Michael Jackson

"My fans truly are a part of me, we share something that most people will never experience." MJ


Leden 2015

2. Kapitola

29. ledna 2015 v 22:15 | Smiley |  Moonlight Fairytale (Rozprávka mesačného svitu)

Ďaleko v hlbinách tmy




Pomalou rýchlosťou vliekol sa čas, vraj mal všetky rany zahojiť! Nemám toho pocitu! Aj po viac ako piatich mesiacoch v hlbinách tmy, stále sa cítim tak prázdno! Nebolo dňa, kedy by vo svete mojom slnko žiarilo, úsmev aspoň trošku zhojil hlbokú ranu.

Opúšťam, čomu som bola tak verná! Nemôžem, takto ďalej, všetko mi to pripomína mojich blízkych, čo ma navždy opustili! Vždy mojom srdci budú žiť, ale ja sa nemôžem prizerať a prežívať všetko zas i znova! Srdce ubolené, zlomené, hľadá novú cestu! Táto čierno čierna len k peklu vedie!!!

Nasadla som do svojho starého volva sivej farby a vydala sa na cestu za novým životom. Cesta z Portlandu do L.A. zdala si celkom rýchla.

L.A. bola len krátkou medzi zastávkou. Najesť sa niekde, natankovať, nič viac. Mesto ma nezaujíma, je obrovským bludiskom plným vysokých moderných obrov, preplnené ľudmi, žiadna zeleň, kyslík...

Nasadám do auta a uháňam diaľnicou približne hodinu do mesta Santa Ynez.

Tu som si kúpila malebný domček usadený v zelení kerov a stromov, spev štebotavých vtáčikov dával prianie krásneho rána. Tu je môj nový svet, domov!


Vybalovanie mi zabralo pár hodín a bohužiaľ moja láska, môj klavír, žiaľ so mnou tu nie je!

Zbavila som sa ho!

Kuchynka je priestranná a svetlá, spojená s obývačkou. Poschodie veľké priestrané. Dve izby, kúpeľňa.. Mne to samej stačí!

...

Nechala som po sebe stekať prúd blahodárnej teplej vody, premýšľala, čo ďalej, kam ďalej! Potrebujem spoločníka. Vždy som chcela chovať zvieratká a tu je na to priestoru celkom dosť!

Celkom vyčerpaná, v stále nie celkom pojazdnom dome, som vyhľadala posteľ, myslím zdalo sa to vyzerať, ako posteľ, schúlila som sa do klbka a nechala sa unášať ríšou snov!

1. Kapitola

29. ledna 2015 v 14:38 | Smiley |  Moonlight Fairytale (Rozprávka mesačného svitu)
Všimla som si, že stará poviedka nie je už populárna a atraktívna. Rozhodla som sa prísť teda s novou! Prosím o komentáre :)
Začiatok nebude celkom ružový, ale musí to tak byť. Uvidím sama, akým smerom sa to ešte vyvinie. Zatiaľ len začiatok ponúkam :)

Stratený svet



Tiché tóny klavíra sa mihotali izbou. Utekali za zvukom mesiaca, o ktorom tak snivo hrali. Jemné dotyky mojich prstov na klavíri, oči privreté, len zvuk unášal ma. Unášal k ďalekým, nekonečným krajom, tam kde len mesiac svieti, na nebi hviezdi tíško oddychujú. Moje prsty tancujú na klávesoch mojej najväčšej lásky. Žiadnej inej niet! Nikoho v mojom svete niet! Tak ako noc čierná zdá sa byť, taký môj život, len ja môžem žiť! Čiernotou a skazou je popretkávaný, jediná, biela láska moja výdáva, ten zvuk ľúbezný, čo zhojí všetky rany na duši! Modlou, života budičom je!

Stará usmoklená cesta vedie ku škole! Tam domov môj je, tam cestu meriam, deň, čo deň! Čo noc zvala, to deň nevráti! Ani lásku, poznanie, priateľov i rodičov! Všetko krásne spustlo, ako novembrové chladné počasie!

Markéta, milé roztomilé dievčatko, očká hnedé, vlásky kučeravé, s ľahkosťou zvieralo obrovskú basu. Čarodejnou silou, vášňou, hralo a hralo, o život. Chyby pre ňu neexistovali!! Dokonalá melódia linula sa akoby z nej samej. JAR. Beethovej tvorby! Zborovo sa pridal zvyšok triedy a moja duša aspoň na chvíľu ožila! Malým kúskom šťastia, čo prinášala mi hudba!

Pri spomienke na moju maminku, ako hrávala čarodejne na husle, slzičky nechcene opúšťali moje oči! Nechala som deti hrať, zneli krásne! Kiež by som ja sama raz také zázračné dieťa mohla mať! Kdeže život môj?! Hudba mi ťa nikdy nevráti, princ môj!!

...

Hudbou noci, spánok. Vracia sa mi zmes tých strašidelných pocitov! Krik plač, beznádej! Nemám, nič, nemám nikoho! Všetko sa vzdialilo! Tak ďaleko, príšerne ďaleko! Klavír môj privolá mesačný svit, nech aspoň na chvíľu, aspoň na ten okamih, môžem nájsť lásku, potešenie, Vás!!!

Prstom úľavu som poskytla, uši naslúchali tónom z rádia! Ladnosťou ľabute krok tam a sem, výkop, otočka. Tak ako Beethoven chcel, tak moje telo vznášalo sa! Ubolené, zronené, jak duša moja, padlo únavou a zaspalo!

....

Smutočný deň rozlúčky je tu. Mozart a jeho Requiem, to bola melódia tejto udalosti! Všetky ich duše zhasli razom! Prečo??? Prečo tak skoro??? Nie je cesty späť?? Nemožno ma tu nechať samú!! Nie! Prosím!! Slza kanula jedna za druhou, žiaľ, nekonečný žiaľ ničil moje srdce! Navždy ostanete v mojom srdci, hlavne ty!!! Ty, môj milovaný!!! Zmysel môjho bytia!

Mystery

25. ledna 2015 v 15:59 | Smiley |  Kresby MJ

Po dlhej dobe som tvorila a samú seba som prekvapila :)

Slobodníci

25. ledna 2015 v 13:52 | Smiley
Ceta slobodníkov, bojovníkov mieru,
vetry dujú k protichodnému smeru.
Odfúklo nás k peklu,
tak blízko sme k nemu,
nevidíme cestu k Zenu!

Máme to čo pred nami nemali,
nie že by sme si to vážili!
Nie!
Mrháme našou existenciou,
na úkor dobra a šťastia!

Ťažko skúšaní, boli,
tí čo bojovali,
za nás,
za slobodníkov!
A kde vďaka im?

Špina, hnoj, hnus,
vládne nám nevkus,
Viera, morálka, cnosť,
pohltila miliardárka zlosť!

Cez okuliare peňazí, rátame hodnoty mravnosti,
a detstký svet nevinnosti,
nepozná sa snáď,
ani rozprávka nedá znáť krásu,
z víťazstva nad zlom!

Odhalené pľúca vojačiek Miss,
v duši ich hnis.
Zapredali sme ženy, deti, mužov,
duše umierajú túžbou,
túžbou peňazí!

Stavieb plné mestá,
miliardár si lieta,
narazí prebodnutý,
šípom amorovým,
a život peňazí,
na kolená zrazu zrazí!

Názorovka!!!

21. ledna 2015 v 18:32 | Smiley |  Aktuality
V poslednej dobe som si všimla úbytok komentárov aj návštevnosti na mojom blogu.
Otázka, kde sa stala chyba?
Dávam zlé príspevky, má niekto so mnou problém, alebo čím to je?
Ak to takto pôjde ďalej nemá to cenu, viesť naďalej tento blog!
Pokiaľ nie je záujem ani chuť, nebudem sa tu vnucovať nikomuu!
Vopred ďakujem aspoň za jeden názor v komentári

27. Kapitola

17. ledna 2015 v 11:15 | Smiley |  The Way You Make Me Feel - poviedka

Hrejivé lúče vpadajúe cez okná spálne.. vítali ma do nového dňa. Vedľa mňa stále pokojne oddychuje ten môj nebesky anjel s nevinným výrazom vpísaným do tváre. Brčky zľahka roztrúsené po vankúši i tvári. Ako vytesaný od Michaelangela, tak vyzeral! Jemne som mu prehrabla hebké vlásky, tak aby som nenarušila jeho rýšu snov! O čom sa mu asi zdá??

Chvíľu som ho len pozorovala, za ním prebúdzajúci sa Neverland za oknom!
Chcela som v tejto chvíli osať tu naveky!
Len v malinkej chvíli, jeho krásne veľké čokoládky sa na mňa usmiali, hrejivo, láskyplne. Poprial mi krásne ráno a pritúlil si ma k sebe s jemným bozkom na pery. Stále je to také, ako prvýkrát. Tá ladká, neodolateľná chuť, pocit blaženosti, roztrasené kolená!

Hral sa s mojimi vláskami, prešiel k chrbtu...
prekotúľal si ma na seba, pod rukami cítila som tlkot jeho čistého, úprimného srdiečka a nedokázla sa odtrhnúť od nádherných sladkých bozkov!
Stále krásne nahí, sme sa mazlili, užívali vzájomné teplo lásky, kým ns nezačalo spaľovať túžbou! Jeho pery skĺzli nižšie na môj krk, ktorý vášnivo laskal, až pod toľkou rozkošou som sa začala triasť! Aký je to len nádherný pocit!
Cítila som pod sebou tlak v jeho najimtímnejších miestach, v zákutiach ktoré som v noci ochutnávala zas a zas..
Jeho ruky stískali môj zadoček a jemne ho smerovali už aj tak k nedočkavej oblasti jeho tela..
(Junior :D )
Jeho vzrušenie ma naplnilo a hrialo rozkošou..
Nemali sme ani jeden dosť!

Chvíľu sme oddychovali, kým sme rozdýchali vášnivé ráno, plné lásky!
V červenom župančeku som šla do kuchyne. Umierala som hladom i smädom! Raňajky som nám doniesla do postele, bolo nám ešte treba oddychovať!

...



Ďalšie predstavenie už šlo ľahším tempom ako premiéra. Nič už, žiadne výčitky, či divné pocity, nekazili mi sústredenie a vnímanie hraného na doskách znamenajúcich svet. S ľahkosťou, akej som len schopná bola, všetko som zvládla. Mark ma netrápil. Od doby nášho incidentu som ho ignorovala a nikto tomu neprikladal žiaden dôraz. Každý si plnil svoju rolu tak, ako bolo v scenári!

Michael horlivo pracoval na albume BAD narúcal ďalšie klipy i piesne. Často prichádzal unavený a dosť neskoro. Času na nás dvoch bolo stále menej a menej! Odcudzenie poslednýc pár dní nebolo nijak prekvapivé. Každý potreboval kúsok svojho oddychu a priestoru sám pre seba!

Ponúkli mi i ďalšiu úlohu v divadle, ktorú bolo čo najskôr nacvičiť. Nebolo to o nič ľahšie a moje telo dostávalo poriadne zabrať! /morný tréning od rána do večera, tak to fungovalo aspoň dva tri mesiace! Nič z toho už nebolo ako kedysi!
Rutina! Vstať, trénovať a spať! NIč viac!
Až kým.... ???

Občas na treba pochváliť kresbami

16. ledna 2015 v 18:13 | Smiley |  Aktuality

Viem, že samochvála smrdí, ale tak no... snaha bola :) toto mini dielko je už polroka staré, ale dávno som nič neukázala. Nie je to síce MJ ale aspoň trochu zmena :)

Na záver sa hlásim i ja v tak trochu MJ štýle


Vnímať

4. ledna 2015 v 18:11 | Smiley |  Verše Lásky
Vnímať krásu, nie je iba pozerať očami
na modrookú blond dievčinu v drahých šatách,
vnímať ju treba srdcom!
Čo ak je len naoko krásna a dušu má
zohyzdenú nekalými činnmi a zlobou?

Dívať sa na svet dá i slepo,
a možno ten, kto je slepý, vidí lepšie!
Príliš okaté je vnímanie naše,
príliš povrchné, ba i komerčné
A prečo?
Lebo doba táto si to praje?
A vlastne, kto o to stojí?

Prečo nevidíme srdcom?
A prečo ani nechceme?
Je to také ľahké, len doba nás núti,
vraj je to nemoderné, ba starodávne,
dívať a vnímať očami duše a srdca,
Tak vzácne,
Dnes neznáme!

Zmeňme postoj a zabudnime na dnešok,
pozrime sa do pocitov,
Ktoré zahatali sme,
hlboko v našich dušiach,
a prečo dovolili sme ovládať sa
mocou nenávisti, zrady a zloby,
dnešnej doby?
Spravme zmenu!
My samy!
A každý z nás,
nech začne sebou samým,
s porozumením,
k našim dušiam najmilším!