Michael Jackson

"My fans truly are a part of me, we share something that most people will never experience." MJ


Srpen 2015

57th Birthdays

29. srpna 2015 v 17:16 | Smiley |  Aktuality
Nášmu anjelovi do nebíčka písem pozdrav plný krásnych prianí:-)
Všetko naj našej láske,
Tvoj duch ostal tu s nami,
Tvoj hlas tíši plač, rozosmeje, pohladí,
Tvoja mudrosť ostala,
Tak ako všetko Tvojou bytosťou vytvorené,
Naveky budeme ctiť a uchovať
Širiť posolstvo lasky <3


23. Kapitola

23. srpna 2015 v 10:00 | Smiley |  Moonlight Fairytale (Rozprávka mesačného svitu)

Navždy Vodná Víla...

"Nikdy, to nikto nemal vedieť!"
"Ja viem" (plač)
"Prečo vyzrádzaš, čo ti do úst, ani pomyslením nepatrí?!"
"Nechcela som" (plač)
"Týmto ho neochrániš! Pokiaľ viac vyzradíš, viac svetlo nespratríš!"
"Milujem ho!" (nárekom v tichosti vyslovené)
"Tvojím domovom je jazero, nie spálňa!"
"Ja viem, ale hľadieť mu do očí, je ako hľadieť na priezračnú hladinu a nad ňou svet!"
"Máš chrániť, nie vábiť!"
"To nie je fér!"
"To je daň! Musíš vedieť prinášať obete, ak miluješ!"

Zmizla v diali vody. Do tmy. Tichú a chladnú noc osvetľoval len spln mesiaca a Lins neostalo nič, len spomienky na Princa mesačného, ktorý ju svojím zjavom očaril.
Chcela by podlávať a dobehnúť za ním, no nešlo. Domov- jazierko ju väznilo svojim mesačným svitom a čarom. To ju k tomuto miestu pričarovalo navždy.
Už len zdiaľky smela pozorovať jej lásku.

...

Nastal deň. Jej nôžky boli oslobodené spod kúziel a znova smela ukúsiť ľudskosti, ktorú ešte našťastie nestratila. Vrátila sa do raja jej Mesačného princa a s radosťou pozorovala jeho šantenie s deťmi pri bazénoch a lúkach. Hrali sa s vodnými pištolkami. Naháňali sa a bláznili. Toto ona nemohla. To nebola hra pre ňu. Aj napriek svojej čelenke, padnúť do vody by znamenalo, prezradiť sa.

Všetko bolo pre ňu tak komplikované. Neslobodno sa jazierkam a bazénom priblížiť!
schovala sa kdesi v tieni a s tichým humorom pozorovala nezbednosti jej lásky a malých ratolestí na návšteve.

Po celom divadielku, si dovolila porušiť pravidlá a zmočila svoje telo v jazierku. Nepozorovaná!
Na dne si našla svoju tajnú skríšu, odkiaľ nebolo možné vidieť u z hladiny. Bolo to celkom útulné, mierne tienisté miestečko, čo sa jej zdalo ako vhodný domov, pre niekoho, kto je Vílou i človekom zároveň. Vykúzlila si tam svoje malé hniezdočko, domov, ktorý môže obývať. Splní všetko, čo jej bolo nakázané, plus bude blízko k svojmu milovanému.
Dokonalé!


22.Kapitola

21. srpna 2015 v 22:20 | Smiley |  Moonlight Fairytale (Rozprávka mesačného svitu)


Posledný pozdrav!


Letela som si vysoko nad včasným obzorom, Neverland z tejto výšky vyzeral nadpozemsky krásne, neskutočne. Musela som letieť. Nepotrebujem cítiť krídla, stačí snívať a ide to samo, tak, ako všetko magické v mojom magickom, neprirodzenom svete.

Všetko to bolo postavené na hlavu a jediné po čom túžim je prebudiť sa zo strašidelného sna! K čomu to vôbec je?

Prestúpila som priezračnou vdou jazoerka Neverlandu a usídlila sa tam, kde som skutočne bola doma. Priezračná voda dávala pocit slobody, len tu je mi fajn.
Cítim vôňu domova, zrodenia.

...

Vysadla som na breh, sedela na dlaždiciach, prečesávala si dlhé hebké zlatisté vlasy. Nasadila čelenku, aby ma chránila pred okolím, nikto predsa nemusí vidieť, to, v čo sa viem zmeniť, ani vy!
Milujem svoju mágiu, milujem letieť ponad oblaky a užívať si slobody ako vtáčik, milujem západ slnka pozorovať z hladiny studeej vody, milujem sa ponárať ku dnu,keď narastú mi plutvy a milujem, meniť všetko to krásno!


Ale nikto to nesmie vedieť, pamätáte?!...
Vlasy som mala upravené, telo som zahalila do bielych krátkych šiat, bosky ocupkala domov. Ani nie tak domov, ale k Mesanému princovi. Kiežby aj on smel byť tak zázračný? Zázračnejší, ako je! Nesmie vedieť, kto som, nesmie pocítiť, kto som!

Späť v dome.
"Prepáč mi to!"
"Kde si bola?"
V záhrade, privítať nový deň!"
"Bál som sa, že si mi navžy odišla. Prosím, neopúšťaj ma!"
"Som tu!"...ukázala som prstom na jeho srdce...
"Ja viem, ale chcem, aby si bola aj tu!"... vzal ma do náruče, akoby ma už nikdy nechcel pustiť!
"Som tu!".. šepla som
"Zostaň tu. Zostaň so mnou!"
"Stále som s tebou zlatíčko. Stále. Aj keď niekedy ani netušíš! ždy som tu bola!"
Mám o teba strach!"
"To nemusíš!"
"Ale mám. Stále mám pocit, že ťa naveky stratím, že nie si v bezpečí."
"Ale ja som v bezpečí. Ja chránim teba, ani nevieš ako!"

A prezradila niečo, čo malo ostať tajomstvom. Prezradila ochranu, ktorú nad ním má!
Započula ten hlas. Hlas, ktorý kedysi dávno započula v jazierku. Volal ju do jej hlbín.
"Niééé".. skríkla nahlas, rozplakala sa.
Michael ničomu nerozumel.
Utekala a utekala s vetrom o preteky, ani si neuvedomila ako rýchlo, a ako si toho jej Mesačný princ všimol.
Iba zíral na víjav pred sebou, ako beží jeho láska, len jej vlasy vejú a zrazu jej niet!



Emócie a iné nezmysly!

3. srpna 2015 v 20:40 | Smiley |  Aktuality
Emócie. Niečo, čo prežíva každý vo svojom vnútri, niečo, čo nikto iný navonok nevidí! Vnútorné prežívanie situácií, či sny, láska alebo nenávisť! Niekto dá znať svoje emócie navomok, nielto sa zase rád ponára do hlbín svojho osobného ja!

Emócie a cit sú niečo, čo nám nikto nevezme neukradne, no na druhej strane, niekedy je fajn si ich uchovávať pre seba. Hľbať, skúmať, preciťovať.
Najkrajšie je, keď vo vás emócie vzbudí niečo krásne a obohatí vašu dušu šťastím, poznaním, či láskou, nádherou.

Najkrajší vonkajší prejav emócií je prostredmíctvom umenia. Tí, ktorí talent od boha nezískali, len ťažko niekedy chápu, čo tým "básnik" myslel. Práve naopak. Je to skvelý pocit, a ešte krajší spôsob delenia sa o svoje emócie a pocity. Proces tvorby diela (akejkoľvek formy) dáva autorovi ešte viac možnosť obohatiť svoj vnútorný svet, alebo ho lepšie poznať. Častokrát je to jediný spôsob akým vie svoje myšlienky vypobedať. A to je asi najkrajší pocit z celéjo diela.

Na druhej strane autor dáva možnosť ostatným objaviť v sebe pocity, ktoré obohatia a spestria život človeku. Dajú mu možnosť snívať, či prežiť nejakú spomienku. Inšpirujú, motivujú!

O umelcoch si mnohokrát ľudia mysla, že sú podivíni, blázni! Ale za,yslime sa, kde by sme boli, bez rozímania nad krásnym obrazom, alebo čo by bolo, keby vymyzla všetka hudba a jediný zvuk ktorý by sme poznali, by bol ticho?
Kde by sme zabúdali na realitu bez kníh, rozprávok, románov, poviedok, alebo keby sa vytratili filmy alebo divadlo? Aký by bol život nudný, bez možmostí, zahĺbiť sa do pocitov a emócií vyvolaných umením!

Ďalším spôsobom uvedenia emócií do reality, je ich s niekým prežiť. Mať sa komu vyrozprávať, prežiť zážitky (kladné, záporné} a tým znova obohať svoje vnútro o emócie. Cítiť lásku, emócia, ktorá je naozaj najkrajšia a napotrebnejšia v živote. Bez nej život životom ani nie je. Je mocná i krehká zároveň. Nestála, premenlivá a človek si myslí, že ju musí mať, vlastniť! Ale to je omyl! Lásku nemožnovlastniť, možno ju cítiť. Predovšetkým je dôležité ju dávať druhým, až potpm prijímať, vtedy má význam.

Mnoho ľudí dnes svoje emócie alebo lásku neprejavuje. Niekedy mám pocit, že ľudia akoby prestali chápať vyznam lásky, citu, štedrosti a dobroty! Konajú len pre moc, pre potrebu hmotného, peňazí, slávy a uznania (tie sú sice nehmotné, ale niekedy viac upred