Michael Jackson

"My fans truly are a part of me, we share something that most people will never experience." MJ


Únor 2015

9. Kapitola

25. února 2015 v 21:19 | Smiley |  Moonlight Fairytale (Rozprávka mesačného svitu)

Útecha v samote


Dni utekali rýchlosťou slimáka, jeden po druhom, čoraz viac smútku vnáralo sa do môjho srdca. Ako sa má môj Nočný princ? Stále mi táto otázka vŕtala hlavou, a čo si to namýšľam, však on nie je vôbec môj a nikdy ani nebude! Načo to zase myslíš, hlupaňa? Už som ti povedala vyhoď ho z hlavy!!!.. Ach to dotieravé, no pravdovravné podvedomie. Viem, má pravdu a to bolí.

Nie je to tak ďaleko, čo to k nemu zájsť, ale kdeže.. na kávičku?? Ha! To isto.. však je to predsa Kráľ Popu, ako mi je známe!
Chodievam, sem a tam, okolo jeho slávneho sídla NEVERLAND, deň, čo deň, do práce a z práce... tá rutina... odporná rutina... no aspoň je kde opäť hrať!
Nie je to sícebohvieako platené, o nič lepšie ako v škole, kde som kedysi učila a živila tú krásu nielen v sebe ale v študentoch!
Kde len sú tie časy?

Sedím za veľkým piánom v kaviarničke dohrávam pieseň, ktorú si dala zahrať jedna zákazníčka, vraj pre jej priateľa k narodeninám...
Posledné noty znejú, utíchajú, nohy šliapnu pekne k zemi, ukláňam sa. Vzhliadam ku Wan (Wanessa- čašníčka, nová priateľka).. jej hrejivý úsmev ma hladí na duši... z jej úst zaznie..
" Poď, potrebujem ešte pomôcť, poroznášať týchto pár objednávok." Podáva mi tácku s pohármi a šálkami a ja sa nemotorne suniem ku stolom, presne tak, ako mi kázala.

Nikto, koho by som tu poznala tu nie je a chvalabohu už vôbec nie ON!... Zase na neho myslíš?? Ako by tu asi bol?? Niekto ako on sem, do tejto diery nevkročí!... Ach.. očká posmutnievajú, chceli by, no zachovávam si výraz hráča pokru a snažím sa pracovať. Potrebujem predsa peniaze na živobytie!

"Lins, už si hotová?"... kričí na mňa Wan, spoza baru, zatiaľ čo ja sa šmochcem v kuchyni a snažím sa upratať.... "Už to bude, daj mi minutku!"... "No tak, pohni si, lebo to nestihneme!"... To už kričí radostnými výkrikmi, vyškerená ako mesiačik na hnoji... " Už idem, hotovo! Môžem sa ešte prezliecť z týchto handier? Rada by som verať k svetu, aspoň ako sa dá!"... "No, áno, ale šviháááj... prídeme neskoro! To je priam zločin nechať čakať takého fešáka. Pre tie jeho oči by som umrela!"... "Kam to vôbec ideme.. aký fešák, kto, čo kde??? " .. "Och bože, nepovedz, že nepoznáš najdlávnejšieho speváka na svete a ešte k tomu, keď býva od teba pár ulíc!"....

"Moje nervy, ako sa chceš stretnúť s Michaelom Jacksnom? Nemáš šancu! Vieš veľmi dobre, že vstup je chránený! Ja nejdem, už som ho videla a stailo mi!!!"... Založila som si ruky na prsia našpúlila protivne pery a prepalovala ju pohľadom vraha.

"Lins, prečo tam nechceš ísť? Ideme tam za povinnosťami, sme za to zaplatené, nie preto, aby sme vyvádzali ako šialené fanynky. Ja síce som šialená fanynka, ale je o pracovne, to ho nebudem otravovať, iba pozerať sa na neho, z dialky! Sledovať a špehovať jeho sexy zadok! Nepovedz, že sa ti nepáči vidina kukania na sexy chlapa?".... "Mne je to tak jedno, nikoho občumovať nemusím. Mne je to tak jedno. Pôjdem len z čisto pracovných dôvodou!"..
"No dobre, ako chceš, len mi je divné, že nieto ničoho, čo by ťa tešila, okrem klavíra."... "Trafila si, nieto ničoho, čo by ma tešilo, pretože nič nemám! Nič a nikoho, môj život umrel s nimi!"...



Konečne dokončené

25. února 2015 v 18:10 | Smiley |  Kresby MJ
Ospravedlňujem sa za neaktivitu na blogoch posledných pár dní. Cez víkend som bola mimo domov za poznávaním krás Slovenska Usmívající se
Tento týždeň je toho v škole veľa.. aspoň na chvíľu som sa sem zastavila. Však to poznáme chvíľu prázdniny, tak profáci majú pocit, že nie je čo cez ne robiť okrem učenia, tak nás vítajú celý týždeň písomkami. Však samozrejme oni sa nudia tak nás zamestnávajú biflením sa Křičící.

Ale mám pre vás niečo, čo poteší.
Idem sa chváliť. Cez prázdniny som sa po polroku (hamba mi Smějící se ) dostala k dokočeniu kresby MJ, ktorú som začala v lete, tak hádam sa bude páčiť Mrkající







8. Kapitola

18. února 2015 v 16:42 | Smiley |  Moonlight Fairytale (Rozprávka mesačného svitu)

Odhalenie


Tak krásne a zároveň smutné. Moja dušička poletuje ľahko ako motýľ, krídla pestrofarebné a tak krehké. Krehké ako ja v mojom nepeknom svete. Aspoň na chvíľu, ten nepekný svet stáva sa krásnym. V jeho náručí, v tom teplom objatí muža s iniciálmi, princa mojich snov!
Ach princ môj!

Díva sa hlboko do mojich očí, sú tak krásne veľké, úprimné, veselé!
No tak, už sa preber Lindsay! Kričí moje svedomie... Nie je tvoj a nikdy nebude! Nie si ho hodná, kedy to už pochopíš? Sprostaňa!! Jačí po mne.


Hudba sa mení.. z vážnej prechádza do modernej! Znejú prvé noty námej piesne od mojej milovanej Diany Ross! Spolu s pánom neznámym sa otáčame smerom k pódiu na ktorom stojí bohyňa spevu!
Spieva moju obľúbenú Upside Down oduševnene a veselo, hravo a s ľahkosťou. Všíma si všetkých prítomných, vrátane nás...
Ale..

Pripohľade na nás zastane, díva sa mužovi bez mena priamo do očí, sktorých vyčítam, POĎ SEM A SPIEVAJ!... A naozaj, dobre i všímam, ukázovákom ho nabáda aby šla za ním, na pódium.
Pobozká ma na líce a uteká za mojou milovanou Dianou...

Berie si mikrofón a pomáha jej s piesňou.. Sú perfektní, úžasní, zladení. Musia sa poznať už dlho! Dlhoročná kamarátka?? To isto, pozri sa ako sa na ňu pozerá! Určite je viac ako kamarátka!! A ty sprostá ho chceš? Máš smolu!! To moje odporné podvedomie, už zase pľuje svoje uštipačné poznámky.. prečo?

Sú nádherný, bože, to moje podvedomie má asi pravdu! Idem domov. a tak zas na krátku dobu uverila som rozprávke. Rozprávke o popoluške! Zbohom princ môj, dúfam, že si šťastný!!
Nohy ma nechcene niesli opačným smerom od môjho princa "s inicálmi" snov! Utápam sa v potoku sĺz tčúcich po mojej tvári.
Padám na zem! Do čerta aj s tými opätkami, vyzúvam ich. Kašlem na ne! Bosky dokráčam k autu, naštartujem!.. Zbohom Neverland! Zbohom rozprávka! Zbohom Mesačný princ!.. Aj podvedomie sa lúči s týmto zázrakom obdareným miestom!


....


Doma čakala tma a samota, no stále je to môj domov a môj svet! Skutočný svet. Ja do rozprávkového sveta Neverlandu nepatrím! Pustila som si pochmúrnu sklabdu od Bacha, započúvala sa do trúchlenia klavíra a nechala naplno prepuknúť mojim citom, teraz a potom už nikdy!
Pochovať ich s ďalšou láskou! Láskou ku komu??!

Upadla som do spánku zabudnutia. Ríša snov sa neozývala. Len ticho, tma, samota... to ma zobudilo skoro ráno a ešte aj silná potreba hrať! Hrať na klavír!

Ty si sa na čisto už zbláznila? Kam chceš ísť v tej tme, choď spať!! Podsvätie mojej mysle sa zobudilo a nie v celkom dobrej nálade!
No tak nič! Bohužiaľ najbližšie piáno sa nachádza u Mesačného princa!
Tam nepôjdeš! Na to zabudni!.. Klopím zrak a zas tie známe slzy. Dosť už! Stačilo! Hnevám sa sama na seba!
Ukladám sa späť ku spánku s nádejou, hádam sa prebudím do slnečného rána!


 

7. Kapitola

17. února 2015 v 11:54 | Smiley |  Moonlight Fairytale (Rozprávka mesačného svitu)


Oslávenec

Moje nervy kto je to? Hypnotizujúce oči, žiarivý úsmev, jeho zmyselná vôňa i jeho nádherný hlas. Tento muž ma opantal! Prečo chce, aby som ostala? Ani neve kto som.
Ja by som nechcela na svojej oslave nepozvaného, cudzieho človeka!
Vraj by bol nerád, keby som opustila jeho oslavu...prečo??
Nie som ani krásna, ani zaujímavá, som nikto v porovnaní s nm... on je tak,... tak... jednoducho nádherný!

Ach bože, zase tie tvoje vysnívané predstavy!.. Kričí moje podvedomie! Zase premýšľam nad nezmyslami. Kde už by len tento krásavec mohol byť mojím?? Pche, na neho nemám!
"Prosím, vráťte sa so mnou na oslavu. Bude vám veselešie, ako samej doma. Zatancujeme si a pozoznamujem vás s ľuďmi, uvidíte, bude vám fajn!"... Jeho ponuka znela tak lákavo. Potom som si spomenula na svoju poslednú žúrku s tým, bože, ako nazvať toho sviniara. No hnus!...
Váhala som, no tie jeho oči prosili. Nedá sa im odolať!


Držal ma za ruku a nespúšťal zo mňa svoj nádherný pohľad. Ľudia sa bavili, spievali a tancovali. Občas som zahliadla nejakú známu tvár!
Ale nie, to je snáď... mne sa sníva... to je Diana Ross! Čo tu robí?
Mimo klasickej hudby, milujem aj ju! Je mojím idolom od detstkých čias, kedy som počúvala ju a ďalším obľúbencom bol James Brown, ktorého tanečné kreácie ma privádzali do šialenstva!


Zízala som na ňu a on si toho všimol. Pozrel sa smerom kam to hľadím a potichu mi šepká do ucha... "To je moja stará kamarátka Diana. Ako malý som s ňou trávil veľa času, je úžasná! Naučila ma toľkým veciam!"... Zízala som na neho s otvorenými ústami, div, že sa mi sánka neotrhla z pántov!... Stará kamarátka??!... Dočerta a on je potom kto???

"Čo som také povedal, hľadíš na mňa akoby som bol duch:"... hľadí mi hlboko do očí ako keby v nich hľadal odpoveď!... "No..vlastne.. prepáč, ja nič, ja niem, kto to je... poznám Dianu Ross, veľmi ju obdivujem, ako malé decko som ju stále počúvala, je úžasná!"... Vychŕlila som zo seba, pohľad upierala do zeme.

"Wááu".. je jediné, zo seba šokovane dostal! Zízal na mňa, ako keby som rozprávala o dákom mimozemšťanovi. Zrejme nečkal, že obdivujem niekoho, kto je mu asi tak blízky. Vlastne nečakala som to ani ja! Je to celé zvláštne!

"Poďme tancovať, práve hrá jedna z mojich obľúbených melódií!"... Vzval ma k tancu a naozaj hrala pomahá skladba od Debussyho, ktorého zbožňujem! Ani nevie tento krásny pán, akú radosť mi práve spravil. Spoločne sme sa ladne niesli po parkete. Očividne musel byť tanečník, normálny chlap takto ľahko netancuje!
Začínal byť pre mňa čoraz väčšou záhadou!


Jeho ladné pohyby, jeho vôňa, oči, itie jeho nádherné kučery. Točil sa mi z neho celý svet!! Tak veľmi by som chcela.. chcela ochutnať tie sladké pery, dotkúť sa ich! Len jeden letmý dotyk!
Nie! Kričí moje podvedomie. Nie! Sama si zakazujem, nikdy tohto krásneho mať nebudem! Nepatrí mi, príliš rozprávková je tá predstava.. ja v jeho náručí hýčkaná jeo láskou!



 

6. Kapitola

17. února 2015 v 10:58 | Smiley |  Moonlight Fairytale (Rozprávka mesačného svitu)

Muž s iniciálmi

Tie oči. Ach bože, tie oči! Nekonečne hlboký, žiarivý a hravý pohľad. Ten muž mal najkrajšie oči, aké som kedy videla. Cítila som sa v rozpakoch. V obrovských rozpakoch!
Prešla som ďalej, stratila ho z dohľadu, len aby som neprišla o rozum. Bože, kto je to?
Pár ľudí ma pozdrailo, premeriavalo zvláštnym a nie moc vrúcnym pohľadom.

Usadla som za piáno, za moju lásku jedinú. Všetci zaujali svoje miesta a dívali sa mojim smerom. Aj on! Ach, to je strašné. Díva sa na mňa. Ruky rozklepané, nohy strnulé, dych zatajený. Pre Boha, čo to so mnou robí? Cítim sa tak nesvoja. Klopím zrak ku klávesom. Sústreď sa! Kričí na mňa svedomie! Neprišla si sa strápniť, ale predviesť! Snaž sa! Už na mňa priam kričí. Tak fajn, nádych a prsty sa rozlievajú po piáne, uši naslúchajú melódií môjho srdca!

Nad ničím nepremýšľam, opäť som vo svojom svete, svete lásky a šťastia, tam, kde trápenie neexistuje! Nič nevidím, oči počúvajú tak ako i uši. Láka ma predstava nekonečnej lásky s princom, princom mojich snov, tam, niekde ďaleko. Existuj vôbec miesto z mojej predstavy?

Prebúdzam sa zo sna, vraciam späť, vidím hostí na JEHO oslave, vstávajú tlieskajú a krásne sa usmievajú! A ON? Tlieska a v úsmeve predierajú sa jeho nádherné snehobiele zuby a jeho čokoládky- očká sú tak hrejivé, láskavé. Dlho hľadí do tých mojích, ja len smutne klopím zrak. Nikdy mojim princom nebude! Nesmie! Moja láska, láska jediná umrela! Len klavír mi bude večným spoločníkom! Niet iného princa, než bol Leo!
Ach, môj Leo, kde teraz si? Slzička si razí cestičku po líčku, otáčam sa a odchádzam z dohľadu, krásneho muža s niciálmi!
Tak veľmi mi ho pripomína. Nie, nie, musím ísť domov! Nepatrím sem, nemôžem tu byť!
Práve som vychádzala z domu, chcela nastúpiť do auta, keď práve vtedy..

Som na svojom pleci zacítila teplo niečej ruky. Jemný dotyk ma prinútil sa otočiť! Môj pohľad sa zasekol v tom JEHO! Tie čokoládky, hľadieť na ne z blízka je tak krásne. Roztriasli sa mi nohy krv valila do tváre, srdce búšilo. Sklopila som pohľad k jeho nohám. Jedným prstom ma vzal za bradu a namieril tak aby ssom znovu vyhľadala jeho tvár.

"Poviete mi prosím, prečo taká krásna, mladá a dokonca i talentovaná slečna sa snaží utiecť??".. Jeho hlas hebký ako zamat ku mne prehovoril.
"Prepáčte, ja.. ja, nechcela som byť neslušná. Odpuste!"...
"Nie ste neslušná, mám pocit, že skôr smutná. Ublížil vám niekto slečna?"
"Nie, pane"...klopila som zrak, tak veľmi mi ho pripomínal!

Chcela som odísť, už, už, som sa otáčala, keď chytil moju ruku, jemne s citom a so slovami... "Prosím, nechoďte!".. Jeho hlas bol prozebný, akoby na tom závisel jeho život, na tom, že som s ním!
"Prečo by som nemala? Je veľa hodín, tma a som u cudzieho človeka, ktorého ani nepoznám. Prišla som sem len na prozbu slečny z kaviarne, tu, neďaleko. Nechcem sa nikomu vnucovať, ne je to moja oslava! Toho muža s iniciálmi, ktorý má dnes narodeniny nepoznám, nechcem sa mu motať pod nohy a otravovať!"

"Myslím, že tomu mužovi ste skôr pomotali hlavu, ako nohy, slečna! A neotravujete, ba priam naopak, vaša spoločnosť mi je príjemná. Určite ten pán s iniciálmi, ako ho práve nazývate, by bol veľmi smutný a nerád, keby slečna ako vy opustila jeho oslavu!"


5. Kapitola

14. února 2015 v 22:23 | Smiley |  Moonlight Fairytale (Rozprávka mesačného svitu)

Stretnutie s nepoznaným, čo pozná celý svet


Ľudia ku mne vzhliadali s úsmevom na perách, verím tomu, že boli i úprimné, nie len škrobené. Vyzeralo tak, akoby som zožala úspech ako mladá nájdejná dievčna predo mnou! Kto vlastne bola?
Poklonila som sa, ľudia tlieskali a mne to robilo krásno na duši. Ten pocit vďačnosti a radosti, ktorú mi dali, miliónkrát krajší než všetky peniaze sveta!
Zalieval ma pocit blaženosti a spokojnosti!

Doma ma znova zaliaľ v srdci smútok, smútok pre radosť z klavíra, láska moja jediná, ďaleko je! Nemám ako hrať len chcela by som! Prečo to tak je? Láska moja stratená je, moje srdce chladné je!
Ponúkali mi zahrať na oslave pána s iniciálmi, ako vedieť, čo hrať? Nič neviem, čo má rád! Pnuka je to skvelá, ale k čomu, keď neviem, čo a kde hrať??
Či len výsmech to bol?
Neviem!

Vrátila som sa späť do kaviarne, snáď nájdem odpoveď na moje otázky!
Cestou sa mi v hlave vírila nová melódia! Nebola ani Bachova, či Beethovenova, moja, moja vlastná! Hlavou sa mi motala, čarovala, driemala.
Vrátila som sa späť. Len čašníky som sa opýtala na potrebné, nech zodpovie, ak len vie, čo robiť mám.
Naviedla ma kam a kedy a dodala, nech sa elegantne oblečiem. Zahrať som mala podľa vlastného výberu, vraj pánovi s iniciálami sa bude páčiť čokoľvek čo budem hrať!
Páčiť čokoľvek, čo zahrám? To znie zvláštne i ako výzva!
Odvliekla som znovu svoje telo i boľavého ducha domov, ošatila do krásnych dlhýcch modrých šiat, ako veľmi tajomných. Upravila som svoj zovňajšok, aspoň trošku k svetu nech vyzerám, keď sa koná taká výnimočná udalosť!

Cítim sa tak zvláštne, vôbec, kam to idem? Ani toho človeka nepoznám! Snáď som niekedy poznala svoje obecenstvo? Pýta sa moje mierne nervózne svedomie. Nie! Prečo by tomu malo byť teraz!
Upokoj sa! Kážem si. Je to len jedno z mnoha predstavení.
Prešla som obrovskou bránou s nápisom NEVERLAND, za čias hlbokej tmy, auto pokračovalo ďalej, v tej tme som nevidela nič.

...

Zastali sme pred obrovským a veľmi krásne osvetleným domom, samé drevo, kameň. Vítal ma akýsi vysoký a mohutný muž. Ukázal mi smer kam ísť! Nebavili sme sa. Trochu z tej nádhery okolo som sa snažila vstrebať. Obrazy, krásny starožitný nábytok, samé drevo, prírodné farby!
Prešli sme celým domov a vyšli do nádhernej záhrady, tam už čakalo plno ľudí. Stratila som sa v dave! Zábava zdala sa byť v plnom prúde! Každý vyzeral spokojne!
Len ja som bola vydesená pri pohľade na NEHO!!!


Thank you Michael<3

14. února 2015 v 19:55 | Smiley
Vďaka Michael,
za tvoju lásku, čo dával si na tomto svete a ktorú živíme a uchovávame v naších srdciach, my, fanúšici! K tvojmu nebu skláňam sa, prosím, ďakujem, že mu velím pevným Královským talentom a láskou. Ja tento deň nemám rada, vždy trpím nedostatkom lásky a samotou, len teba v tento deň mám! Životným pohonom, kyslíkom, vodou, silou a mágiou si! Tvoja láska naveky ukrytá a živá v hudbe, ktorú si nám dal, to je mágia.

VĎAKA, ŽE SI!! Mrkající


4. Kapitola

7. února 2015 v 17:41 | Smiley |  Moonlight Fairytale (Rozprávka mesačného svitu)


Šťastie, nešťastie, nejako bolo, nejako bude!


Rozkoš zalievala celé moje telo. Ten príjemný a opojný pocit zo spojenia sa rýchlo ale rozplynul! Jeho oči spočinuli na mojom nahom tele a zrazu akoby ma bodalo tisíc ôs. Niečo také odporné a zvrátené až sa mi ježili chĺpky na chrbte, fuj! Bol zrazu taký hnusný..

Pozbierala som si svoje oblečenie, natiahla ho nemotorne na seba, nepovedal ani slovo. Bez jediného pohľadu som odišla!
Cítila som sa zneužitá, odporná sama sebe, odvrknutá!

Chcelo sa mi gracať plakať, no ničoho som nebola schopná. Šla som ráno domov, ešte v tej tme veľkomesta, ktoré sa mi zrazu o to viac priečilo, hľadala som svoje zaparkované auto! Ulicou sa prechádzalo mnoho zvrhlíkov so sprostými poznámkami na moju adresu, ale to už som ignorovala, eala so totiž už vôbec žiadnu chuť do života!
Toľko hnusu, kde som ja k tomu prišla? Prečo som tam vôbec liezla ja krava hlúpa? Prehováralo ku mne môje svedomie, alebo teda jeho výčitky!

Zvalila som sa doma na posteľ tak ako som bola s oblečením i topánkami a vzlyky sa drali z môjho vnútra! Tie jeho oči tak hlboké, krásne, zvrhlé a ostré!
Žiadny pohladný muž nenosí v srdci nič krásne, zvrhlíci sú to všetci! O hodinu neskôr mi z toho všetkého alkoholu a zvrhlosti prišlo zle!

...


Tak mi chýbal ten zvuk! Kde je môj milovaný klavír? Kde je moja láska? Kde sa všetko svetlo sveta stratilo? Nemám nikoho a nič! I to málo, čo som teraz mala bol len strašný, no desivo živý sen!
Nemám na to peniaze! Na piáno! Kde budem teraz hrať? Jediný zmysel môjho nepodareného života, nie je tu!
Prosím, Pane Bože pomôž! Vráť, vráť mi moju lásku späť!!
...


Vybrala som sa prechádzku mojim mestečkom, nech zabudnem na spomienku na zrvhlé L.A.! Očarujúca príroda a tie hory v diali! Nádhera!
Domy, vily, drahé brány na vstup, moderné autá!

Jedna brána, no za ňou akosi na prvý pohľad prázdny pozemok a ľudia pre ňou stoja ako by to bola brána do sveta Narnie, s poklonou, akoby niečo uctievali?!.. A čo ma potom?! K čomu tu sú.. predsa 29. august nie je ničím výnimočný deň. Rovnaký ako všetky ostatné dni, obyčajný pondelok. Choďte všetci do práce a neobsmŕdajte tu toľko, čo ste blázni?.. hlási zase moje podvedomie!

A tak som už tomu neprikladala taký dôraz, že je tu akosi moc veľa ľudí v tak šedný deň! Už mi je to jedno, je to len obyčajné mesto ako všetky v Amerike! A čože tu je? NIič!
Zablúdila som do malej kaviarničky na rohu ulice hodný kus cesty z domu a od toho blázninca neďaleko!
Bola mála, pekne zariadená, útlná. Niekde v pozadí, snáď rádio, hrala stará Beethovenova melódia. Ách, nie, to je skutočné piáno. Na konci celej kaviarne sa nachádzalo malé pódium a pod ním malé piáno. Moja láska!
Za ním sedela dievčina, mohla mať okolo 15 až 17 viac asi nie! Hrala presne tak ako ja, s plnou oddanosťou hudbe, sústredená, nič ju nezaujímalo, len ten nádherný melodický zvuk! Aké to potešenie!
Sadla som si obďaleč a pozorovala! Trochu sa rozhiadala po kaviarni! Za barovým pultom stálo veľkým písmom HAPPY BIRTHDAY MJ až mi to prišlo nekonečne diné! KOmu takto verejne prajú a prečo sú tu len jeho iniciály?! Tu je niečo divné!

Objednala som si svoj obľúbený čaj! Káva nebola mojou silnou stránkou. Chvíľu som tu dievčinu pozorovala, je taká očarujúca!
Tak som túžila byť ňou, byť na tom posvôtnom mieste, na tej stoličke a znovu hrať! Tak veľmi som chcela!
Skončila, utíchla a miestnosť akoby ochladla! postavila sa, uklonila, všetci tlieskali a bolo po všetkom!

Nič, len ticho zrazu, šumot rečniaich nebol tak zaujímavý ako jej zamatové ruky na piáne!
Po niekoľkých minútach mi to nedalo a poprosila som barmanku o povolenie, zahrať si! Neprotestovala, ubežpečila som ju, že mám mnoho skúseností a že som učila na hudobnom konzervatóriu. Vezerala zprvu prekvapenie, akoby mi neverila!

Sadla som si za klavír a ozvali sa prvé tóny!
Cítila som sa zrazu tak živo a tak svoja! Môj duch ožil, hral, to bolo pre mňa v tej chvíli skutočne dôležité!! Tá radosť, že som s mojou láskou, útechou i nádejou! Môj jediný, skutočne živý a šťastný svet!

 

3. Kapitola

2. února 2015 v 19:58 | Smiley |  Moonlight Fairytale (Rozprávka mesačného svitu)

Vidina lepšieho zajtrajška


Svit mesiaca, pod ním silueta muža hrajúceho za obrovským piánom. CLAIR DE LUNE! Sedel tam, len ruky sa mihotali, ja v diali pozorujem jeho v mesačnom svite. sedím v tráve a hoc cítim rosu nevadí mi to, pri toľkom čarovnom zvuku. Naraz vstane spraví tanečný brat a rozplynie sa v hmlu!

"Neodchádzaj!!".. vykríknem a v tom sa budím uprostred noci! V tichu a tme mojej izby. Kde je môj mesačný princ? Prečo musel zmiznúť??

Nie, prosím! Prosím neodchádzaj!!

Len smutná tvár mi ostáva po krásnom sme o MOONWALKEROVI!!!

Zas a znova sa ocitám v tom sme. Budím sa s víkrikom do ticha prázdnej noci!

Ráno zdá sa byť slnečné, za oblokom pár lúčov nakukuje dnu. Vstávam, dám si čaj, tak ako je u mňa zvykom.


Ešte pozariaďovať dom, nakúpiť pár doplnkov a hádam i nájsť si prácu!

Vyrážam smerom k mestu, vôbec sa mi L.A. nepáči, ale je zdrojom potrebných vecí!

Ocitám sa v pár obchodoch s nábytkom a míňam dlho šetrené úspory na drahú sedačku, pár skriniek, televízor a podobne. Všetko mi dovezú i zmontujú. Celkom sa teším!

Vyskúšam pár obchodov s oblečením, kde si doprajem nové sexy šaty i nohavice pár tričiek a nakoniec i spodnú bielizeň, i kaderníčku, pre zmenu image! Hľadám nejaké fitko, kde by som mohla zlepšiť svoju kondíciu i telo!


Kráčala som dlhou, nevkusne luxusnou ulicou plnou budov vysokých do nebies, akési bludisko pre mravenčích ľudí! Na rohu ulice ma zastavil krásny chlapík, mierne snedý, vysoký, oči hlboké, vlasy dlhšie.

"Dobrý deň slečna, prosím , ako sa dostanem k Fitness Center BodyHealthy?"..."Dobrý deň, Mám tam namierené, ak by ste chceli, môžte ísť so mnou!".... "Veľmi rád pôjdem s takou kráskou. Prosím, aké je vaše meno?"... Spýtal sa a pritom v úsmeve odhalil náderné biele zuby. Nedala som na sebe znať rozpaky a so slušnosťou odpovedala: "Lindsay Brown. Aké je to vaše?"... "Máte krásne meno!... Lindsay"..opakoval si pre seba!... "Moje meno je Sean Werr, pracujem tu neďaleko, v jednej firme!"..."Veľmi ma teší, Sean!"...podala som mu zo zdvorilosti ruku a pokračovali sme rovno ulicou až k fitku!


Cvičil pár metrov odo mňa, sem tam žmurkol mojim smerom. Bolo na ňom čosi zvláštne! Skutočne zvláštne! Ten pocit ma znervózňoval!

"Nezájdeme na drink?" znela jeho otázka po trojhodinovom tréningu a ja som bola už celkom zničená! Ale dala som mu súhlas! Nemám tým čo stratiť!

Mesto sa už o toľkej poobednej hodine menilo,menili sa ľudia, druh záujmu a ten náš bol bar asi tak päť ulíc neďaleko! Spočinuli sme tu dlho! Nevedela som, čo si o tomto mieste myslieť. Som mierne tezorientovaná. Dievčatá majú sukničky krátke výstrihy nemravne veľké! Len ja vyzeám, akosi inak! Stále som ale mala zo sebou nákupnú tašku, v nej nové šaty!


Na WC som sa bola prezliecť trchu upraviť! Vrátila som sa späť k Seanovi, ten už v diali na mňa hľadel svojím sexy hlbokým pohľadom. Pohľadom dravca! Lovca, ja jeho korysť!

Vzal ma na parket, naše telá sa vzájomne dotýkali, pohľady stretávali!

Dotkli sa i naše pery. Ou! Pozrela som sa mu hlboko do očí, v nich zapálené plamene vášne a chtíču! Jeho pery sa znova doktli tých mojich! Znovu sa do mňa vpíjali!

Jeho ruky smerovali na moje boky, až na zadok. Poddávala som sa mu!

Popili sme pár drinkov, odobrali sa to druhej miestosti, kde bolo viiac súkromia! Užívali si vzájomné potešenie!