
cítim dozvuky noci!


24. Kapitola

28. září 2014 v 11:15 | Smiley |  The Way You Make Me Feel - poviedka

Odporné prístroje, nemocničné lôžko a hnusný mundúr ma sprevádzali celým týždňom, no spolu so všetkou touto smolou aspoň jedna maličká radosť, môj milovaný Michael. Tomu som sa aspoň trošičku tešila, že je tu so mnou. Jeho podpora a láska mi dodávajú silu a optimizmus k ďalšiemu uzdraveniu. Verím tomu, že má pravdu, uzdravím sa. Milujem ho! Je mojím slniečkom i mesiacom, je tu vždy keď ho potrebujem! Stojí pri mne!


...


Po úmorne dlhom čase strávenom v tom strašnom mieste, v nemocnici, vrátila som sa späť domov. Nie síce po vlastných, Michael, najstarostlivejšia duša pod slnkom, ma opatrne doniesol až do postele. Mala som nariadenú domácu starostlivosť. Na skúšky v divadle ani len pomyslenia. Pri tom, ako dlho som sa na nich neukázala, sa aj obávam, aby ma nenahradili. Mrzelo by ma to najviac n svete. Bola to jedinečná, životná príležitosť, môj sen! Nedokážem si predstaviť, akoby som sa toho mohla len tak ľahko vzdať! Bolo by to správne?

Počas týždňa som si pospomínala na všetky udalosti a znalosti môjho života aj na moju lásku v podobe Michaela! Posledný týždeň preukázal, aké obrovské, citlivé a vnímavé srdiečko a dušu má! Milujem ho! Pre to, aký je, nie kým je!




O mesiac neskôr


"Chcela som byť s tebou!" ... "So mnou?"...kričal na mňa!.... "So mnou asi ťažko, keď som to posledné, čo momentálne vnímaš! Posledné dva týždne si iba s tým slizkým Markom! Čo na tom chlapovi vôbec vidíš?".... "Mike, to si vážne o mne myslíš, že ťa ťahám za nos? Vyzerám ako nejaká cundra? Tak top ti ďakujem za tvoju krásnu mienku o mne!" ... "Nič také si nemyslím, len toho Marka nemôžem ani len cítiť! Je mi nepríjemný, odporný a navyše trávi s tebou viac času ako ja, to nie je fér!" ... "Ty žiarlivý osol! Vieš sám veľmi dobre ako to je! Som rada, že mi vôbec dovolili sa vrátiť do divadla a že môžem plnohodnotne sa pripravovať tak, ako všetci ostatný a navyše, preto všetko čo si pre mňa urobil nemám v úmysle vymeniť ťa za niekoho iného. Trávim s ním viac času ako s tebou, to je pravda a mrzí ma to, ale vieš že skúšky trvajú celý deň a inak to nejde! Vzhľadom k tomu, že som bola veľmi dlho mimo tréning musím trénovať o to viac! Prosím Zlato, nebuď zlý na mňa, ľúbim ťa a to sa nezmení!"... "Aj ja ťa milujem, len sa o teba bojím!" .. "Ja viem Mike, len mi skús viac dvôverovať!"... ukončila som našu konverzáciu vášnivým bozkom, v ktorom som presne vyjadrila, čo som cítila. Vďaku, nehu, lásku, oddanosť!


Bozkávala som ho dlho a vášnivo, kuchyňa rozvoniavala chutným jedlom, čo ma nie celkom zaujímalo, keďže som mala chuť na niečo celkom iné ako jedlo, mám tu niečo celkom chutnejšie! Prebúdzal vo mne žiadostivosť a túžbu, vášeň a po tak dlhej dobe, mi chýbal. On a jeho krásne telo! Bral si moje ústa s náruživosťou a dravosťou, zahryzol sa mi do pier, presne cítil to, čo ja! Túžbu po ňom umocňovalo jeho zmocňovanie sa môjho krku. Bozkával môj krk, pričom ma posadil na kuchynský stôl. Chytila som ho za jeho sexy zadok, jeho ruky siahali pod moje tričko a rozopínali podprsenku! Opantával ma zmyselnou vôňou i dotykmi, ktoré boli čoraz viac náruživé a dravé!

Vzal ma zo stola a zakvačenú okolo seba si ma bozkávajúc odniesol do spálne. Padli sme na posteľ, košeľou som trhla až odleteli gombičky, tričko ztrhla a bozkávala som jeho obnaženú, voňavú a tancom vypracovanú hruď a bruško! Rukou som siahla pod jeho už tak tesné nohavice, dráždila som ho, pričom sme sa vášnivo bozkávali!


Krásne nahí sme sa oddávali jeden druhému, celým telom i dušou! Michael do mňa vášnivo vnikal, bral si ma náruživo až kým sa na mňa nezvalil z krásnym pocitom rozkoše, ktorý sa nám obom dostal!


Zaspali sme navzájom prepletení len ľahká perina zakrývala naše nahé telá, voňavé po vášnivom milovaní. Sladko sme zaspali a snili do rána krásne sny jeden o druhom!

Sloniečko si razilo cestičku na oblohe, svietilo cez okno priamo k nám, prebúdzalo milencom v ich sladkom spojení lásky! Michael hladil moje telo na pozdrav krásneho rána!


Martha nám priniesla sladké lievance do postele, vôbec jej nevadilo, ako vyzeráme a či sme nahí. Vzájomne sme sa kŕmili sladkou dobrotou, vymieňali si sladké bozky, znovu sa prejavovala vzájomný chtíč a znovu sa z nás stal jeden! Vášnivé vzdychy a výkriky sa z nás drali celé slnečné doobedie!


V Hlbinách

24. září 2014 v 13:02 | Smiley |  Verše Lásky
V srdci pocit nosím,
pohľad Tvojích očí necítim,
srdca pocit cítiť chcem
Teba so sebou mať nemôžem!

Noc, čo noc dýcham žiaľ túžby,
nebudem chcieť už nikdy,
lásky cit vzájomný,
až tak veľmi príjemný!

Poklad plný zázrakov,
more plné nárekov,
v hlbinách ďalekých,
počuť cit iných*!

A v tých ďalekých hlbinách,
v stratených vlnách,
pokušenia,
dávam zbohom, dovidenia!

Žiaľom dýcham dňom i nocou,
srdcom i silnou mocou,
lásky,
čo nevydá ju more na breh,
odkopnúť ju je hriech!

S hriechom v srdci nech žijem,
zo žiaľu k Tebe zhyniem,
nech rozum mi velí,
city moje odzneli!


Ruža

13. září 2014 v 13:19 | Smiley |  Verše Lásky

Stretnutie dvoch boľavých srdcí,
nikdy nebol plač tak srdcevrúci.
Aj by sa mohli stretnúť,
cestu spoločnú nemožno odmietnuť!

Ale ruže majú svoje tŕnie,
pichľavé, boľavé je na nich stánie.
tvoria múr, čo zakazuje,
lásku i šťastie zahadzuje.

Nenávisť i zloba, chamtivosť,
kdeže sa podela milosť?
Dobrota i čistoa,
všetka radosť života,
kdeže je to?
Obluda svetská pochovala to!

Kde máš nájsť pokoj v duši?
Keď obluda svetská všetko ruší!
Nech pravda bije do očí nečistoty,
že láska zrodená z matky prírody,
je silnejšia , ako studená zlosť,
už jej je všade dosť!

Ružou má byť tvoje srdce,
preč tŕnie pichiace!
Vráť nám dobrotu,
nech pohltí stud tú obludu,
neprajníčku šťastia!

Anjel v mojej duši,
len tíško tuší,
že koniec nevyhnutným bude,
no srdce moje znovu ochladne,
a tma navždy pohltí,
kvet ruže!

Zmijou i obludou ju budem nazývať,
to ona, len zlo bude vzývať,
no prdsa len je nádej,
čaká ju utrpenie a beznádej!

Vezmi tú nečistú dušu,
vráť mi moju ružu,
ochraňuj našu lásku, cit, nehu,
nech sa neutopíme v chladnom snehu!


23.Kapitola

5. září 2014 v 15:54 | Smiley |  The Way You Make Me Feel - poviedka

Zobudená, telo ťažké akoby vážilo aspoň tonu, napichaná na hadičkách, hľadím na svoje ruky. Všetko vidím hmlisto, ako som tu vôbec dlho...?

Vedľa mojej postele sedí na stoličke nejaký človek.... kto je to? Zvláštne oblečený, vlasy dlhé po ramená, tmavé a brčkavé... klobúk narazený, ani mu do tváre nie je vidieť. Zjavne spí.

Netuším, kto to je, znepokojuje ma to! Kto je ten cudzí muž?

Otočím hlavu opačným smerom, pozriem na stolík vedľa, na ňom nádherné ruže! Budú asi od neho! Privoniam! Sladká vôňa ma opantá!

Znovu pozorujem strop mojej nemocničnej izby, len biela plocha....


...


Uprostred noci sa túlam ulicami L.A. spolu s mužom. Nikto široko ďaleko nie je, čo je nezvyk. Všetky budovy svietia ako žiarovky na vianočnom stromčeku.... jeden nápis za druhým. Držíme sa za ruky, cítim jeho mužnú, zmyselnú vôňu podmanenú vanilkou a ďalšími nádhernými esenciami, mám chuť ho pobozkať!

"Nechoď, prosím!"... šepnem prosebne do jeho uška... "Nikam nejdem Zlato! Bez teba, nie!".. Pritiahol si ma na jeho pery, lačne a vášnivo ich drtil bozkami. Dráždilo ma takmer všetko! Dych, bozky, jeho mužné ruky, ktoré zmyselne dráždili! Oprel ma o múr jednej budovy a bral si jeden bozk za druhým. Jeho zvedavé ruky putovali po mojom roztúženom tele. Siahali až na môj zadoček, ktorý pevne zovreli...

Dostal sa až pod nohavice, zmocňoval sa mojich ženských partií, ktorých sa slastne dotýkal, láskal ich!

Prešla som od jeho úst, ku krku, ktorému som venovala veľkú pozornosť, tak, ako on mne ju venoval na mojich citlivých miestach. Bral si ma na mieste, ktoré bolo verejné, prístupné, no noc nás opantávala spolu s túžbou po milovaní.....




...



Zobudila som sa na to, že cítim niečiu ruku na tej mojej! Sedel tam! On! Michael!... sedel vedľa mojej postele ustarostený výraz v jeho tvári vpísaný. Pozeral sa na mňa, ako na krehkú porcelánovú bábiku, držal veľmi jemne, aby náhodou nerozbil ten predstavovaný porcelán. Jeho nádherné oči hľadeli do tých mojich, hľadal odpovede! Aj ja tiež! Ničomu som nerozumela! Všetko bolo tak hmlisté, neisté...

"Kto si?" vydralo sa z mojich úst, potichu, akoby som to ani nechcela sama povedať! Pozeral sa mňa nechápavým pohľadom, asi si myslel, že žartujem! No ja na vtipy nemám chuť, ani náladu! Všetko, čo chcem, je odtiaľto sa rýchlo dostať, neviem, čo tu robím, prečo som tu, nikto mi nič nepovie! Čo mám robiť???

"Tat, ty nevieš kto som?".... nechápavo sa pýtal, tak, ako ja pred chvíľou... "Neviem, kto si, ani čo tu robíš! Prečo sa na mňa tak pozeráš? Nie som žiadna nádhera!".... "Upozornila som ho!

" Čo tu robím? Prišiel som ťa pozrieť, si predsa moja priateľka! A volám sa Michael, ak si naozaj nespomínaš, kto som!".... "Prečo, ak som tvoja priateľka, prečo som tu? Čo sa mi stalo?".... " spadla si na tanečnej skúške, nespomínaš si? Narazila si na hlavu, keď sa ti šmykla a vyvrtla noha. Ten tanečník, myslím, že sa volá Mark, ťa doviezol! Ležíš tu už štyri dni!".... "Štyri dni? To je dlho, ja chcem ísť domov!".... "Viem, že chceš ísť domov, ale nemôžeš! Doktori si ťa tu bohužiaľ nechajú aspoň ešte týždeň! Utrpela si silný otras mozgu, preto si nič nepamätáš! Veľmi sa o teba bojím!"... pobozkal ma na čelo a stisol dlaň na znak podpory!

" Budem v poriadku?" spýtala som sa s obavou o svoj život...


22. Kapitola

2. září 2014 v 23:02 | Smiley |  The Way You Make Me Feel - poviedka

Jemné pohladenie na mojej tvári od Michaela ma zobudilo. Jeho hrejivý dotyk, mužná, zmyselná vôňa, hral sa so mnou, ako v noci...

Sladké bozky pokladal na čelo, líca, ústa.... Na ústa hladné po tých jeho, chceli ho ochutnávať, ten sladký nektár, plné lásky, vášne...

Jemné kudrlinky ma šteklili na tvári... na krku... Vlastnil ma! Poddávala som sa chtíču našich tiel, znova, a rada...


Keď?


Zazvonil mobil... v ňom mne známe meno, hoc známe iba mne, nie Mikeovi... "Kto je to?".. pozrel na displej na ktorom stálo meno MARK.

"To je kolega, neboj sa, iba tanečný partner, v muzikáli!".. Snažila som sa ho ubezpečiť, no Michaelov úsmev sa vytratil, iba zízal do prázdna, ani hláska... "Michael, preboha, čo si o mne myslíš? Nemáš dôvod žiarliť! Nič s ním nemám!"... "Tak, prečo ti potom volá tak skoro ráno?"... pozeral sa na mňa začudovanie, nedôverčivo... "Pretože, skúška je o dve hodiny, chcel sa posledne dohodnúť, či ma vyzdvihne autom!".... "Aha, tak vyzdvihnúť? Jasné, samozrejme! A on je tvoj šofér? To som teda nevedel!"... "Nebuď žiarlivý osol! Nič spolu nemáme, sotva sa poznáme!"... "A preto ťa vozí, však?"... "Nie, je iba pozorný. Navyše, ja mám teba! Nech by tu bol ktokoľvek, ty si môj a nikto to nezmení, pretože ja ťa ľúbim!"... snažila som sa mu vlepiť bozk na čelo, ale odtiahol sa.... "Idem sa osprchovať!"... postavil sa z postele a namieril si to do kúpeľne.

Dvere tresli! Cítila som sa previnilo! Vyšla som von do záhrady, telefón v ruke, vytáčam číslo, ktoré nám práve pokazilo kúzelné ráno...


"Dobré ráno, Mark, ako sa máš? Prepáč, voláš trochu nevhod, takže buď stručný!"... "Ahoj, Tat, mám sa fajn, volám, kvôli tomu odvozu, mám ťa priviesť, tak ako včera?".... "dnes, nie, nie som doma. Nebude potrebné ma doviesť! A myslím, že bude dobré, pokiaľ ma nebudeš voziť vôbec!".... "Aha. Spravil som niečo zlé?".... "Nie nič zlé, len môj priateľ má problém s tým, že ma vozíš! Práve sme kvôli tebe pohádali!".... "Bože, prepáč, to som nechcel! Nespomínala si, že máš priateľa?!"... "Mám a odpusť viac ti o ňom nepoviem, je to príliš osobné! Inak budeš taký láskavý a povieš na skúškach, že dnes neprídem? Viem, mala by som tam byť, no ja si to nahradím zajtra!".... "Dobre, odkážem a o priateľovi mi povieš inokedy. Určite je to šťastný chlap. Má úžasnú ženu pri sebe, koľko mu len závidím!".... "Dobre, Mark, tak zajtra v divadle!".. zložila som a stále cítila pocit viny a nespáchaný zločin.




Dívala som sa z okna, jemne pridŕžala záclonu za okraj, myslela som, že je to iba chvíľková nočná mora, sen, z ktorého je úniková cesta. Nie!

Jemne privreté viečka spúšťali potôčky sĺz, pocit previnenia stále silnejší, úzkosť, pocit bezmocnosti. Hnevlivý výraz Michaelovej tváre akoby bodacím nožom do môjho srdca. Rovnako uslzené ráno za oblokom nepomáhalo zlepšiť stav na boľavej duši.


Voda tiekla po Michaelovom tele za sklenenou sprchou, všetko som mohla vidieť. Kvapky si razili cestu po jeho mužnom tele, oči privreté, chvejúce, pripína mi to našu noc plnú vášne. Pohľadom nenasýtnej šelmy som si obzrela mne už tak známu mužnú, tancom vypracovanú postavičku mojej lásky. Avšak so smutným výrazom vpísaným v tvári som odišla z kúpeľne. Obliekla som si tielko a nohavice, bez pozdravu som odišla.

V práci som dnes mala voľno, tak som sa ho rozhodla využiť. Doma nebolo čo robiť, radšej som sa pustila do individuálneho tréningu. Precvičila som celé svoje telo, najskôr miernou záťažou na tri hodinky ľahkého baletu. Na noty klavírovej skladby, naťahovala svoje telo. Hudba vás vždy pohltí, prestávate myslieť, iba spliniete s ňou. Nič neexistuje! Zimomriavky po celom tele pri už nie tak klavírovej piesni. November Rain! Smutná i šťastná pieseň o láske. S láskou! Tak som na ňu tancovala. Tancovala som dušou, nielen telom.

Basová gitara v podaní Slasha uvoľňovala moje telo i myseľ a na jeho sólo som podala výkon, aký už dlho nie. Všetko sa so mnou točí. Nohy poletujú, telo vyskakuje, dostáva sa mi pocit úľavy. Až padám na zem s pocitom spokojnosti a rytmicky oddychujem....


Všetky kroky, otočky, výskoky som precvičovala do hlbokej noci. Tma von oknom a ja som ešte ani jedlo dnes nestihla. Ani som nemala chuť. Nemám chuť na nič.

V telke išla trápne vtipná komédia, neviem ako sa volá, je mi to celkom jedno, som dosť unavená.


Ráno ma pred domom čaká Mark v jeho bielom aute, nasadám. Nepustím ho ani k sebe dnu. Bojím sa Michaelovej reakcie, keby ho jedného dňa spoznal. Vystupujeme, vo dverách už zúri nával našich kolegov, všetci sa ponáhľajú ako my, na skúšku.

Drina, drina, drina....

Repliky, kroky, pózy, postavenia. Skúšame všetko. Celý deň dookola!

Stojím v základnej baletnej póze na doskách, ktoré znamenajú svet, ladne sa snažím o piruetu, no moja noha neposlúcha...

Opakujem piruetu znova a znova, tak aby bola stopercentná, inak to nedokážem, ale...?


...


Niekto mi odporným svetlom svieti priamo do očí, až sa ľakám. Ležím v bielej nočnej košeli so špinavými fľakmi, všetko naokolo biele rovnako ako ja v tvári. Nič! Prázdnota! Očakávam vysvetlenie, čo sa stalo, ale doktor ani slova nepovie. Iba prikyvuje doktorovi stojacemu vedľa neho. Niečo mrmlú, no nikto im nerozumie!

Ležím, nedokážem sa ani pohnúť, čo je so mnou? Čumím nesústredene do stropu, no myšlienka žiadna. Otupený mozog, takisto výraz mojej tváre! Znovu zavriem už aj tak ťažké viečka...