Michael Jackson

"My fans truly are a part of me, we share something that most people will never experience." MJ


Říjen 2014

25.Kapitola

31. října 2014 v 10:05 | Smiley |  The Way You Make Me Feel - poviedka

Ospravedlňujem sa za svoju dlhú nečinnosť, nebolo moc veľa chvíľ kedy písať, ale sľubujem, že sa polepším :) Teraz je toho akosi veľa a inšpirácia sa bohvie kam podela, niekedy to proste ide inokedy nie. Každý to pozná! Prosím za tento, nie až tak šťastný diel, ma nezabite!

Život v Neverlande pokračoval rovnakým, krásnym tepom v duchu lásky a vzájomného porozumenia. Príroda šantila, užívala si spev vtáčikov u šumenie jazierok. Len čo my dvaja? Ja nemám čas sa ani obzerať za toľkou krásou, ktorá všade na vôkol srší, viac ma trápia skúšky v divadle, moja kariéra. NNiekto by mohol povedať, že je to sebecké, povrchné i bezduché, no taký je život. Prvoradá je práca, až potom radosti voľna. Všetky tie úmorné hodiny tréningu musia byť zúžitkované, nech samotný výsledok je stopercentný, podľa predstáv, tých najväčších pánov-divákov. Tú hrá rolu opäť tá moja sebeckosť. Túžba po dokonalosti sa míňa s predstavami spoločného života s Michaelom.


Každý pohyb môjho tela musí byť absolútne prirodzený, dokonalý, v súhre melódie i ďalších prvkov vystúpenia. Tanečníci musia byť zladený do bodky. Ja a Mark sme ľudia, ktorí nosiia najväčší a najťašší balvan na chrbte. Všetko stojí i padá na nás.


Michael mi chýba čoraz väčšmi jeho neprítomnosť je nahradená tou Markovou, čo je na jednej strane veľmi fajn, ale vždy tomu všetkému niečo chýba. Samozrejme musm ho brať len ako kolegu, nie ako muža. V tomprípade by mohla v mojej hlave nastať celkom pekná dilema, kto z koho!


Po skončení dňa vždy sme si celá partia ľudí, tanečníkov, hercov sadli do neďalekého podniku na spoločný drink, trochu si pkecať. Mimo replík nieto času na bežné konverzácie, či pozdravy. Dnes bol piatok, asi tak týždeň pred premiérou, reba sa aj trochu odreagovať, rozptýliť. Bar bol veľmi luxusne a vkusne zariadený, hrala v ňom príjemná hudba, barmanky pekne oblečené, v strede tanečný parket. Ten lákal svojou veľkosťou, samozrejme my tanečne naladení ľudia sme mali problém odolať! Mark ma vyzval do tanca, neodmietla som. Zo zvorilosti! Ladne sme sa zvíjali v rytme hudby, konečne nie tej klasickej ale modernej, diabolskej. Približoval sa a vzdiaľoval, tak ako to chcela hudba a možno i pár deci alkoholu, ktorý sme si dali všetci spoločne. Po chvíli to ani neboli už pohyby tanečníka, ale pohyby muža čo zvádza! Jeho dotyky boli iné, viac odvážne, trochu ma privádzali do rozpakov.


Bolo na čase opustiť tanečný parket, ale nedalo sa! Privinul si ma k sebe na svoju hruď, bola celkom iná ako tá Michaela. Nehriala tým teplom a tou láskou ako Michaelova. Dotýkala som sa svojím telom o to jeho, jeho ruky siahali až môjmu zadku a jeho pery sa blížili k tým mojim.
"NIE!"...chcela som ho odbiť no nedal sa. Bol ako prísavka, ktorej sa nešlo zbaviť! Pobozkal ma a naďalej si užíval moje telo zvíjajúce sa v rytme melódie! Bolo mi z neho zle! Ruky som mala zakliesnené, takže nebolo možné mu dať facku!


Hral sa mnou, dotýkal sa ma všade, kde to nebolo vhodné! Už to nebol kamarát, či kolega, bol to človek, ktorého som nechcela cítiť, vidieť ani počuť!


Všetci to videli, sledovali, ako dáky film a ja som sa cítila hrozne. Ako to len doma vysvetlím? Nechcem prísť o moju lásku o môjho Michaela!

"Vypadni! Zlez zo mňa!" uvalila som mu facku i nevraživé slová, len čo som sa vymanila z jeho pevného zovretia! Zdalo by sa, že nepočul! Alebo nechcel počuť! Nalepil sa na mňa ešte viac, nechutne ma bozkával a napriek všetkému si bral čo mu nepatrí. Všetci prítomný len pozerali na to divadielko domnievajúc sa, že mi to nevadí. "Už dosť!".. stupila som mu na nohu, uštedrila jednu lakťovku do brucha a dišla!


...


Nemala som chuť nikoho vidieť ani cítiť. Nevedela som kam ísť! Najsprávnejšie riešenie bol domov! Ale kde ho mám? K MMichaelovi ísť nemôžem po tom všetkom, u mňa doma je chaos, tak kam?? Zavolám Rebecce tá mi pomôže, aspoň dúfam! Celá skleslá, s ubolenou dušičkou som jej vyrozprávala čo sa stalo a súhlasila, že na pár dní môžem u nej ostať.


Na skúšky som chodila menej, skúšala tak, aby som Marka nemusela sretnúť, Michaelovi som sa nehlásila! Potrebovala som byť chvíľu sama, ani s Rebeccou som toho moc nenarozprávala.


Do premiéry chýbali už len tri dni, snažila som sa plne koncetrovať, len na svoj výkon, na nič iné. Len aby som sa nmusela hraať v spomienkach na posledný piatok, vypĺňala som i poslednú sekundu voľného času tancom. Noh ani ruky som si už necítila, no nevadilo mi to! Všetko mi už bolo jedno, len nech toho všiváka už po predstavení neuvidím!..


Prechádzka hornatými končiarmi za včas ránna, pozdrav jesene matke Zemi

21. října 2014 v 16:21 | Smiley |  Verše Lásky
Krajinou, kde len majestátne hory ti dávajú prianie krásnych snov,
a tam, kde na svitaní iba potôčik tíško zurčí, snívam životnú pieseň.
Len vôňa jesenných listov vnímam,
padajú k nohám Matky Zeme životom zronené.
Už aj slnko je natoľko unavené, aby vykuklo,
radšej uľahne do mocnej periny oblakov trblietavých sivou perleťou.

Teplo už prestalo hriať, už len vetrík šumí,
zrána v toľkom tichu, ani hláska
štebotavého vtáčika speváčika.

Malebné chalúpky krčia sa pod tou ťarchou hôr,
Cestičkou kľukatou, zvráskavenou vekom,
tichúčko kráčam, dýcham ranný, čerstvý kyslík,
vnímam tú bezstarostnosť ustarostenej kamarátky prírody.
Uľahýna k spánku, aby opäť raz vstala,
čarovala zeleňou,
štebotom a krásou majestátnych hôr a zvukom nových zvieracích potomkov.