Michael Jackson

"My fans truly are a part of me, we share something that most people will never experience." MJ


18. Kapitola

24. června 2015 v 11:57 | Smiley |  Moonlight Fairytale (Rozprávka mesačného svitu)

Hľadám a ty si tak blízko!!

Ležal vo svojej posteli, schúlený do klbka po dlhej teplej sprche. Díval sa von oknom do hlbokej tmy noci... premýšľal, kde sa podela jeho milovaná Lins. Nevedel spávať, nedokázal dýchať len ona dokázala mu navrátiť život! Šťastie!

Zaspával..
Chcel cítiť len jeden nežný dotyk jej pier, jej dlaní...
Jeho myseľ, sa ocitá v ríši snov, tak ďaleko, kde prítomnosť je povrchnou malichernosťou, tam, kde kde čas stráca zmysel, kde trampoty všedneho dňa neexistujú!

Na lúke sedelo dievča, či mladé žieňa, sedela v kvietí, ktoré hralo farbami a nekonečne krásnou vôňou. Vônou, po ktorej prahlo každe opustené srdce! Láska!
Mal chuť lietať a štebotať ako slobodný slávik. Cítil sa tak opojne a krásne v tom raji, ani sa nechcel vrátiť späť.
Žieňa na lúčke začalo bosky tancovať, ladne a nežne, až pod nou rástli nové a čoraz krajšie kvietky. Sama bola do nich zahalená, šaty ušité z hodvabne krasnych ruží, ci margarétok, na hlavičke blonďavej venček pletený!
Sníval a pozoroval tu krásu, nešiel sa vynadívať. Mal oči len pre ňu, pre vílu lásky!

V tom však otvoril oči a nečakal, že sa vráti späť do svojho smutného života!
Zase ho trápil kolobeh povinností, nepríjemností...

Večer sa vrátil domov, sám, vyliezol si na svoj milovaný strom a pokúšal sa v myšlienkach vrátiť k svojmu snu a tak z neho padali slová a tóny novej piesne:
Earth Song

Sedel tam a spieval, nevedel nič o čase a priestore!
Mal jasnú predstavu, ako má pieseň znieť a vyzerať a po chvíli zišiel dole zo stromu a utekal do domu. Ponáhľal sa k milovanému klavíru, ktorému musel zahrať prave čerstvý nápad od matky prírody!

Uduševnene hral a spieval až citil to nadpozemské čaro! Cítil ľahký vánok na svojich rukách, nežný dotyk, ktorý by poznal kdekoľvek! Dotyk milovanej Lins!
Hral a hral, poháňaný nadprirodzenou silou, a prežíval nekonečnú radosť!
Až s poslednou notou, čo klavír zahral, zacítil jemný bozk na svojej tvári!
Bola tam!!
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Annemarie Annemarie | E-mail | Web | 27. června 2015 v 6:49 | Reagovat

Byla tam! DÍKY BOHU! Já se tak zasněla a ty jedna šibalko! Takhle ho vyrušit z přemýšlení! C! A kde je Zuzy, že nekomentuje? C!

2 Annemarie Annemarie | E-mail | Web | 27. června 2015 v 6:50 | Reagovat

a miluju, jak jsi propojila hudbu s textem, to je geniální idea :-)

3 Annemarie Annemarie | E-mail | Web | 27. června 2015 v 6:50 | Reagovat

...a chci další kapitolku, HNEEED! :-D

4 Simoňka Simoňka | Web | 27. června 2015 v 14:38 | Reagovat

[1]:

[2]:

[3]: Anička, vďaka bohu si sa ozvala, už som sa bála, že si nezvestná. Trpezlivosť ruže pináša a tiež aj nový diel. Neviem, kde je Zuzy a všímam si, že mi odbúdajú komentáre, čo ma mrzí... už už som chcela písať výstrahu, no vďakabohu, saaspoň niekto ozval. Kapitolku sa pokúsim napísať, len mám pocit, že píšem viac bludy ako poviedku a že je to o ničom.

5 Annemarie Annemarie | E-mail | Web | 30. června 2015 v 14:08 | Reagovat

[4]: To je nesmysl! Piš, piš, piš a neboj, všechno se časem zlepší a nebude to dlouho trvat. :-) !!

6 Simoňka Simoňka | Web | 30. června 2015 v 16:36 | Reagovat

[5]: vďaka za podporu :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama