Michael Jackson

"My fans truly are a part of me, we share something that most people will never experience." MJ


5. Kapitola- Sused

15. července 2017 v 6:00 | Smiley |  You Are Not Alone (poviedka)
Na ulici nezvyklé ticho, nikde nikoho, iba svetlo pouličných lánp dávalo znať koniec ďalšieho dňa. Šťukla som kľúčom, aby som uzamkla auto. V kabelke som hmatala kľúče od vchodu. Rozčuľujem sa nadtým snáď ako každá žena. Veľká nemotorná kabelka, ktorá sa občas zdá byť čiernou dierou.
Po prehrabaní asi celej kabelky som konečne našla kľúče, snažila sa ich vopchať do zámku, keď presne v tej sekunde ich otvoril akýsi muž. Chvíľu som na neho v duchu nadávala, že keby prišiel o päť minút skôr, nemusela som prehrabávať kabelu. Ale však on za to nemôže.

Milo sa na mňa usmial... "Dobrý večer!".. Ten pohľad mi pripomenul ten Michaelov, z oslavy. Tie oči! Presne ako on. Pleť snedá, klobúk dokonale padnúci, sako. Vyzeral ako pravý gentleman.
"Dobrý večer! Ďakujem!"
"Vôbec nie je začo! Kamže ide taká kráska o tejto hodine. Alebo by som sa mal spýtať za kým?!" Pozdvihol jedno obočie, pozeral na mňa prenikavým pohľadom, až mi horko zalialo tvár.

"Za nikým, ale domov!"
"Ach, pardón, nevedel som, že tu mám takú krásnu susedu!"
"Prepáčte, volám sa Suzie! Viete, presťahovala som sa sem nedávno. Som tu len pár dní! Veľmi ma teší!"
Vyzeral veľmi povedome, skoro ako Prince, no nebola som si touto podobou celkom istá, tak som ho radšej nechala nech sa predstaví sám.
"Veľmi ma teší, ja som Prince!"

Tak predsa len som sa nemýlila. Pozrela som mu hlboko do očí. Chvíľu som sa premáhala na slovo, no posledný kus slušnosti mi kázal aspoň dodať zdvorilé: "Veľmi ma teší!"
"Aj mňa!" Chvíľu si ma premeriaval a po chvíli ticha prehovoril.
"Nechcete ísť so mnou? Chcel som ísť na večeru s priateľom a známym, ale pred chvíľou to odvolal a tak idem sám. Myslím, že by som mohol spoznať milú novú susedu!"
"Vaša ponuka znie zaujímavo, ale som celkom unavená a na spoločnosť nemám vôbec náladu! Ale ak nechcete byť sám, môžeme sa najesť u mňa. Nie je to úplný luxus, ešte dokončujem prerábku ale najesť sa u mňa dá! A budeme mať aspoň súkromie!"
"Znie to výborne! Máte pravdu, budeme mať aspoň súkromie."
Podržal mi dvere, do ktorých som vošla. Nasledoval ma po schodoch hore, cítila som jeho pohľad na mojom chrbte, sem -tam i na zadku. To sa mi možno i zdalo.


Odomkla som dvere na byte a Prince tesne za mnou vošiel. Chvíľu sa rozhliadal a tak som ho tu privítala, nech sa tu cíti ako doma. V podstate to bolo pre neho ako doma, ako som zistila cestou po schodoch, býva hneď naproti. Ani som netušila, akého slávneho tu mám suseda.

"Dáte si niečo? Kávu? Čaj? Niečo tvrdé?!"
"Pohár vína by sa skvele hodil, ďakujem!"

Naliala som nám obom pohár bieleho. Štrngli sme si na zoznámenie i na zdravie. Pozerali sme pritom jeden druhému do očí. Bol v nich akýsi druh šibalstva. Podobný ako v tých Michaelových. Keď nad tým premýšľam, je to už ďalší známy človek, ktorého som mohla spoznať v relatívne krátkom čase. Akoby som na slávnych ľudí mala zrazu šťastie. Niekto by bol z toho celkom na prášky, či už fanynky Michaela alebo Princa, no ja som pokojná a zisťujem, že sú to rovnaký ľudia ako my ostatní. Tak sa s nimi snažím i baviť. Očividne i Prince i Michael sú za to radi.


V obývačke som už mala aj jedálenský stôl za ktorý sme si sadli. Niečo malé som rýchlo ukuchtila v kuchyni. Restované mäsko k tomu svieži šalát, trocha ryže. Nič výnimočné ani nič strohé. Princovi veľmi chutilo. Dokonca priznal, že má rád skôr zdravšie jedlá a tak som mu týmto jedlom veľmi ulahodila. Nevymyslela som nič výnimočné, ako som mu priznala, ale aj tak bol spokojný.
"Bez obáv, veľmi mi chutilo. Vôbec sa nemusíš trápiť, že to nie je nóbl. Je to dokonalé!"
"To mám teda radosť! Vyzeráš byť veľmi skromný človek!"
"Úprimne, kedysi som ani ja nebol celkom bohatý. To, že má človek veľa peňazí, neznamená, že má byť prečo namyslený! Sú veci, na ktorých si potrpím, napríklad dobrá hudba a technika, oblečenie, alebo ľudia, ktorými sa obklopujem. Ale doma, za dverami všetkej tej slávy, som celkom obyčajný človek z mäsa a kostí, taký istý ako ty! Ľudia zvyknú mať predsudky a závidieť. Je to normálne, už som si na to celkom zvykol!"
"Ja predsudky nemám!"
"Všimol som si a preto sa s tebou teraz takto otvorene môžem baviť! Si veľmi milá!"
"Ďakujem!"

Sklopila som zrak, toľko chváli som už dlh nepočula. Nemôžem prestať myslieť na to, ako veľmi sa tí dvaja na seba podobajú a pritom sa nenávidia! Prečo??
"Poď, niečo ti ukážem!"
"Kam ideme?!"

"Neboj, nie ďaleko, iba oproti do môjho bytu!"
Mal to veľmi pekne zariadené. Na stenách obrazy, všade jemné farby, nič gýčové. Žiaden prepych. Bolo to o čosi luxusnejšie ako u mňa v byte, ale nič zazobané. V obývačke mal krásne piano, za ktoré sa posadil.


"Myslel som, že by sa ti mohlo páčiť toto!"
Posadil sa zaň a spustil prekrásnu melódiu, ktorú som okamžite spoznala. Purple rain. Tú pesničku mám veľmi rada, patri k mojim obľúbeným a nikdy by som nepovedala, že by mi ju niekedy Prince zahrá osobne u neho doma. Sedela som vedľa neho, pozorovala som ako mu prsty behajú po klávesoch.
"Si génius! Povedal ti to už niekto?"
"Hhhh...si taká zlatá, veľa krát. Lichotíš mi! Ďakujem ti! Vlastne, mal by som ti zaspievať ešte niečo. Ešte som to nevydal a asi tú pieseň dám spievať Sinead o' Connor, myslím, že sa na to skvele hodí. Myslím, že sa ti bude páčiť!"


Začal spievať a hrať a ja som sa ocitla niekde v ríši hudby. Bolo to ako vo sne. Prekrásne!
"Myslím, že môže byť! Si skvelý a to teraz nehovorím, ako fanynka ale ako zainteresovaný človek, ktorému ponúkaš ukážku z niečoho nového! Myslím, že to bude mať úspech!"
"Kto ťa učil takto lichotiť?"
"Nikto! Hovorím ti pravdu! Keby sa mi to nepáčilo, povedala by som ti to!"
"To dúfam! Vždy ma zaujíma skutočný názor poslucháča!"
"Si naozaj šikovný!"
"Nepreháňaj a pochváľ sa, čo vieš ty!"
"Tak to ani náhodou! Ja neviem spievať ani hrať! Môj hudobný hluch ti nebudem a nechcem predvádzať!"
"Ale neblázni! Ja sa ti nebudem smiať!"
"Tak dobre! Nikdy som sa k tomu nikomu nepriznala! Nikomu to nehovor, že si ma niekedy počul spievať!"
"Dobre, ako si praješ!"

Presadla som si na jeho miesto a on na to moje. Už dávno som nebola tak veľmi nervózna, ako teraz, v tejto chvíli. Môj ocko kedysi takto sedával a ja vedľa neho. Hral a spieval ako boh. Nikdy ma ničomu neučil, pretože som to odmietala jemu kaziť mojou nešikovnosťou. Zavrela som oči, ponorila sa do svojich spomienok, ako by to on zahral, keby tu teraz sedel. Začala som jemne spievať melódiu, ktorú mi pred chvíľou predstavil sám majster hudby, Prince. O to väčšiu trému mám, pretože je tu so mnou niekto, koho veľmi obdivujem! Všetko ako by sa okolo nás zastavilo. Žiaden čas teraz neexistoval ani priestor.

"Páni! Tak taký hudobný hluch by chcelo mať viacero ľudí! Si fakt dobrá! Neklamem!"
"Ale no! Nevymýšľaj si!"
"Prečo by som to robil? Spievaš nádherne, máš veľmi zvláštnu a zaujímavú farbu hlasu."
"Ďakujem!"

Sklopila som zrak do zeme, cítila som sa obnažená do poslednej bunky môjho tela.
"Vieš, ja sa necítim ako muzikant, vyhýbam sa tomu ako sa len dá!"
"Prečo, to by si nemala! Spievaš a hráš geniálne! Na prvý krát si zahrala moju skladbu, ktorú si iba raz počula a podala si ju bravúrne! Od človeka, ktorý tvrdí, že nemá sluch by som niečo takéto nečakal."
"Mala by som už ísť! Je neskoro!"

Chytil ma za ruku aby ma zastavil. Pozrela som mu do očí, v ktorých sa odrážalo ospravedlnenie.
"Nechcel som ťa uraziť! Si veľmi milá a veľmi rád som ťa spoznal! Bol by som veľmi rád, keby sme sa raz začas mohli vidieť!"
"Aj ja by som bola rada, ale už budeš hrať iba ty! Jedného dňa ti to možno vysvetlím!"

Vyprevadil ma ku dverám môjho bytu, kde sme sa objali a s prianím pekných snov som za ním zavrela. Padla som rovno do postele a zaspala.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Zuzy Zuzy | Web | 3. srpna 2017 v 20:17 | Reagovat

O_O No tak to jsem teda nečela.. mít za souseda Prince, sakryš, nějak se to zašmodrchává.. Mike tam měl být a ne on..  do háje, Miku, další škodná v tvém budoucím revíru :-) :D

2 GeorgeDus GeorgeDus | E-mail | Web | 21. srpna 2017 v 3:40 | Reagovat

<a href=http://cyril-leytsihovich.ml/>млм это википедия, как привлечь в сетевой маркетинг через интернет</a>

3 SlavaTgw SlavaTgw | 6. října 2017 v 11:08 | Reagovat

My friend and I went camping the other day. It was a very bad experience, as he wouldn't let me sleep all night. He kept talking about random stories and cried about his anxiety. I totally told him to <a href=http://firmgains.com/drugs/lunesta-vs-ambien-cr>Contact</a> and deal with it.

4 BethanyRgg BethanyRgg | 11. listopadu 2017 v 18:27 | Reagovat

Hello all! Recently I have been dealing with a lot of challenges. Friends and doctors keep telling me I should consider taking pills, so I may as well <a href=http://elsagames.com/profile/scothendrix>link</a> and see how it goes. Problem is, I haven't taken it for a while, and don't wanna get back to it, we'll see how it goes.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama