Michael Jackson

"My fans truly are a part of me, we share something that most people will never experience." MJ


7. Kapitola- Nedocenený Michael

12. prosince 2017 v 18:39 | Smiley |  You Are Not Alone (poviedka)
Po rozdaní všetkých odmien pre deti od Michaela sa Michael s deťmi ešte hral. Miloval ich a oni milovali jeho. Ja, ani moji kolegovia sme zvyšok dňa nemali prakticky čo robiť, okrem podávania liekov, prebaľovania či ošetrovania. O všetkú zábavu sa dnes deťom staral Michael.
"Poď sem k nám!"
Privolával ma Michael ako nejakú čarovnú vílu tým svojím lišiackym hlasom. Prešibanec jeden! Ale on vie, že ja mu nepoviem nie! Je až príliš čarovný a dobrý! Až mám z neho motýliky v brušku.


"Deti, čo keby nám Michael niečo zahral?! Čo vy na to?!"
Michael sa zľahka začervenal pri vyslovení tejto mojej geniálnej myšlienky. Napadla ma len tak spontánne. Ja hrať nemôžem. Hoci toto som už raz porušila. Ale viac krát to neurobím. Michaelovi som okrem toho klamala, že hrať neviem!
Pozeral na mňa s vypúlenými očami, až som sa musela na jeho výraze zasmiať!
"Ale no tak! Nenecháš sa prosiť predsa deťmi! Pozri sa na ne aké sú sladké!"
Urobila som na neho psie oči! A veru, pomohlo mi to, obmäkčiť ho! Všetci sme si posadali do kruhu okolo klavíra, za ktorý sa dobrovoľne- nasilu posadil Michael! Hral a spieval piesne ako I´ll be there, You are not alone, alebo The girl is mine. Deti ho potichu počúvali, nevydali ani hláska a ja som po ňom tiež len potichu pokukovala. Tajne som špehovala zákutia nielen jeho božskej a anjelskej tváre ale aj hriešne sexy tela, vzpriamene sediaceho za klavírom. Hral a spieval s takým zápalom a vášňou ako to iba on dokáže. Moje srdce plesalo radosťou i smútkom zároveň. Radosťou, pretože som mala možnosť spoznať tohto výnimočne talentovaného a skvelého človeka, ale smutná, pretože mi je zároveň tak veľmi vzdialený. Na míle ďaleko od môjho srdca, o ktorom nevie ako jemne sa ho dotýka. Netuší, aké pocity vyvoláva vo mne jeho hlas. Božský hlas!





Keď už pomaly sa deň blížil ku koncu, pomaly aj moje vnútorné napätie naberalo na obrátkach. Nevedela som sa na nič sústrediť. Dávala som si pozor aby to nebolo na mne veľmi poznať, aby ma kolegovia neupodozrievali z čohosi nekalého.

Pri prezliekaní sa z môjho služobného odevu, následnej sprchy a obliekania si šiat na večeru, moje motýliky brušku tancovali do rytmu jeho piesní. Cítila som sa tak trochu, ako nejaká posadnutá fanúšička, ktorá nevie čo so sebou. No tak, ukľudni sa! Karhalo ma moje vnútorné ja. Malo pravdu, čo to do čerta vyvádzam. Sme len priatelia. A tak to aj zostane! Nebudem nič viac očakávať! On je predsa z inej kategórie ľudí ako ja.

Usadli sme v luxusnej reštaurácií v centre Los Angeles. Všetko tu bolo iba pre nás. Nikde ani živej duše, ktorá by nám mohla znepríjemniť súkromie. Starali sa o nás dvaja čašníci. Vyzerali skvele, až by som povedala, keby nebolo Michaela, tak by som si dovolila s nimi aj koketovať. Stôl bol dokonale prestretý, plný sviečok, kvetov, samozrejme, šampanské a vôňa chutného jedla. Nič nemohlo byť dokonalejšie než Michael. Netuším kedy a ani ako to stihol. Vlasy učesané do copu, len pár pramienkov, ako je to u neho zvykom, mu padali do tváre. Žiarivé oči a očarujúci úsmev vo mne vyvolávali neopísateľnú nervozitu, zimomriavky. Na sebe mal štandardne čierne nohavice, červenú košeľu a klobúk, ktorý si so slušnosťou gentlemana dal dole.
"Prečo si si ho nenechal?? Veľmi ti to v ňom sluší?? Je to také.. ikonické!"
"Ikonické?? Hmm.. Asi áno! Ale dnes nechcem byť ten SLÁVNY Michael Jackson! Chcem byť len Michael! Muž, ktorý je na rande s neobyčajne krásnou a láskavou ženou!"
"Tak teraz sa budem červenať ako tvoja košeľa!" Pri pohľade na jeho uhladenú sýto červenú košeľu som bola v rozpakoch ešte viac. Vyzeral v nej sexy. Mnohokrát som počula pikošky o tom ako mu červená svečí, no nikdysom nedúfala, že sa o tom presvečím na vlastné oči!!
"Budem to brať ako kompliment pre moju košeľu!" Pousmial sa Michael s jeho typickým lišiackym úsmevom.
"Aj ty si mimoriadne krásna! Výrazné tmavé oči hodiace sa k tvojim krásnym šatám."
"Ďakujem, si veľmi milý!"
Vychutnávali sme si vynikajúce jedlo i šampanské! Celý čas sa mi pozeral hlboko do očí, čo vo mne vyvolávalo motýliky v brušku. Pri stretnutí mojich očí s jeho čokoládkami, som vždy uhla pohľadom smerom k jedlu.
"A ako si sa zabývala v L.A.?? Páči sa ti tu bývať??"
"Už som si zvykla! Tá samota je niekedy deprimujúca ale niekedy ma prídu pozrieť moji priatelia a dokonca som spoznala suseda, ktorý býva oproti a je veľmi milý!"
Keď som začala rozprávať o novom susedovi, uvedomila som si, že bude asi lepšie nespomínať, kto ním je! Michael pri zmienke susedu vyzeral prekvapene i zároveň smutne, akoby ho to sklamalo.
"Tak to ma teší, že máš priateľa!"
"Je fajn! Ale nie je to priateľ, je to iba sused!"
"Dobre!" Dodal a už som viac nerozoberal, akoby mu to bolo nepríjemné!

Po krásnej a chutnej večeri ma Michael odprevadil domov. Vystúpili sme z auta, kráčali sme ku dverám.
"Nejdeš ešte na jeden pohárik vína??!" Pozývala som ho hore. V tom som si uvedomila, že to mohlo vyznieť všelijako..
Začervenala som sa, no pozvanie už nebolo možné vrátiť!
Šmátrala som v kabelke a hľadala kľúče, keď v tom momente sa otvorili dvere a stál v nich spomínaný sused!
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama